Epitel
Epitel (z gr. epi - na, nad a thelys - mäkký; iné názvy: epitelové tkanivo, výstelka[1], výstelkové tkanivo[2], krycie tkanivo[3]) je jeden zo základných typov tkaniva. Vystiela vonkajší a vnútorný povrch tela, telové a orgánové dutiny. Jeho bunky ležia tesne vedľa seba, medzi nimi je len veľmi málo medzibunkovej hmoty.
Bunky epitelov majú polárnu orientáciu. Rozlišujeme ich apikálny (distálny) – voľný koniec a bazálny (proximálny) – v tele viazaný koniec. Väčšinou nasadajú na tenkú bazálnu membránu, ktorá epitel oddeľuje od ďalších tkanív orgánu. Ich voľný povrch býva často výrazne morfologicky i funkčne špecializovaný.
Vo vývine sa epitely objavujú ako prvé tkanivá. Vznikajú zo všetkých zárodočných vrstiev – endodermu, mezodermu a ektodermu. Väčšina epitelov vzniká z endodermu a ektodermu. Mezoderm má u bezstavovcov menší podiel na vývine epitelov. Ektodermálneho pôvodu sú krycie epitely, výstelka ústnej dutiny a konečníka u stavovcov (Vertebrata) a zmyslové epitely. Endodermálneho pôvodu je tráviaca sústava a všetky žľazy (u stavovcov), ktoré k nej patria, ako aj výstelka dýchacích ciest. Mezodermálny pôvod majú gonády, obličky a výstelky obehovej a lymfatickej sústavy.
Vo všeobecnosti platí, že epitely pokrývajú povrch tela a vystielajú všetky jeho dutiny, takže je to jediné tkanivo, ktoré prichádza do styku s okolitým prostredím. Všetko, čo vstupuje do tela, musí prejsť cez epitel a rovnako všetko, čo z tela vychádza, prechádza cez toto tkanivo. Epitel má tak okrem ochrannej aj regulačnú funkciu. Z rovnakého dôvodu sú epitelové bunky veľmi pevne vzájomne spojené tzv. tmelovou lištou (viditeľnou pod mikroskopom po špeciálnom farbení), ktorá zabraňuje prenikaniu látok z vonkajšieho prostredia do medzibunkového priestoru.
Rozdelenie epitelov upraviť
Epitely môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií. Najvhodnejšie je delenie podľa funkcie. Pritom treba mať na pamäti, že ten istý epitel môže mať viac funkcií. Napr. epitel tenkého čreva má funkciu kryciu aj resorbčnú, epitel žalúdka má okrem krycej aj sekrečnú funkciu a pod.
Podľa funkcie upraviť
- 1. Krycí epitel - pokrýva vnútorný aj vonkajší povrch tela (napr. pokožka)
- 2. Riasinkový epitel - tvoria ho bunky, ktoré majú značné množstvo riasiniek (vystiela napr. steny dýchacích ciest)
- 3. Resorpčný epitel - je tvorený bunkami, ktoré majú schopnosť prijímať látky a odovzdávať ich do ďalších tkanív alebo orgánov (napr. vnútorný povrch čreva)
- 4. Žľazový epitel - tvoria ho bunky špecializované na sekréciu (je funkčným základom žliaz)
- 5. Respiračný epitel
- 6. Zmyslový epitel - obsahuje bunky schopné reagovať na podnety a meniť ich na nervový vzruch (napr. sietnica oka)
- 7. Zárodočný epitel
- 8. Svalový epitel
Podľa tvaru a počtu vrstiev buniek upraviť
- A. Plošný epitel
- Jednovrstvové epitely (sú charakteristické najmä pre bezstavovce):
- plochý jednovrstvový (dlaždicový) epitel – bunky sú ploché, polygonálne, ich šírka je výrazne väčšia ako výška. Ich okraje sú hladké, alebo do seba zúbkovito zapadajú. Tento typ epitelu vystiela pľúcne alveoly, tvorí mezotel (výstelka telesných dutín) a endotel (výstelku ciev).
- kubický jednovrstvový epitel – šírka a výška bunky sú približne zhodné (napr. pigmentový epitel sietnice oka, epidermis kopijovcov, folikuly štítnej žľazy)
- cylindrický jednovrstvový epitel – výška buniek značne prevláda nad ich šírkou. Vyskytuje sa v tráviacej sústave takmer všetkých živočíchov.
- cylindrický viacradový epitel - má nerovnako vysoké bunky. Všetky nasadajú na bazálnu membránu (preto patrí medzi jednovrstvové epitely), ale nie všetky dosahujú na povrch. Takýto epitel vystiela napr. dýchacie cesty cicavcov.
- Viacvrstvové epitely (tvorené niekoľkými vrstvami buniek nad sebou, pričom iba spodná vrstva buniek nasadá na bazálnu membránu):
- dlaždicový viacvrstvový epitel - rady buniek sa smerom k povrchu postupne splošťujú (napr. pokožka)
- cylindrický viacvrstvový epitel - spodné rady buniek sú skôr kubické, cylindrické bunky sú v povrchových vrstvách
- prechodný epitel – je typický pre močové cesty cicavcov. Je prispôsobený rozťahovaniu a sťahovaniu močového mechúra. Pri stiahnutom orgáne tvoria bunky 4 až 5 vrstiev, pri silno roztiahnutom 2 až 3 vrstvy, pričom sa povrchové bunky splošťujú; jeho štruktúra zabezpečuje úplnú nepriepustnosť
- B. Trámcovitý epitel
Bunky tohoto typu epitelu sú usporiadané do vzájomne rôzne priestorovo usporiadaných trámcov. Príkladom je usporiadanie buniek v lalôčikoch pečene.
- C. Retikulárny (sieťovitý) epitel
Bunky tohoto typu epitelu sú vzájomne usporiadané do siete a spojené len svojimi výbežkami. Príkladom takéhoto usporiadania sú bunky týmusu.
Iné projekty upraviť
Externé odkazy a zdroje upraviť
- ↑ epitel. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 123.
- ↑ výstelkové tkanivo. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 530.
- ↑ epitel. In: MILLA, Ján. Včelársky náučný slovník. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1971. 284 s. S. 41.
- MALINA, Radovan. Všeobecná zoológia. Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UNB, 2004. Dostupné online. Kapitola Epitelové tkanivá, s. 13-16. Archivované 2006-12-30 z originálu.
- ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Epithely, s. 9-13. (po česky)