Druhoústovce

Druhoústovce (iné názvy: druhoúste, chrbtonervovce[1]; lat. Deuterostomia, Deuterostoma, Notoneuralia), staršie nazývané enterocoelné druhotnodutinovce (Enterocoela), sú taxón (vývojová vetva, infraoddelenie a pod.) dvojstranovcov.

Druhoústovce
Strix-varia-005.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Deuterostomia
Synonymá
druhoúste, Notoneuralia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

ZnakyUpraviť

Pozri tabuľku uvedenú v článku dvojstranovce.

SystematikaUpraviť

druhoústovce/chrbtonervovce (Deuterostomia/Notoneuralia):[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13]

Poznámky:

-Niekedy sa ako sesterský taxón taxónu Ambulacraria zaraďuje taxón Xenacoelomorpha. Takto vzniknutý taxón (t.j. Ambulacraria + Xenacoelomorpha) sa potom nazýva Xenambulacraria. Taxón Xenacoelomorpha sa inak obyčajne klasifikuje ako bazálne dvojstranovce - porovnaj systém uvedený v článku dvojstranovce.
-Staršie sa alternatívne ojedinele do druhoústovcov zaraďovala len časť dnešného taxónu Xenacoelomorpha, konkrétne taxón xenoturbely (Xenoturbellida).[6]
-Okolo roku 2020 sa do druhoústovcov zaraďoval taxón Saccorhytida, ktorý v skutočnosti zrejme patrí do prvoústovcov.[16]
-Ojedinele sa do druhoústovcov zaraďujú problematické vyhynuté taxóny Dinomischida a Cambroclavida.[3]
-Staršie sa do druhoústovcov u niektorých autorov zaraďovali chytadlovce (Tentaculata/Lophophorata) a/alebo štetinatoústky (Chaetognatha) a/alebo pogonofóry (Pogonophora). Tieto sa dnes klasifikujú ako prvoústovce.[17][9][18][7]

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  1. Veľký kniha živočíchov. 2019. S. 27
  2. Kapli P, Natsidis P, Leite DJ, Fursman M, Jeffrie N, Rahman IA, Philippe H, Copley RR, Telford MJ. Lack of support for Deuterostomia prompts reinterpretation of the first Bilateria. Sci Adv. 2021 Mar 19;7(12):eabe2741. doi: 10.1126/sciadv.abe2741. PMID: 33741592; PMCID: PMC7978419.
  3. a b Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2023-02-07]. Dostupné online.
  4. Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2023-02-07]. Dostupné online.
  5. PANČÍK. Systém živej prírody. 2008 [1]
  6. a b TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV.2015
  7. a b MOTYČKA, V., ROLLER, Z. Svět zvířat X - Bezobratlí 1. Praha: Albatros 1. 2001
  8. KRUMPÁL, Miroslav. Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 26.
  9. a b BRTEK, Ľubomír. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. 3. nezmenené. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 22.
  10. Han, Jian; Morris, Simon Conway; Ou, Qiang; Shu, Degan; Huang, Hai (2017). "Meiofaunal deuterostomes from the basal Cambrian of Shaanxi (China)" (PDF). Nature. 542 (7640): 228–231
  11. GIRIBET, G., EDGECOMBE, G. D. Perspectives in Animal Phylogeny and Evolution: A decade later. 2019 S. 168 [2]
  12. CAVALIER-SMITH, T. A revised six-kingdom system of life. Biol. Rev. 73. 1998. str. 203-266
  13. Mulhair, Peter & McCarthey, Charley & Siu-Ting, Karen & Creevey, Chris & O'Connell, Mary. (2021). Enriching for orthologs increases support for Xenacoelomorpha and Ambulacraria sister relationship. 10.1101/2021.12.13.472462.
  14. Caron J-B, Conway Morris S, Shu D (2010) Tentaculate Fossils from the Cambrian of Canada (British Columbia) and China (Yunnan) Interpreted as Primitive Deuterostomes. PLoS ONE 5(3): e9586. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0009586
  15. Tian, Qingyi; Zhao, Fangchen; Zeng, Han; Zhu, Maoyan; Jiang, Baoyu (8 July 2022). "Ultrastructure reveals ancestral vertebrate pharyngeal skeleton in yunnanozoans". Science. 377 (6602): 218–222.
  16. Yunhuan Liu, Emily Carlisle, Huaqiao Zhang, Ben Yang, Michael Steiner, Tiequan Shao, Baichuan Duan, Federica Marone, Shuhai Xiao & Philip C. J. Donoghue (2022). "Saccorhytus is an early ecdysozoan and not the earliest deuterostome". Nature
  17. PELLETIER, Bernard. Empire Biota: Taxonomy and Evolution 2nd Edition. [s.l.] : Lulu.com, 2012. 354 s. ISBN 978-1-329-87400-8.
  18. NOVÁK, V. Historický vývoj organismů. 1969. S. 489