Polopúšť

Polopúšť je suchá oblasť na okraji púští, kde pre nedostatok vlahy pokrýva rastlinstvo menej ako 1/4 (približne) celkovej plochy a netvorí súvislý porast.

Mapa púšti a polopúšti, ktoré sú vyznačené na červeno

Charakteristika

V porovnaní s púšťou je polopúšť viac rozšírená a je aj oveľa biologicky produktívnejšia.

Polopúšte sa nachádzajú na každom kontinente, aj v oblastiach ďaleko od trópov. Slabé a nespoľahlivé zrážky polopúští výrazne ovplyvňujú celkový ráz krajiny a typy živočíchov v nich žijúce.

Rastliny tam často tvoria spletité húštiny vegetácie s množstvom úkrytov. Drevité druhy uskladňujú väčšinu vody v koreňoch. Šťavnaté sukulenty ju hromadia nad povrchom, v stonkách alebo listoch. Veľa z týchto rastlín je dobre chránených pred požieračmi - napríklad kaktusy: majú ostré trne, zatiaľ čo mliečniky pri poškodení vylučujú jedovatú šťavu, no pre živočíchy schopné prekonať tieto zábrany sú dôležitým zdrojom výživy.

V polopúšťach sa vyskytujú rastlinné efeméry, ktoré s príchodom dažďa prudko rastú, kvitnú, produkujú semená a potom hynú. Tento krátky životný cyklus ponúka živočíchom sviežu potravu a obohacuje množstvo semien rozptýlených po povrchu púšte.

Niektoré polopúšte sú teplé alebo horúce počas celého roka, iné bývajú prekvapivo chladné, najmä v zime. V púšťach strednej Ázie a v severných častiach americkej Great Basin s púštnymi regiónmi medzi Skalnatými vrchmi a pobrežnými horstvami ďalej na západe teploty klesajú aj na -30 stupňov celzia.

Najvýraznejšie rozdiely medzi zimnými a letnými teplotami sa vyskytujú v polopúšťach a púšťach strednej Ázie, čo je spôsobené ich vnútrokontinentálnou polohou. V týchto oblastiach potrebujú živočíchy ochranu proti zimnému chladu rovnako ako proti letným horúčavám: malé živočíchy, ako hmyz, obyčajne v zime ustrnú a veľa hrabavých cicavcov hibernuje až do jari.