Kopijovce
Kopijovce (lat. Cephalochordata) alebo bezčrepovce[1][2] (iné názvy: bezlebkovce[3], staršie: bezčrepové[4], bezlebečné [5] [resp. bezlebeční[6]]; lat. Acrania(ta)) alebo rúrkosrdcovce[2] (lat. Leptocardia, Leptocardii, Myelozoa) sú taxón (obyčajne hodnotený ako podkmeň a/alebo trieda) chordátov.
Kopijovce | |
Kopijovec rybkovitý | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Cephalochordata Owen, 1846 | |
Synonymá | |
bezčrepovce, Acraniata | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Tento taxón zahŕňa len jediný rad kopijovcotvaré (lat. Amphioxiformes, Branchiostomatiformes; staršie: Amphioxi, Cirrostomi) a v novších systémoch len jedinú čeľaď kopijovcovité (lat. Branchiostomidae) - podrobnosti pozri v kapitole Systemtatika.
Charakteristika
upraviťSú to malé morské živočíchy, väčšinou dlhé okolo 5 cm a polopriesvitné. Žijú v pobrežných vodách, piesočnatých alebo štrkových plytčinách, teplých morí. Dnes žije len asi 24 druhov.
Viacero znakov majú podobných so stavovcami. Chordu si uchovávajú po celý život, majú otvory podobné žiabrovým štrbinám, okolo úst malé ramená, a majú jednu chrbtovú plutvu a svalovinu segmentovanú v tvare V. Vodu a potravu nasávajú mikroskopickými vláskami (ciliae) lemujúcimi ich ústny otvor. Miechu majú v chrbtovej časti nad chordou. Mozog nemajú. V miechovom kanáliku sú roztrúsené početné Hesseho očká, tvorené svetlocitlivými bunkami. Podobajú sa primitívnym očiam ploskavcov. Z miechy vybiehajú nervy obvodovej nervovej sústavy. Cievna sústava je uzavretá. Srdce je nahradené pulzujúcou časťou brušnej cievy. Vylučovací orgán tvorí asi 100 párov nefrídií nachádzajúcich sa nad hltanom. Pohlavie je oddelené, oplodnenie je vonkajšie. Pohlavné orgány nemajú vývody, zrelé pohlavné bunky sa dostanú do okoložiabrovej dutiny a odtiaľ odchádzajú prúdom vody. Vývoj prebieha cez larvu.
Rod kopijovec je asi 8 cm dlhý, polopriesvitný, tvarom pripomína rybku a žije v piesčitom dne.
Systematika
upraviťkopijovce (Cephalochordata)/bezčrepovce (Acrania)/rúrkosrdcovce (Leptocardia) [synonymá pozri vyššie]:
- ? rod †Palaeobranchiostoma - niekedy zaraďovaný do čeľade Branchiostomidae v užšom zmysle
- rad kopijovcotvaré (Amphioxiformes/Branchiostomatiformes/Amphioxi/Cirrostomi)
- čeľaď kopijovcovité (Branchiostomidae) v širšom zmysle
- čeľaď Asymmetronidae/čeľaď Epigonichthyidae [= rod Asymmetron v širšom zmysle/rod Epigonichthyes v širšom zmysle (omylom nazývaný Epigonopterus[7])] - parafyletický taxón
- rod Asymmetron v užšom zmysle
- rod Epigonichthyes v užšom zmysle - vrátane bývalých rodov Heteropleuron a Bathyamphioxus
- čeľaď kopijovcovité (Branchiostomidae) v užšom zmysle
- rod kopijovec (Branchiostoma, staršie: Amphioxus)
- čeľaď Asymmetronidae/čeľaď Epigonichthyidae [= rod Asymmetron v širšom zmysle/rod Epigonichthyes v širšom zmysle (omylom nazývaný Epigonopterus[7])] - parafyletický taxón
- čeľaď kopijovcovité (Branchiostomidae) v širšom zmysle
Novšie sa v systéme väčšinou uvádza len čeľaď Branchiostomatidae v širšom zmysle, staršie sa uvádzali skôr čeľade dve - Asymmetronidae a Branchiostomidae v užšom zmysle.
Do začiatku 21. storočia sa do kopijovcov (niekde vedľa radu Amphioxiformes) zaraďovali aj vyhynuté rody Pikaia, Cathaymyrus (tento rod je príbuzný s rodom Pikaia) a Metaspriggina, ako aj vyhynutý taxón Yunnanozoa. Z dnešného pohľadu majú uvedené taxóny skôr neisté (resp. bazálne) postavenie v rámci chordátov.
Zdroje tejto kapitoly:[8][9][10][11][12][13][14][15][16][2][1][17][18][3]
Zdroje
upraviť- ↑ a b kopijovce. In: Pyramída S. 2087
- ↑ a b c BREHM, A. Život zvierat 2. Bratislava: Obzor. 1971. S. 15
- ↑ a b MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
- ↑ FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií. 1941. S. 127
- ↑ Československo-sovietsky inštitút SAV.. Veľký rusko-slovenský slovník. [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1960. 804 s. S. 79.
- ↑ DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 109
- ↑ JORDAN, David Starr; GILBERT, Charles Henry. Synopsis of the Fishes of North America. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1882. 1018 s. S. 57.
- ↑ Subirana L, Farstey V, Bertrand S, Escriva H. Asymmetron lucayanum: How many species are valid? PLoS One. 2020 Mar 4;15(3):e0229119. doi: 10.1371/journal.pone.0229119. PMID: 32130230; PMCID: PMC7055842.
- ↑ NELSON, Joseph S.; GRANDE, Terry C.; WILSON, Mark V. H.. Fishes of the World. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2016. 752 s. ISBN 978-1-118-34233-6. S. 16.
- ↑ ZHANG, Q.-L. et al. A Phylogenomic Framework and Divergence History of Cephalochordata Amphioxus. Front. Physiol., 18 December 2018 Sec. Systems Biology Archive, Volume 9 - 2018 [1]
- ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 57, 58.
- ↑ GIRIBET, Gonzalo; EDGECOMBE, Gregory D.. The Invertebrate Tree of Life. [s.l.] : Princeton University Press, 2020. 608 s. Dostupné online. ISBN 978-0-691-17025-1. S. 152.
- ↑ Leptocardii. In: WoRMS [2]
- ↑ GILL, T. Note on the Leptocardians. In: Proceedings of the United States National Museum. 5 (307):515–516 1883 [3]
- ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2023-02-15]. Dostupné online.
- ↑ Brands, S.J. (ed.), 2022. Cephalochordata. In Systema Naturae 2000. The Taxonomicon, 4 Aug 2022. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [4]. Access date: 14 Feb. 2023
- ↑ KRATOCHVÍL, J., BARTOŠ, E. Soustava a jména živočichů. 1954. S. 73, 297
- ↑ TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. Prírodovedecká fakulta UK Bratislava. 2015