Wikipédia

Netopiere (rad)

Netopiere[1] (iné názvy: netopierotvaré[2]; zriedkavo letúny [jedn. č. letún][3] alebo jazykovo nevhodne letúne [jedn. č. letúň][4][5]; zastarano letúni[6]; lat. Chiroptera) sú jeden z radov triedy cicavce.

Netopiere
52 – 0 mil. Eocén – súčasnosť

V smere hodinových ručičiek z hora doprava: kaloň egyptský Rousettus aegyptiacus, Tadarida brasiliensis, netopier veľký Myotis myotis, Cynopterus sphinx, podkovár veľký Rhinolophus ferrumequinum, Desmodus rotundus.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Chiroptera
Synonymá
netopierotvaré

Areál rozšírenia netopierov
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Majú rôzne úlohy v ekosystémoch (aj pre ľudskú ekonomiku). Druhy živiace sa nektárom sú významní opeľovači, bylinožravé druhy rozširujú semená a hmyzožravé lovia značné množstvo škodcov.[7]

Telo

upraviť

Netopiere sa vyznačujú premenou predných nôh na krídla. Vznikli – na rozdiel od vtákov – predĺžením kostí ručnej časti, najmä článkov prstov zápästia. Medzi nimi a ostatnými kosťami končatín a chvosta je patagium (pružná a jemná lietacia blana). Krídla pozostávajú z patagie a spomenutých kostí.

Keďže vedia lietať, majú podobne malé telo ako vtáky, sústredené orgány, pevnú kostru, hrebeň na prsnej kosti na oporu hrudných lietacích svalov a kompaktnú lebku. Krídla netopierov sú tenké a majú omnoho viac kostí ako krídla vtákov. Najrýchlejší netopier môže dosiahnuť rýchlosť letu až 160 km za hodinu.

Najvyvinutejšie zmysly sú hmat a sluch, ďalej čuch; oči sú spravidla zakrpatené. Ušnice sú rozlične dlhé, u niektorých druhov veľmi dlhé, napríklad u ucháča či ucháňa. Pre netopiere okrem kaloňoblížnych je charakteristická echolokácia, čiže sa v tme orientujú pomocou odrazu nimi vyslaných vysokofrekvenčných zvukov. Zvuky (tzv. kliky) vznikajú v hrtane, vysielajú sa cez nos alebo ústa a sú usmerňované alebo zameriavané nosovým listom (ak je prítomný). Ozvenu zvuku zachytia uši. Vzdialenosť predmetu určujú podľa času návratu zvuku.

Telo je pokryté srsťou; patagiá, ušnice a nosové prívesky ju nemajú a sú pokryté rozptýlenými zmyslovými brvami. Chvost je niekedy dobre vyvinutý, inokedy malý alebo chýba.

Prvý prst na predných nohách (palec) a všetkých 5 prstov na zadných nohách sú voľné, krátke a zakončené ostrými kosákovitými pazúrmi slúžiacimi pri pohybe po pevnom podklade alebo zachycovaní sa oň.

Chrup je podobný chrupu hmyzožravcov – je ostrý s vyvinutými očnými zubmi. Netiopieroblížne majú medzi hornými hryzákmi širokú medzeru.

Netopieroblížne verzus kaloňoblížne

upraviť

Podrad netopieroblížne má pomerne malé jedince s krátkou guľatou hlavou a malými očami a veľkými ušnicami. Sú hmyzožravé, zriedkavo jedia ovocie alebo cicajú krv cicavcom.

Kaloňoblížne majú naopak psovitú (teda pretiahnutú) hlavu s veľkými očami a malými ušnicami. Rozpätie krídiel je až 1,5 metra. Chvost je zakrpatený alebo chýba. Jedia ovocie. Vyskytujú sa v horách teplého pásma Afriky, Ázie a Austrálie. Nepoužívajú echolokáciu.

Správanie, strava, výskyt

upraviť

Netopiere žijú všade okrem Antarktídy a Arktídy a niekoľkých oceánskych ostrovov (na sever po hranicu stromov). Najhojnejšie sú v subtropických a tropických pásmach.

Celkovo poznáme okolo 1200 (iné zdroje 1116, 1300[7]) recentných druhov, u nás 28 druhov (1 lietavcovité, 3 podkovárovité a 24 netopierovité) v 10 rodoch (podkovár – Rhinolophus, netopier – Myotis, večernica – Eptesicus, večernica – Vespertilio, raniak – Nyctalus, večernica – Pipistrellus, uchaňa – Barbastella, ucháč – Plecotus, večernica – Hypsugo, lietavec – Miniopterus)[8].

Netopiere sú nočné živočíchy, deň prespia v nejakom úkryte, večer alebo v noci odtiaľ vyletujú. Lietajú potichu, pričom permanentne mávajú krídlami.

Pre ich malú veľkosť, rýchly metabolizmus a rýchle využitie energie pri lete musia jesť veľké množstvo jedla na ich veľkosť. Niektoré netopiere zjedia za deň až 120 % ich váhy. Sú to hmyzožravce, ale niektoré kaloňoblížne jedia aj plody, nektár a ryby a niektoré sa živia krvou cicavcov a vtákov (ku koristi sa opatrne priblížia, nahryznú kožný záhyb ale krv necicajú, svoju spodnú peru priblížia k rane, aby vytekajúca krv vytvorila malý most medzi ranou a spodnou perou)[9].

Dostávajú väčšinu vody z ich potravy, ale mnoho druhov pije aj vodu z riek a jazier – letia ponad vodu a namáčajú si do nej jazyk.

Úkryty sa môžu vyskytovať kdekoľvek, aj v mestách a obciach vo vežiach a podobne a v solitérnych budovách. Veľa druhov sa ukrýva v podzemných dutinách, jaskyniach, starých štôlňach či bútľavých stromoch.

V strednej Európe netopiere vyhľadávajú teplejšie jaskyne, pivnice a podobne, kde upadajú do zimného spánku (hibernácia). Ich teplota sa veľmi zníži (vždy na teplotu úkrytu), telesné funkcie sa tým spomalia a spotrebúvajú tukové zásoby v tele. Do tepelne vhodných úkrytov sa niektoré druhy zlietajú až zo vzdialenosti vyše 100 km.

Netopiere žijú často v kolóniách (niekedy samice a samce oddelene), ktoré potom nájdeme v jaskyniach. Oddychujú tak, že visia dolu hlavou uchytené ostrými pazúrmi zadných nôh na hrbolčeky skál (niektoré druhy sa navyše zakrútia do blanitých krídel). Dôvod vytvárania takýchto kolónií nie je celkom známy, ale v kolóniách si udržujú vyššiu teplotu a okrem toho platí, že počet tepelne vhodných úkrytov je obmedzený.

Rozmnožovanie

upraviť

Slovensko

upraviť

Pária sa na jeseň alebo na jar. Ak sa pária na jeseň, spermie ostanú vo vagíne samice do jari, lebo ovulácia vzniká len na jar. To sa týka všetkých našich netopierov okrem druhu lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersii), u ktorého dochádza k oplodneniu po spárení a vývoj plodu sa zastaví (latentná gravidita).[10] Gravidita trvá na Slovensku do júna, potom rodia jedno alebo zriedkavo dve holé mláďatá, ktoré samica spočiatku nosí na sebe a neskôr necháva v úkryte, kým hľadá potravu. Po zhruba 2 mesiacoch sa mláďatá osamostatňujú.

Systematika

upraviť

Do 20. storočia

upraviť

Početné ukážky starších systémov sú uvedené v práci Simmons (1998), dostupnej aj online: [11]

Konsenzus okolo roku 2010

upraviť

Stav systému na začiatku 21. storočia bol takýto (Zdroje systému: [12][13][14][15][16], zdroje slovenských názvov najmä:[17][18][19]) :

Netopiere/netopierotvaré:

  • podrad kaloňoblížne/kalone/veľké netopiere (Megachiroptera) – zaraďované aj pod letuchy alebo ako samostatná skupina vedľa letúch a/alebo primátov.
    • †Archaeopteropus transiens – donedávna zaraďované pod kaloňovité
    • †Propotto leakeyi – donedávna zaraďované pod kaloňovité
    • čeľaď kaloňovité (Pteropodidae)
  • podrad netopieroblížne/netopiere (v užšom zmysle)/pravé netopiere/malé netopiere (Microchiroptera; Chiroptera v užšom zmysle)
    • ?rod †Ageina
    • ?rod †Chadronycteris
    • ?rod †Alastorius
    • čeľaď †Archaeonycteridae (Icaronycteridae) – vrátane †Australonycteris
    • čeľaď †Hassianycterididae
    • čeľaď †Tanzanycterididae Gunnell, et al., 2003
    • čeľaď †Palaeochiropterygidae
    • infrarad Yinochiroptera / nadčeľaď Rhinolophoidea v širšom zmysle
    • infrarad Yangochiroptera
      • nadčeľaď Emballonuroidea v širšom zmysle
        • čeľaď hladkonosovité (Emballonuridae) (Emballonuroidea v užšom zmysle) – staršie zaraďované priamo pod Microchiroptera
        • čeľaď netopierikovité (Nycteridae) – staršie zaraďované pod Yinochiroptera/Rhinolophoidea
      • nadčeľaď Noctilionoidea v širšom zmysle
        • (-) Noctilionoidea v užšom zmysle (Phyllostomatoidea) - parafyletický taxón
        • čeľaď tyropterovité (Thyropteridae)
        • čeľaď furipterovité (Furipteridae)
        • čeľaď myzopodovité (Myzopodidae) - zaraďované aj pod Vespertilionoidea v užšom zmysle
        • čeľaď mystacinovité (Mystacinidae) – staršie zaraďované mimo Noctilionoidea, priamo pod Yangochiroptera; alebo zaraďované pod Noctilionoidea v užšom zmysle
      • nadčeľaď Vespertilionoidea v užšom zmysle (Vespertilionida)

Poznámky:

  • V starších systémoch sa rad netopiere zaraďoval vedľa primátov.
  • Nataloidea (často považované za parafyletické) = Myzopodidae + Natalidae + Thyropteridae + Furipteridae
  • Rhinolophoidea v užšom zmysle (často považované za parafyletické)= Rhinolophidae + Hipposideridae + Megadermatidae + Nycteridae
  • Molossoidea (často považované za parafyletické) = Molossidae + Antrozoidae
  • Vespertilionoidea v širšom zmysle (často považované za parafyletické)= Vespertilionoidea v užšom zmysle + Myzopodidae + Thyropteridae + Furipteridae + Mystacinidae

Na začiatku 21. storočia bolo pomerne rozšírené aj alternatívne delenie netopierov na taxóny Yinpterochiroptera (=Megachiroptera + Yinochiroptera) a Yangochiroptera (vymedzenie Yangochiroptera pozri vyššie). Toto delenie ale bolo sporné a podľa Agnarsson 2011 (pozri nižšie ) sa ukázalo, že v závislosti od výberu vzoriek a zvolenej metódy možno dospieť buď k výsledku, že je správne delenie na Megachiroptera a Microchiroptera, alebo k výsledku, že je správne delenie na Yinpterochiroptrea a Yangochiroptera. [20] Práca Tsagkogeorga et al. 2013 naopak tvrdí, že správne je len delenie na Yinpterochiroptera a Yangochiroptera [21]

Agnarsson et al. 2011 [20]

upraviť

Systém len pre recentné taxóny.

Netopiere/netopierotvaré:

Pri inom výbere vzoriek a inej metóde autorom v tej istej štúdii vznikol sčasti odlišný systém, okrem iného taký, že namieste delenia na Megachiropter a Microchiroptera je delenie na Yinpterochiroptera a Yangochiroptera. K tomu pozri aj vyššie poznámku v kapitole Konsenzus okolo roku 2010.

Referencie

upraviť
  1. ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 24.
  2. ↑ BRTEK, Ľubomír. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. 3. nezmenené. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 298.
  3. ↑ letún, letucha. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  4. ↑ 231/1998 Z.z. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 9. júna 1998 o chove spoločenských zvierat, divých zvierat a nebezpečných živočíchov a o ochrane pokusných zvierat
  5. ↑ letúň. In:Slovník súčasného slovenského jazyka
  6. ↑ letúni. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 298.
  7. ↑ a b Bats Are Important [online]. batcon.org, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online.
  8. ↑ KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Netopiere – Chiroptera, s. 275 – 410.
  9. ↑ RICHARZ, Klaus; LIMBRUNNER, Alfred. Fledermäuse: fliegende Kobolde der Nacht.. Stuttgart : Kosmos, 1992. ISBN 3-440-05916-2. Kapitola Echte Draculas, s. 59 – 61.
  10. ↑ SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
  11. ↑ Simmons, N. B., Geisler, J. H. Phylogenetic relationships of Icaronycteris, Archaeonycteris, Hassianycteris, and Palaeochiropteryx to extant bat lineages, with comments on the evolution of echolocation and foraging strategies in Microchiroptera. Bulletin of the AMNH ; no. 235. 1998 [1]
  12. ↑ MILLER-BUTTERWORTH, C. M. et al. A Family Matter: Conclusive Resolution of the Taxonomic Position of the Long-Fingered Bats, Miniopterus. Molecular Biology and Evolution, Volume 24, Issue 7, 1 July 2007, Pages 1553–1561. [2]
  13. ↑ Teeling, E. C., Springer, M. S., Madsen, O., Bates, P., O'Brien, S. J. & Murphy, W. J., 2005: A molecular phylogeny for bats illuminates biogeography and the fossil record. In: Science č. 307 [3]
  14. ↑ Simmons, N. B., Geisler, J. H. Phylogenetic relationships of Icaronycteris, Archaeonycteris, Hassianycteris, and Palaeochiropteryx to extant bat lineages, with comments on the evolution of echolocation and foraging strategies in Microchiroptera. Bulletin of the AMNH ; no. 235. 1998 [4] S. 136
  15. ↑ Jones, K. E. et al. A phylogenetic supertree of the bats (Mammalia : Chiroptera). In: Biol.Rev. (2002),77, str. 223-259. dostupné online
  16. ↑ HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive [online]. Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), [cit. 2018-01-17]. [5] (a všetky podstránky)
  17. ↑ LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice: Zoologická záhrada Bojnice, 2003. ISBN 80-969059-9-6.
  18. ↑ netopiere. In: Pyramída
  19. ↑ HULJAK, K. Netopiere blízko nás. In: Spravodaj mestského múzea 2/1993 Rajec. S. 10 dostupné online[nefunkčný odkaz]
  20. ↑ a b AGNARSSON, I. et al. A time-calibrated species-level phylogeny of bats (Chiroptera, Mammalia). Version 1. PLoS Curr. 2011 February 4; 3: RRN1212.Published online 2011 February 4 [6]
  21. ↑ Tsagkogeorga, G. et al. Phylogenomic Analyses Elucidate the Evolutionary Relationships of Bats. In: Current Biology, Volume 23, Issue 22, 18 November 2013, Pages 2262-2267 [7]

Iné projekty

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Netopiere_(rad)&oldid=7947485“