Slabozubce

Slabozubce (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Xenarthra, Edentata) je veľký taxón (najčastejšie hodnotený ako nadrad) cicavcov. Zo žijúcich živočíchov sem zaraďujeme mravčiare, pásavce a leňochy. Staršie boli slabozubce definované širšie - pozri nižšie.

slabozubce
Xenarthra.jpg
Zľava hore: jedinec z rodu Megatherium, mravčiar veľký, leňoch dvojprstý a pásavec deväťpásy
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Xenarthra
Cope, 1889
Synonymá
chudozubé
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slovenské názvyUpraviť

Slovenské názvy tohto taxónu sú: slabozubce[1], slabozubcotvaré[2], chudozubé[3], chudozubce[4][5], málozubce[2][6]. Zastarané slovenské názvy sú: chudozubí[7], bezzubce[8], bezzubci[9], bezzubí[10].

SystematikaUpraviť

slabozubce (Xenarthra) [11]:

V starších textoch taxón Edentata (ale nie Xenarthra), ktorý sa po slovensky vtedy spravidla nazýval chudozubce či bezzubce, zahŕňal aj dnešné samostatné taxóny šupinovce (Pholidota) a ešte staršie aj hrabáče (Tubulidentata) a kloakovce (Monotremata) [12][13][14][15][10]; tento článok sa uvedenými taxónmi nezaoberá - o nich pozri samostatné články.

VýskytUpraviť

Vyskytujú sa od juhu USA až po Južnú Ameriku.[16]

CharakteristikaUpraviť

Slabozubce sú výzorovo veľmi rozdielne, ale spája ich malý mozog, redukovaný chrup a hlavne nezvyčajné spoje na chrbtici.[16]

Medzi hlavný znak slabozubcov patria zvláštne kĺby medzi stavcami v spodnej časti chrbtice - xenartrálne spoje. Tieto spoje zabezpečujú osobitú oporu. Mravčiare sa vyznačujú dlhým trubicovitým rypákom, pásavce zase svojim ochranným pancierovitým pokryvom z tvrdej kože na hlave, chrbte, končatinách a bokoch. Medzi telesné znaky leňochov patrí dlhá hrubá srsť a okrúhla krátka hlava.[16]

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slabozubce
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Slabozubce

ZdrojeUpraviť

  1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 49.
  2. a b cicavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 535.
  3. cicavce. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 112.
  4. Príloha č [online]. Bratislava : Národná rada SR, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  5. ERTL, H. Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy, 1891, S. 11
  6. Systém živej prírody 2008 [1]
  7. chudozubí. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 169.
  8. KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre narodnie školy - Živočíchopis. 1872, S. 18
  9. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 42
  10. a b MATZENAUER, O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S 19, 20.
  11. Pozri Systém cicavcov
  12. GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.]. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 575.
  13. TELLERIA, Jenny; TIBAYRENC, Michel. American Trypanosomiasis Chagas Disease (One Hundred Years of Research). [s.l.] : Elsevier, 2017. 844 s. ISBN 978-0-12-801069-3. S. 247-248.
  14. Edentata. In: Masarykův slovník naučný 2, 1926, S. 495
  15. Edentata. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 5. Altenburg 1858, S. 474. [2]
  16. a b c BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.