Chytadlovce (staršie [do roku 1953]: hmatavce[1], mäkkýšovití[2]; lat. Tentaculata, Lophophorata, Ectoprocta [v širšom zmysle], Molluscoidea, Enterocoelia) sú kmeň špirálovcov. Sú to morské aj sladkovodné živočíchy s červovitým, niekedy skráteným alebo aj nepravidelným telom. Charakteristickým znakom je triméria coelomu, čo sa odráža aj v ich anatómii. Telo sa skladá z troch častí:

  1. Protosoma: krátky nadústny segment – epistóm, tzv. viečko;
  2. Mesosoma: „krčný“ segment, nesúci podkovovitý nosič – lophophor s tentakulami, na ktorých je obrvený epitel;
  3. Metasoma: trupový segment, ktorý tvorí podstatnú časť tela.
Chytadlovce

Mertensia ovum
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tentaculata
Eschscholtz, 1825
Synonymá
Ectoprocta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vývin chytadlovcov prebieha cez obrvenú trochofóroidnú larvu (u sladkovodných machoviek je larválne štádium potlačené), dospelé sú vždy prisadnuté živočíchy s tráviacou sústavou ohnutou v tvare „U“ – anus sa tak presúva do blízkosti úst.

Systematika

upraviť

kmeň chytadlovce (Tentaculata/Lophophorata/Ectoprocta v širšom zmysle/Enterocoelia):

Do tohto kmeňa patria tri dosť rozdielne triedy, ktoré môžu byť klasifikované ako samostatné kmene (Buchar in Novák et al., 1969); v tom prípade Tentaculata vystupujú ako nadkmeň. (V zmysle Ulrichovho systému sú všetky živočíchy s trimériou coelomu – teda i primitívne druhoústovce – označované ako Archicoelomata.)

Na základe niektorých znakov – prehnutie tráviacej rúry do „U“, plášť a „lastúry“ u Brachiopoda – boli Tentaculata v starších systémoch zaraďované do kmeňa Molluscoidea hneď za mäkkýše (Janda et al., 1914), alebo prípadne priamo k mäkkýšom. V dávnejšej minulosti sa zdalo, že majú redukovaný coelom (v tom prípade by zrejme skutočne patrili do kmeňa mäkkýše). Podrobnejšie preskúmanie ich anatómie potvrdilo, že majú trojdielny coelom (s miernymi problémami homologizovateľný s troma larválnymi coelomovými segmentami trochofóry), takže sú samostatnou starobylou vetvou, pomerne blízkou primitívnym druhoústovcom. Moderný systém ich radí za podobné Entoprocta do príbuzenstva mäkkýšov, ale i pásnic (ústup od „dutinového“ vymedzenia systému dvojstranovcov).

Referencie

upraviť
  1. FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií. S. 122
  2. DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 103