Perm (geochronologická jednotka)

**Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka**
	neogén (mladšie treťohory)
	paleogén (staršie treťohory)
mezozoikum ; (druhohory)	krieda
	jura
	trias
paleozoikum ; (prvohory)	perm
	karbón
	devón
	silúr
	ordovik
	kambrium
	kryogén
	tón
mezopro-; terozoikum	sten
	ektas
	kalym
paleopro-; terozoikum	statér
	orosir
	ryak
	sider
archaikum ; (prahory)	neoarchaikum
	mezoarchaikum
	paleoarchaikum
	eoarchaikum
	hadean

Perm
Zaradenie
Perióda paleozoika
← karbón	trias →
Časové rozpätie permu; (v miliónoch rokov)
Začiatok	299 (± 0,8)
Koniec	251 (± 0,4)
Trvanie	48
	Charakteristika atmosféry permu; (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka	23 obj. %; (115 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2	900 ppm; (3-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota	16 °C; (2 °C nad dneškom)
Grafická časová os permu
	; -305 — – -300 — – -295 — – -290 — – -285 — – -280 — – -275 — – -270 — – -265 — – -260 — – -255 — – -250 — – -245 — Trias karbón Loping Guadalup Cisural Mezozoikum Paleozoikum Perm Približné časové rozdelenie permu.; (hodnoty sú v mil. rokov)
	Portál vied o Zemi

Perm je posledný geologický útvar prvohôr.

Časové hranice

Začiatok permského útvaru sa datuje 299 až 290 miliónov rokov do minulosti. Koniec permu sa datuje do obdobia 251 až 250 miliónov rokov do minulosti.

Jeho spodná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená výskytom konodonta Streptognathodus „wabaunsensis“ alebo Streptognathodus isolatus. Koniec permu a začiatok triasu je určený v stratotype v Mej-šan, okrese Čchang-sing (Changxing), provincii Če-ťiang, Čína – 31°03′S 119°46′V / 31,050°S 119,767°V / 31.050; 119.767, kde nastupuje konodont druhu Hindeodus parvus v evolučnej línii Hindeodus latidentatus – Hindeodus parvus – Isarcicella isarcica vo vrstve 27c.

Názov

Útvar perm dostal názov podľa Permu v Rusku, pomenoval ho tak britský geológ sir Roderick Murchison v 40. rokoch 19. storočia, keď študoval horniny z danej oblasti.

Delenie

Delenie permu sa stále vyvíja, v západnej Európe sa vo všeobecnosti delí na starší – spodný perm, tzv. rotliegend, červená jalovina, pozostávajúca z epoch autun a saxon a mladší – vrchný perm, tiež nazývaný zechstein, má len 1 epochu epochu thuring. Dnes sa prihliada k novým nálezom a perm sa preto delí na tri oddelenia cisural (spodný perm: assel, sakmar, arktinsk, kungur), guadalup (stredný perm: (road, word, kapitan) a loping (vrchný perm: vutiapching, čchangsing)^[1]^[2]. Permské horniny sú väčšinou pevninské červené a plytké morské usadeniny.

Členienie permu^[1]
Útvar / perióda	Oddelenie / epocha	Stupeň / vek
perm	loping	čchangsing
	loping	vutiapching
	guadalup	kapitan
		word
		road
	cisural	kungur
		artinsk
		sakmar
		assel

Paleogeografické a geologické pomery

V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí. Na severnej pologuli vznikali súvrstvia červených pieskovcov. Bolo to jednak kvôli, prebiehajúcej erózii hercýnskych pohorí ako aj pretrvávajúcemu suchu, ktoré postupne zmenilo krajinu na step a neskôr polopúšte a púšte v oblasti obratníkov. Kontinentálne podnebie bolo najintenzívnejšie v strede obrovských kontinentov. V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov a monzúnov. Väčšina kontinentov sa počas permu, zrážkou Angarského kontinentu (dnešnej Sibíri a Kazachstanu) s Lauráziou a Gondwanou postupne spojilo do obrovského kontinentu Pangea, ktorý zahrnoval skoro všetku súš okrem východnej Ázie a ostrovov. Kontinent Kiméria sa oddelil od Gondwany a premiestnil sa viac na sever, k Laurázii, čím spôsobil zmenšovanie oceánu Paleotethys. V južnej časti uzatvárajúceho sa Paleotethysu v oblasti dnešného Stredomoria, pred asi 300 miliónmi rokov, začalo vznikať nové more Tethys, ktoré sa postupne rozdelilo Pangeu na severnú (Laurázia) a južnú časť (Gondwana).

Koncom permu začali rozľahlé oblasti pevnín poklesávať a boli zaplavované morom. V týchto oblastiach vznikli rozľahlé sedimentačné panvy, v ktorých sa hromadili hrubé vrstvy tzv. permských molás, chaotických sedimentov pochádzajúcich z rozsiahlych hercýnskych pohorí. Evapority, hojne sa vyskytujúce v permských súvrstviach, sú známkou toho, že v plytkých oblastiach mora prebiehalo rýchle usadzovanie solí v dôsledku teplej klímy. Počas permu vznikli na severnej pologuli najvýznamnejšie ložiská evaporitov v celej geologickej histórii zeme. Najvýznamnejšie ložiská solí sa nachádzajú v Nemecku v oblasti riek Werra a Leine, pri meste Staßfurt, v Poľsku pri meste Nowa Sól a v Rusku v preduralských panvách okolo miest Solikamsk a Verchnekamsk. Existencia ložísk evaporitov je úzko spätá s akumuláciou uhľovodíkov, ropy a zemného plynu. Vznik akumulácii evaporitov je spojený s diapirizmom solí tzv. halokinézou, počas ktorej vznikajú v dôsledku hríbovitého tvaru diapíru, prirodzené pasce na uhľovodíky. V lagúnových oblastiach preto okolo Kaspického mora, či dnešného štátu Texas vznikli ložiská zemného plynu a ropy. Čierne uhlie sa tvorilo najmä v oblasti Sibíri, severnej Číne a v oblasti Gondwany v dnešnej Južnej Afrike, Indii a Austrálii.

Pre obdobie permu sú charakteristické súvrstvia z pohoria Ural, v Severnej Amerike v Americkom štáte Texas sa v sedimentačnej panve Permian Basin usadili najhrubšie súvrstvia permských sedimentov na Zemi.

Západné Karpaty

Oblasť Slovenska bola počas permu z väčšej časti vynorená nad hladinu mora a mala arídny, púštny charakter. Na súši vtedajšie hercýnske pohoria podliehali intenzívnej erózii, v dôsledku ktorej sa hromadila molasa, ale aj zlepence a drobové pieskovce. More prenikalo iba na južné Slovensko, kde sa vyskytujú morské permské sedimenty evaporitov v oblasti gemerika pri Novoveskej Hute južne od Spišskej Novej Vsi. Tieto horniny sú tiež obohatené o uránové a medené minerály. V spodnej časti hronika sú tiež prítomné rozsiahle polohy bazaltových vulkanitov (malužinské súvrstvie vo vrchnej časti ipoltickej skupiny).

Život v perme

Vedúce fosílie pre perm

Flóra

Klíma bola suchšia ako v karbóne, čo vyhovovalo hlavne borovicorastom (Pinophyta, napr. Baiera alebo Walchia). Objavili sa aj prvé ginkorasty a cykasorasty, naopak staršie prasličkovité a papraďovité rastliny v dôsledku sucha ustupujú, nastáva tzv. mezofytikum. Na vlhkejších miestach ešte prežívala časť karbónskej flóry, napr. Calamites (Equisetophyta), alebo Pecopteris (Polypodiophyta). Na južnej pologuli prebiehal ústup karbónskej flóry pomalšie.

Fauna

Perm je obdobím znižovania vlhkosti vzduchu. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu. V tejto dobe existovali 4 veľké skupiny plazov: Anapsida, Sauropterygomorpha, Diapsida a Archosauria. Vyvíjali sa aj obojživelníky, medzi ich najrozšírenejšie rady patrili: Temnospondyli, Anthracosauria, Aistopoda, Nectridea a Microsauria. Objavili sa nové formy rýb, predstavované skupinou kostnatých rýb (osteichthyes). Ich vnútorná kostra má väčšmi kalcitový, než chrupkovitý charakter a vonkajší pancier postupne mizol. Po prvýkrát sa preukázateľne objavili aj chrobáky, dodnes najrozsiahlejšia skupina hmyzu. V plytkých moriach a lagúnach sa okrem rýb darilo aj hlavonožcom. Rad amomonoidea prešiel zmenami, goniatity ustúpili amonitom s komplikovanejšou priehradkovou čiarkou napr. pre perm typický druh Medlicottia orbignyana. Pre datovanie permu sú dôležité aj dierkavce Fusulina a Schwagerina. Vymreli štvorlúčové koraly radu Rugosa. Zaznamenaný bol aj posledný výskyt trilobitov, ktoré v tomto období definitívne vymizli.

Referencie

↑ ^a ^b Lucas, S. G., Shen, S. Z., 2018: The Permian chronostratigraphic scale: history, status and prospectus. In: Lucas, S. G., Shen, S. Z. (eds.), The Permian Timescale. Geological Society, London, Special Publications, 450, 21–50.
↑ Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

Pozri aj

Chronostratigrafická tabuľka

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému perm
Wikislovník ponúka heslo perm

Externé odkazy

Perm
Cisural				Guadalup			Loping
Assel	Sakmal	Artinsk	Kungur	Road	Word	Capitan	Wuťiapching	Čchangsing

[Lucas-1] Lucas, S. G., Shen, S. Z., 2018: The Permian chronostratigraphic scale: history, status and prospectus. In: Lucas, S. G., Shen, S. Z. (eds.), The Permian Timescale. Geological Society, London, Special Publications, 450, 21–50.

[2] Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

[1]

[2]

(nadeón)	eón	éra	perióda
	fanerozoikum	kenozoikum	kvartér (štvrtohory)
			neogén (mladšie treťohory)
			paleogén (staršie treťohory)
		mezozoikum (druhohory)	krieda
			jura
			trias
		paleozoikum (prvohory)	perm
			karbón
			devón
			silúr
			ordovik
			kambrium
predkambrium	proterozoikum (starohory)	neopro- terozoikum	ediakar
			kryogén
			tón
		mezopro- terozoikum	sten
			ektas
			kalym
		paleopro- terozoikum	statér
			orosir
			ryak
			sider
	archaikum (prahory)	neoarchaikum
		mezoarchaikum
		paleoarchaikum
		eoarchaikum
	hadean