Otvoriť hlavné menu

Chlp (cicavce)

(Presmerované z Srsť)

Chlp alebo vlas (lat. pilus) je dlhé, tenké, zrohovatené valcovité vlákno, ktoré prerastá nad povrch kože cicavcov, vrátane človeka, a pokrýva telo. Patrí medzi tzv. kožné deriváty (prídatné orgány kože). Ide o jeden z hlavných znakov cicavcov. Existujú aj užšie definície a podobný je termín srsť - pozri nižšie.

TerminológiaUpraviť

Významy výrazov chlp a/alebo vlas:

Srsť alebo vlas(y) môže znamenať jeden z nasledujúcich významov:

  • najčastejšie: súbor či porast chlpov (t.j. chlpov podľa úvodnej definície tohto článku) (v užšom význame a väčšinou len u zvieracieho cicavca - t.j. u všetkých cicavcov okrem človeka) [8][9][1][10][7][11]
  • časť súboru či porastu chlpov majúca (okrem iného) tepelnoizolačnú funkciu (t.j. okrem rôznych špecializovaných chlpov, napr. hmatových pri nose psa)[12][13]
  • časť súboru či porastu chlpov vyčnievajúca nad pokožku[7]
  • pesíky (ako opak podsád)[7]

Okrem toho pojem srsť (chlp, vlas) niekedy nezahŕňa ostne (оstne majú napr. ježkovia, dikobrazy a pod.)[10]

TypyUpraviť

Medzi typy chlpov (vlasov, srsti) podľa tvaru a funkcie patria[14][15]:99[10][9]:

  • hlavné typy:
  • špecializované typy:
    • vlna – je to kontúrová srsť, mäkkosťou pripomína podsrstie, má rôznu dĺžku.
    • riasnice - na očiach
    • vlásie - chlpy z konskej hrivy alebo konského (či hovädzieho) chvosta
    • vibrisy (=hmatové chlpy, sínusové chlpy, hmatové brvy) – sú zmyslové chĺpky a najčastejšie sú to fúzy pri papuli
    • štetiny – dlhé hrubé tvrdé pesíky (napr. sviňa domáca)
    • ostne (=ihlice) – sú tuhé ochranné chlpy používané na obranu (napríklad jež, dikobraz)
    • výnimočne: rohy typické pre nosorožce

U človeka môžeme rozlíšiť tieto typy chlpov (vlasov) [9][1]:

StavbaUpraviť

Skladá sa z:

  • vnútornej časti: koreň vlasu
  • vonkajšej časti:
    • dreň vlasu - tvorí vnútro vlasu, ale vyskytuje iba na najhrubších vlasoch (brada, riasnice)
    • kôra vlasu - ktorú tvoria vretenovité zrohovatené bunky
    • kutikula vlasu - tvorí povrch vlasov a je vytvorená z plochých, zrohovatených buniek.

Farbu vlasov spôsobujú pigmenty eumelanín a feomelanín kôrovej vrstvy. Vzduchové bublinky spôsobujú sivú až bielu farbu vlasov.

Do vlasového vačku pri vstupe na povrch kože vyúsťuje mazová žľaza. Prostredníctvom nervových spletí okolo vlasovej cibuľky sa vlasy a chlpy zúčastňujú na hmatovom vnímaní.

CharakteristikaUpraviť

 
Srsť vačice.

Srsť sa skladá primárne z kombinácie dlhých, silných a mastných srstíc (pesíkov) na vrchnej časti a krátkeho, jemného podsrstia (podsady) pod nimi[14].

U zvieracích cicavcov [16]Upraviť

Srsť cicavcov má mnoho využití: ochrana, zmyslové vnímanie, izolácia proti vode a kamufláž, pričom primárnym využitím je termoregulácia.[17]Srstice fungujú ako izolácia proti vode a podsrstie pôsobí ako izolačná prikrývka, ktorá udržuje zviera v teple.[18] Chlpy sú kožný rohovinový derivát.[14]

Dĺžka srsti je pri termoregulácii zanedbateľná, pretože niektoré tropické cicavce, ako napríklad leňochy, majú rovnakú dĺžku srsti ako niektoré arktické cicavce, ale izolujú menej; a naopak, iné tropické cicavce s krátkou srsťou majú rovnakú izoláciu ako arktické cicavce. Hustota srsti môže zvýšiť tepelnú izoláciu zvieraťa a arktické cicavce majú výrazne hustú kožušinu; napríklad pižmoň severský má kontúrovú srsť dlhú 30 cm a husté podsrstie ktoré vytvára vzduchotesný kabát, ktorý im umožňuje prežiť pri teplotách nižších ako -40 °C[15]:162–163 Niektoré púštne cicavce, ako sú ťavy, používajú hustú kožušinu, aby zabránili slnečnému teplu preniknúť na pokožku, čo umožňuje zvieraťu zostať chladným; srsť ťavy môže v lete dosiahnuť 70 °C ale pokožka ostáva na teplote 40 °C[15]:188. Vodné cicavce zachytávajú v srsti vzduch, aby zlepšili jej tepelnoizolačné vlastnosti a držali pokožku v suchu.[15]:162–163

 
Rušivé sfarbenie leoparda škvrnitého poskytuje kamufláž.

Srsť býva sfarbená z rôznych dôvodov, medzi hlavné selektívne tlaky patrí kamufláž, výber sexuálneho partnera, komunikácia a fyziologické procesy ako napr. regulácia teploty. Kamufláž je silným vplyvom u veľkého počtu cicavcov, pretože pomáha jednotlivcom skrývať sa pred dravcami alebo korisťou[19].

Aposematizmus, varujúce sfarbenie, je najpravdepodobnejším vysvetlením čiernobielej koláže mnohých cicavcov, ktoré sa dokážu brániť, napríklad skunk brániaci sa zápachom a silný, agresívny mediar svetlochrbtý[20]. Arktické a subarktické cicavce ako líška polárna (Alopex lagopus), lumík grónsky (Dicrostonyx groenlandicus), lasica hranostaj (Mustela erminea) a zajac menivý (Lepus americanus) majú sezónny polyfenizmus medzi hnedou farbou v lete a bielou v zime, ktorý im pomáha v maskovaní[21]. Rozdiely vo farbe srsti samíc a samcov môžu upozorňovať na ich výživu a hladiny hormónov, ktoré sú dôležité pri výbere partnera[22]. Niektoré stromové cicavcov, najmä primáty a vačkovce, majú na častiach tela odtiene fialovej, zelenej alebo modrej pokožky, čo naznačuje zreteľnú výhodu v ich stromovom biotope v dôsledku konvergenčnej evolúcie[23]. Zelené sfarbenie leňochov je však výsledkom symbiózy s riasami[24].

Sfarbenie srsti niekedy vytvára sexuálny dimorfizmus, ako je to u viacerých primátov[25]. Farba srsti môže ovplyvniť schopnosť udržať teplo, v závislosti od toho, koľko svetla odráža. Cicavce s tmavšou farbou môžu absorbovať viac tepla zo slnečného žiarenia a zostať teplejší a niektoré menšie cicavce, ako sú hraboše, majú v zime tmavšiu srsť. Biela, bezfarebná srsť arktických cicavcov, ako je medveď biely, môže odrážať viac slnečného žiarenia priamo na pokožku.[15]:166–167[17]

Cicavce s malým množstvom srsti sa často nazývajú „nahé“, „lysé“ alebo „bezsrsté“ (rypoš lysý, psie plemeno Naháč). Človekom opracovaná koža so srsťou sa nazýva kožušina[26]. Zviera s komerčne hodnotnou kožušinou je v kožušinovom priemysle známe ako kožušinové zviera. Použitie kožušiny ako odevu alebo dekorácie je kontroverzné; obhajcovia práv zvierat namietajú proti lovu a usmrcovaniu divokých zvierat a chovu a zabíjaniu zvierat na kožušinových farmách.

U človeka[chýba zdroj]Upraviť

Základ vlasu vzniká tak, že časť zárodkovej vrstvy pokožky (stratum germinativum epidermis) vrastie do hĺbky zamše (corium) a vytvorí základ vlasovej cibuľky (bulbus pili), v nej sa tvorí malé vyklenutie, do ktorého vrastie väzivo mezenchýmového pôvodu a vytvorí (??)vlasovú cibuľku.

Vlas rastie tvorbou a rohovatením buniek vo vlasovej cibuľke. Cez epitelový vlasový vačok (foliculus pili) rastie vlas smerom na povrch kože.

Vlasy majú rôznu dĺžku od 0,5 až po 150 cm a výnimočne aj viac. Hrúbka vlasov kolíše medzi 0,05 mm až po 0,6 mm. Vlasy sú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaluďa, predkožky dráždca a pošvy. Hustota, hrúbka aj dĺžka vlasov je individuálna.

ZdrojeUpraviť

  1. a b c Servisní středisko pro podporu e-learningu na MU, servistech (at) fi.muni.cz. Encyklopedie antropologie | Přírodovědecká fakulta Masarykovy univerzity [online]. is.muni.cz, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
  2. chlp. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
  3. MARIE, Nejedlá. Fyzikální vyšetření pro sestry. 2. přeprac. vyd. Praha : Grada, 2015. 296 s. ISBN 978-80-247-9572-0. S. 2.
  4. wlas. In: JUNGMANN, Josef Jakub. Slownik česko-nĕmecký. [s.l.] : [s.n.], 1839. 1000 s. S. 123.
  5. Prídavné orgány [online]. pdf.truni.sk, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
  6. vlas. In: Technický naučný slovník T-Ž, 1964, S. 306
  7. a b c d srsť. In: Malá encyklopédia biológie 1975. S. 457
  8. chlp. In: Encyclopaedia Beliana.
  9. a b c srsť; vlasy. In: Pyramída
  10. a b c GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.]. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 517-518.
  11. srst. In: Technický naučný slovník Pr-Š, 1963, S. 519
  12. srsť. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 677
  13. Fell. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  14. a b c ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 266.
  15. a b c d e FELDHAMER, George A.; DRICKAMER, Lee C.; VESSEY, Stephen H.. Mammalogy: Adaptation, Diversity, Ecology. 3. vyd. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2007. ISBN 978-0-8018-8695-9.
  16. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku fur na anglickej Wikipédii.
  17. a b DAWSON, T. J.; WEBSTER, K. N.; MALONEY, S. K.. The fur of mammals in exposed environments; do crypsis and thermal needs necessarily conflict? The polar bear and marsupial koala compared. Journal of Comparative Physiology B, 2014, s. 273–284. DOI10.1007/s00360-013-0794-8. PMID 24366474.
  18. Fur | animal skin. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2018-10-30]. (po anglicky)
  19. The Adaptive Significance of Coloration in Mammals. BioScience, 2005, s. 125–136. Dostupné online. DOI10.1641/0006-3568(2005)055[0125:tasoci2.0.co;2].
  20. Contrasting coloration in terrestrial mammals. Philos Trans Royal Soc B, February 2009, s. 537–548. DOI10.1098/rstb.2008.0221. PMID 18990666.
  21. Camouflage mismatch in seasonal coat color due to decreased snow duration. PNAS, April 2013, s. 7360–7365. DOI10.1073/pnas.1222724110. PMID 23589881.
  22. Coat Color Variation and Pigmentation Gene Expression in Rhesus Macaques (Macaca Mulatta). Journal of Mammalian Evolution, 2012, s. 263–70. Dostupné online. DOI10.1007/s10914-012-9212-3.
  23. Structural colouration of mammalian skin: convergent evolution of coherently scattering dermal collagen arrays. Journal of Experimental Biology, 2004, s. 2157–72. DOI10.1242/jeb.00989. PMID 15143148.
  24. Molecular evidence for a diverse green algal community growing in the hair of sloths and a specific association with Trichophilus welckeri (Chlorophyta, Ulvophyceae). Evolutionary Biology, 2010, s. 86. DOI10.1186/1471-2148-10-86. PMID 20353556.
  25. PLAVCAN, J. M.. Sexual dimorphism in primate evolution. American Journal of Physical Anthropology, 2001, s. 25–53. DOI10.1002/ajpa.10011. PMID 11786990.
  26. Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť