Cicavce (iné názvy: zriedkavo: mamálie[1] ; staršie alebo nesprávne [bohemizmus]: savce[2][3]; zastarano: savci [4], ssavce[5], ssavci[6], cicavci[7]; ľudovo: zvieratá[8]; lat. Mammalia) sú vývojovo pokročilou triedou stavovcov, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi. K roku 2006 bol na celom svete zistený výskyt 5416 druhov cicavcov patriacich do 1229 rodov, 153 čeľadí a 29 radov [9].

Cicavce
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Mammalia
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Znaky upraviť

Vyznačujú sa neobyčajne vyvinutou nervovou sústavou a zložitou stavbou mozgu. Ich hlavným spojovacím znakom je výživa mláďat produktom modifikovaných kožných žliaz – kojenie mláďat. Okrem prítomnosti mliečnych žliaz, možno nájsť len málo jasných spojovacích znakov, ktoré by boli jasným znakom na zaradenie všetkých príslušníkov tejto triedy do jedného spolku. K cicavcom patria suchozemské aj vodné, drobné aj obrovské živočíchy. Cicavce sa zjavili v strednej jure, ale ich búrlivý rozvoj nastal až začiatkom treťohôr po vyhynutí dinosaurov a väčšiny morských plazov.

K tým najzákladnejším spoločným znakom patrí:

  • majú stálu telesnú teplotu, najčastejšie medzi 36 °C až 39 °C
  • telo pokrýva srsť, zložená z niekoľkých typov chlpov, ktoré sa druhotne môžu premeniť v pichliače, ostne, šupiny a panciere či celkom zmiznúť
  • pokožka obsahuje veľa žliaz, najmä potných, ich premenou vznikli aj žľazy pachové a mliečne
  • väčšina cicavcov rodí živé mláďatá, ktoré sú po narodení kŕmené materským mliekom

Evolúcia cicavcov upraviť

Cicavce sú potomkami synapsidných plazov. Vyvinuli sa z cynodontov v triase až strednej jure. Tie sa začali prispôsobovať zmenám klímy počas veľkého permského vymierania pred približne 250 milión rokmi. Hlavnou príčinou vymierania bola gigantická sopečná aktivita na Sibíri. Teplom magmy začali rozmŕzať pobrežné dná oceánov bohaté na klatrát metánu a do atmosféry v obrovských množstvách unikali skleníkové plyny, ktoré prispievali k ďalšiemu otepľovaniu. Spolu s vulkanickými plynmi a ďalšími faktormi na niekoľko miliónov rokov narušili zloženie atmosféry. Nedostatok kyslíka znamenal, že v priebehu desiatok tisícov rokov zmizlo z povrchu Zeme viac než 3/4 druhov. Cynodonty sa tomuto prostrediu prispôsobili viacerými telesnými zmenami. Vyvinuli si dokonalejšie pľúca a bránicu a zmizli im rebrá na bruchu. Postupným vývojom prešli od vajcorodých k živorodým živočíchom. To poskytovalo mláďaťu lepšiu ochranu pred predátormi a vajcožravými živočíchmi. Neskôr sa vyvinuli až k vačkovcom a placentovcom. Svojim mláďatám venovali viac pozornosti než dinosaury. U samíc sa vyvinula schopnosť produkovať materské mlieko, ktoré poskytuje mláďatám potrebné živiny a obranné látky. Srsť a teplokrvnosť sa u nich vyvinula kvôli regulácii telesnej teploty. Krátko po vyhynutí dinosaurov nastal obrovský rozmach rozmanitosti cicavcov. Veľmi rýchlo získali dominantné postavenie vo svete, ktoré si uchovali až dodnes.

Systematika upraviť

Skrátená moderná systematika upraviť

Celá systematika je v článku Systém cicavcov

  • čeľaď †Theroteinidae Sigogneau-Russell et al., 1986
  • čeľaď †Sinoconodontidae Mills, 1971
  • rad †Haramiyoidea Hahn, 1973, McKenna & Bell, 1997
  • podtrieda cicavce v užšom zmysle (Mammalia [sensu stricto], Linnaeus, 1758 [uňho" trieda"] / Mamaliaformes)
    • rad †Morganucodonta Kermack et al., 1973- iných deleniach pod Mammalia v širšom zmysle
    • infratrieda Holotheria v širšom zmysle
      • rad †Docodonta Kretzoi, 1946 – v iných deleniach pod Mamalia v širšom zmysle
      • (-) †Kuehneotheria McKenna, 1975 – v iných deleniach na rovnakej úrovni s Trechnothria alebo medzi Mamalia v širšom zmysle
      • superdivisio Australosphenida Gill, 1872:vi
      • superdivisio Theriimorpha Rowe 1993
        • rad †Triconodonta Osborn, 1888, Vandebroek, 1964 – v iných deleniach samostatná infratrieda
        • divisio Theriiformes Rowe, 1988, McKenna & Bell, 1997
          • (-) †Allotheria Marsh, 1880, Hopson, 1970 – v iných deleniach samostatná infratrieda
          • (-) Holotheria v užšom zmysle (=živorodé (Theria) v širšom zmysle)
            • ?čeľaď †Chronoperatidae Fox et al., 1992
            • nadlégia Trechnotheria McKenna, 1975
              • légia †Symmetrodonta Simpson, 1925, McKenna, 1975 /rad
                • rad †Amphidontoidea Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
                • rad †Spalacotherioidea Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
              • légia Cladotheria McKenna, 1975
                • podlégia †Dryolestoidea Butler, 1939, McKenna, 1975 / nadčeľaď
                  • rad †Dryolestida Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
                  • rad †Amphitheriida Prothero, 1981, McKenna in Stucky & McKenna in Benton, ed., 1993
                • podlégia Zatheria McKenna, 1975
                  • infralégia †Peramura McKenna, 1975
                  • infralégia Tribosphenida McKenna, 1975, McKenna & Bell, 1997 = Boreosphenida Luo, Cifelli & Kielan-Jaworowska, 2001 /Podlégia
                    • rad †Deltatheroida Kielan-Jaworowska, 1982 – zaraďované aj pod nadkohortu živorodé
                    • nadkohorta †Aegialodontia (Butler, 1978) McKenna & Bell, 1997
                    • nadkohorta živorodé (živorodce, Theria) Parker & Haswell, 1897, McKenna & Bell, 1997/Infralégia
                      • rad †Asiadelphia Trofimov & Szalay, 1993
                      • kohorta vačkovce (Marsupialia) Illiger, 1811, McKenna & Bell, 1997 = Metatheria
                        • pokračovanie dole
                      • kohorta placentovce (Placentalia/Placentaria) Owen, 1837, McKenna & Bell, 1997 = Eutheria (prípadne okrem niektorých vyhynutých druhov z Eurtharia)
                        • pokračovanie dole

Vačkovce upraviť

  • podrad †Archimetatheria Szalay, 1993
  • magnrad Australidelphia Szalay in Archer, ed., 1982, McKenna & Bell, 1997
    • rad kolokolo (Microbiotheria) Ameghino, 1889, McKenna & Bell, 1997
    • nadrad Eometatheria Simpson, 1970, McKenna & Bell, 1997
      • rad †Yalkaparidontia Archer et al., 1988
      • rad vakokrty (Notoryctemorphia) Kirsch in Hunsaker, 1977, Aplin & Archer in Archer, ed., 1987
      • rad kunovce (Dasyuromorphia) Gill, 1872, McKenna & Bell, 1997:viii,54
        • čeľaď kunovcovité Dasyuridae Goldfuss, 1820, Waterhouse, 1838
      • grandrad Syndactyli Gill, 1871, McKenna & Bell, 1997:viii,56
  • magnrad Ameridelphia Szalay in Archer, ed., 1982, McKenna & Bell, 1997
    • rad vačice (Didelphimorphia) Gill, 1872, Marshall, Case & Woodburne, 1990
    • rad vačíky (Paucituberculata) Ameghino, 1894
      • nadčeľaď Caenolestoidea Trouessart, 1898, Osborn, 1910
      • nadčeľaď †Polydolopoidea Ameghino, 1897, Clemens & Marshall, 1976
      • nadčeľaď †Argyrolagoidea Ameghino, 1904, Simpson, 1970
      • nadčeľaď †Caroloameghinioidea Ameghino, 1901, Aplin & Archer in Archer, 1987
    • rad †Sparassodonta Ameghino, 1894, Aplin & Archer in Archer, ed., 1987

Placentovce upraviť

  • magnrad slabozubce (Xenarthra) Cope, 1889, McKenna & Bell, 1997 = Edentata (bez kedysi sem zaraďovaných šupinavcov a druhu hrabáčovité)
  • (-)Epitheria McKenna, 1975/1997
    • magnrad Afrotheria
      • grandrad Afroinsectiphilia
        • rad hrabáče (Tubulidentata) Huxley, 1872 – v iných deleniach pod Epitheria – unguláty
          • čeľaď hrabáčovité (Orycteropodidae) Gray, 1821, C.L. Bonaparte, 1850
        • rad Afrosoricida (Tenrecomorpha v širšom zmysle)
          • podrad zlatokrty Chrysochloridea Broom, 1915 – v iných deleniach rad pod Lipotyphla
          • podrad tenreky (Tenrecoidea; Tenrecomorpha v užšom zmysle) Gray, 1821, Simpson, 1931 – v iných deleniach rad pod Lipotyphla
        • rad tenkonožce (Macroscelidea) Butler, 1956, McKenna & Bell, 1997 – v iných deleniach pod Anagalida
      • grandrad Paenungulata [v užšom zmysle] (Angulata [v užšom zmysle, McKenna and Bell, 1997]; Uranotheria McKenna & Bell, 1997) – zaraďované aj na rovnakej úrovni s a pri Perissodactyla (pod Altungulata v širšom zmysle)
        • rad damany (Hyracoidea) Huxley, 1869, McKenna & Bell, 1997
          • ...
        • rad †Embrithopoda Andrews, 1906, McKenna & Bell, 1997
        • mirrad Tethytheria McKenna, 1975, McKenna & Bell, 1997:ix,492
          • rad sirény (Sirenia) Illiger, 1811, McKenna & Bell, 1997
            • ...
          • (-) Behemota McKenna et al. in McKenna & Bell, 1997
    • magnrad Boreotheria/Boreoeutheria

Stará, zjednodušená systematika upraviť

Táto a podobné systematiky zahŕňa len žijúce druhy a skupiny. Používa sa ešte na školách po celom svete na zjednodušenie výuky a pri popularizácii vedy.

Referencie upraviť

  1. Stavovce Slovenska: Cicavce: Zora Feriancová-Masárová [and] Vladimĭr Hanák. [s.l.] : Vydavatel'stvo Slovenskej akadémie vied, 1965. 368 s. S. 10, 22, 23.
  2. savec. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, c1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-x Chybné ISBN. S. 296.
  4. savci. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 158.
  5. ERTL, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy, 1891, S. 3
  6. Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 17
  7. GYÖRFFY, I. Prírodopis. 9. vyd. Ostrihom, 1899, S. 6
  8. Svet živočíšnej ríše, Osveta, 1984, S. 41
  9. Wilson, D. E.; Reeder, D. M., eds. (2005). "Preface and introductory material". Mammal Species of the World (3rd ed.). Johns Hopkins University Press. p. xxvi. ISBN 978-0-8018-8221-0.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cicavce
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Cicavce