Vakokrty (lat. Notoryctemorphia) sú rad vačkovcov, ktorý zahŕňa jedinú čeľaď vakokrtovité (Notoryctidae). Do tejto čeľade patrí len recentný rod vakokrt (Notoryctes) a vyhynutý rod Naraboryctes.

vakokrtovité
oligocén – súčasnosť
Phylogenetic tree of marsupials derived from retroposon data (Notoryctemorphia).png
Ilustrácia vakokrta
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Notoryctidae
Ogilby, 1892
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Táto skupina sa od ostatných vačkovcov oddelila približne pred 50 miliónmi rokmi a je to vysoko špecializovaná skupina živočíchov.

VýskytUpraviť

Žijúci zástupcovia tejto čeľade žijú podzemným štýlom života a sú extrémne adaptované na pohyb cez piesočné pláne a duny.

OpisUpraviť

Vakokrty sa celkovým výzorom a štýlom života podobajú na zástupcov čeľadí krtovitých a zlatokrtovitých z iných častí sveta, nemajú však s nimi, okrem toho, že sú cicavce, nič spoločné a ich podoba je výlučne produktom konvergentnej evolúcie. Dĺžka tela je v rozmedzí od 9 do 18 centimetrov. Chvost je krátky a pokrytý hrubou kožou. Farba srsti sa pohybuje od bielej a zlatej až po ružovkasté odtiene. Stavba tela týchto vačkovcov je dokonale prispôsobená spôsobu ich života. Tretí a štvrtý prst predných končatín sú zakončené mohutnými lopatovými pazúrmi, zvyšné prsty sú malé, zakončené malými pazúrmi. Nos ma tvar štítu a je prispôsobený kopaniu. Malé ušné otvory sú umiestnené pod srsťou a môžu byť uzavreté kožným záhybom. Oči sú pokryté svalmi a kožou a takmer úplne redukované. Krčné stavce sú spojené dohromady, čo zlepšuje stabilitu tela pri nárazových pohyboch pri kopaní.[1]

 
Kostra vakokrta pieskového (Notoryctes typhlops)

Ich dentálna formula je:

  • 3-4.1.2.4
  • 3.1.3.4

RozšírenieUpraviť

Vakokrty žijú v piesočnatých až púštnych oblastiach strednej Austrálie.

Spôsob životaUpraviť

Vakokrty na rozdiel od krtov nemajú úplne podzemný spôsob života. Kopú v piesku tunely v hĺbke nie viac ako 8 centimetrov pod povrchom. Tieto tunely nie sú veľmi pevné a zvyčajne sa prepadnú hneď po prechode vakokrta alebo o čosi neskôr. Následne vylezú na nejaký čas na povrch, kým zase nezačnú "plávať" pieskom. Môžu byť aktívne počas dňa aj noci.[1]

Tieto zvieratá žijú samotárskym spôsobom života. Nevydávajú takmer žiadne zvuky okrem niekoľkých slabých, ktoré sa podobajú na zvuky svrčkov.[1]

PotravaUpraviť

Vakokrty sa živia hlavne larvami hmyzu, nepohrdnú však ani plne vyvinutým hmyzom a rôznymi semenami.[1]

RozmnožovanieUpraviť

O reprodukcii vakokrtov sa toho veľa nevie. Semenníky samcov sa nachádzajú vo vnútri tela. Samice majú plochý vak s otvorom smerom dozadu, aby sa zamedzilo jeho znečisteniu pri prehrabávaní sa pieskom. Vak je pozdĺžne rozdelený záhybom kože a v každej polovici sa nachádza jedna bradavka. Samice vykopávajú trvalé nory, ktoré pravdepodobne nejaký čas po opustení vaku obývajú mláďatá.[1]

OhrozenieUpraviť

Oba druhy sú podľa červeného zoznamu IUCN zaradené medzi najmenej ohrozené druhy.[2][3]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e NOWAK, Ronald M.; WALKER, Ernest Pillsbury. Walker's Mammals of the World. [s.l.] : JHU Press, 1999-07-29. Google-Books-ID: T37sFCl43E8C. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-5789-8. (po anglicky)
  2. Notoryctes caurinus: Burbidge, A.A. & Zichy-Woinarski, J. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2014-03-08, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
  3. Notoryctes typhlops: Burbidge, A.A. & Woinarski, J. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2014-03-15, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vakokrty

LiteratúraUpraviť

  • McDonald, David W. (red.) (2009). The Encyclopedia of Mammals. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-956799-7
  • Ronald M. Nowak: Walker's Mammals of the World. Johns Hopkins University Press, 1999 ISBN 0-8018-5789-9

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Beutelmulle na nemeckej Wikipédii.