Celóm
Celóm[1][2][3](iné názvy: célom[4], coelom[1][2][5], celómová/célomová/coelomová dutina[6], druhotná telová dutina[5][7], pravá telová dutina,[8][7], [zriedkavo] deuterocoel[7], lat. coeloma[3]; v základnom význame aj: pravý celóm/célom/coelom[9], pravá celómová/célomová/coelomová dutina[6], [zriedkavo] eucoelom[10]) je telová dutina (čiže tekutinou naplnená dutina mnohobunkových živočíchov medzi entodermou a ektodermou, resp. ich ekvivalentmi u dospelých jedincov), ktorá je obalená vrstvičkou epitelu mezodermálneho pôvodu. Inými slovami: Je to taká dutina tela mnohunkovcov medzi vrchnou časťou tela a črevom, ktorá je naplnená tekutinou a je obalená mezodermálnym epitelom. Často sa v tele vyskytuje párovo (t.j. dve fyzické dutiny) alebo sériovo (t.j. viacero fyzických dutín). Vo veľkej väčšine prípadov má celóm aj kanály vedúce priamo von z tela alebo je spojený s vylučovacími orgánmi.[7][9][11] O celóme v širšom zmysle pozri nižšie,
Ontogenéza
upraviťV rámci ontogenézy celóm vzniká z mezodermy (medzi bunkami mezodermy sa teda vytvorí dutina, resp. dutiny), t.j. (prinajmenšom) počas (časti) ontogenézy je celóm bezprostredne obklopený mezodermou. Celóm pritom úplne alebo prevažne vytlačí prvotnú telovú dutinu (Prvotná telová dutina sa odborne nazýva aj protocoel [v staršom ponímaní] či pseudocoel [v širšom zmysle] a je to telová dutina, ktorá je identická s blastocelom alebo z neho vznikla). [9][12][11]
Význam
upraviťVýznam celómu je najmä v tom, že vytvára hydrostatický skelet podporujúci funkciu svalov, zabezpečuje metabolizmus, je dutinou pre pohlavné orgány a miestom pre orgány nezávislé od sťahov stien tela. Vďaka celómu sa živočích môže pohybovať sťahovaním a rozťahovaním článkov, čo znamená pokrok v evolúcii. [1]
Živočíchy majúce celóm
upraviťCelóm sa vyskytuje u všetkých "najvyšších" živočíchov, t.j. presnejšie u tých živočíchov, ktoré boli v starších systémoch zaraďované do taxónu druhotnodutinovce (Coelomata) v širšom zmysle. Do tohto taxónu patrili:
- časť prvoústovcov (tzv. célomové prvoústovce - Coelomata [13]v užšom zmysle), a to mäkkýše, sipunkuly, chobotničky, obrúčkavce, Panarthropoda [t.j. článkonožce, jazyčnatky, pazúrikavce a pomalky ], chytadlovce a pogonofóry a
- všetky druhoústovce (t.j. napr. štetinatoústky, ostnatokožce, chordáty, vrátane človeka).
Panarthropoda však prísne vzaté nemajú celóm, keďže u nich splýva celóm (druhotná telová dutina) s prvotnou telovou dutinou, čím vzniká tzv. mixocel (terciárna telová dutina).[14][15]
Celóm v širšom zmysle
upraviťPodľa niektorých názorov telová dutina, ktorú majú tzv. Acoelomata (najmä u ploskavcov nazývaná aj schizocoel[16]), a telová dutina, ktorú majú tzv. Pseudocoelomata (bežne nazývaná pseudocoel), evolučne vznikli úplnou alebo čiastočnou redukciou celómu. Ak sa tieto názory akceptujú, potom je termín celóm (a synonymá, okrem výrazov pravý celóm [a varianty], pravá celómová dutina [a varianty] a eucoelom) synonymom termínu telová dutina a celóm majú všetky dvojstranovce (Bilateralia, Triblastica), pričom dvojstranovce možno potom aj nazvať druhotnodutinovce (Coelomata) v najširšom zmysle. [17][10]
Zdroje
upraviť- ↑ a b c celóm. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 497.
- ↑ a b celóm. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4.
- ↑ a b BELÁKOVÁ, A. et al. Slovenské entomologické názvoslovie III. In: Kultúra slova 1975, č. 10, S. 339 a nasl. (S. 343) [1]
- ↑ UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2. S. 22
- ↑ a b LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: SPN, 1994, S. 140
- ↑ a b Napr. Franc 2005 (prvoústovce).
- ↑ a b c d Coelom. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ Biológia -ontogenéza živočíchov [2] Archivované 2019-01-11 na Wayback Machine
- ↑ a b c Obecná morfologie živočichů. Skriptum. [3] S. 13-15
- ↑ a b RAFF, Rudolf A.. The Shape of Life (Genes, Development, and the Evolution of Animal Form). [s.l.] : University of Chicago Press, 2012. 544 s. ISBN 978-0-226-25657-3. S. 39.
- ↑ a b Leibeshöhle. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band I/ A – Me . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8. s. 504-505
- ↑ Coelom; Leibeshöhle. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2.S. 27
- ↑ Coelom; Coelomata; Archicoelomata; Leibeshöhle. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ druhotnodutinovce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 563.
- ↑ BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9. S. 240-241.
- ↑ Coelom; Coelomata; Plattwürmer; Pseudocoelomata; Acoelomata; Schizocoel. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.