Otvoriť hlavné menu

Amonity (Ammonoidea) sú podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov. Je to vyhynutá skupina hlavonožcov, ktoré žili vo veľkom počte druhov v moriach od spodného devónu do vrchnej kriedy. Ich názov vznikol podľa boha slnka Amóna, keďže ich schránka pripomínala kotúč.

Amonity
Haeckel Ammonitida.jpg
"Amonity" z Artforms of Nature od Ernsta Haeckela, 1904
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ammonoidea
Zittel, 1884
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stavba telaUpraviť

Vonkajšia vápenatá schránka bola špirálovito zvinutá v jednej rovine. Iné tvary boli výnimočné. Mäkké časti tela, ani ich odtlačky neboli dodnes nájdené. O ich spôsobe života možno preto uvažovať iba podľa ich schránky. Schránka amonitov bola je pôvodne z aragonitu, ale počas fosilizácie postupne rekryštalizuje na kalcit. Prvá komôrka bola tupo kužeľovitá, často zväčšená; narodzdiel od podtriedy Nautiloidea kde je rudimentálna (nevidno protokonchu – prvú komôrku). Rozmery boli veľmi rôznorodé, 1 cm – 40 cm. Gigantické formy však dosahovali až 2 m. Vnútro schránky bolo priečne rozdelené priehradkami na plynom vyplnené komôrky, slúžiace na nadlahčenie voľne plávajúceho živočícha. Všetky komôrky boli spojené trubicou – sifónom, ktorý umožňoval zvyšovanie a znižovanie tlaku plynu v komôrkach. V poslednej komôrke tzv. obývacej komôrke sa nachádzali mäkké časti organizum. Niektoré boli zrejme prisadnuté, mali nepravidelne, akoby chaoticky vinutú schránku (Nipponites). V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptychy a anaptychy, medzi ktorými sa nachádzala radula s početnými drobnými zúbkami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli amonity oddeleného pohlavia s výrazným pohlavným dimorfizmom.

Systematická klasifikáciaUpraviť

Podtrieda: Amonity (Ammonoidea) (devónvrchná krieda)

Evolúcia amonitovUpraviť

 
Rekonštrukcia stavby tela jurského amonita Asteroceras.

Počas svojej vyše 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prekonali značný vývoj. Žili už v moriach paleozoika (spodný devón), výrazne ich zasiahlo veľké permské vymieranie. Najväčší rozvoj potom zaznamenali v druhohorách s dosť obmedzeným časovým trvaním (napr.: Ceratites, Phylloceras a i.), pre ktoré sú aj vedúcimi skamenelinami. V období jurykriedy kolonizovali prakticky všetky morské a oceanické prostredia (s výnimkou pobreží) do hĺbky 800 m. V kriede sa objavili ich najväčšie druhy ako bol napríklad Parapuzosia seppenradensis, ktorý podľa odhadov dosahoval veľkosť až 2,3 – 2,5 m[1].

Geologický významUpraviť

Zvyšky amonitov (schránky a viečka) boli opísané zo všetkých pohorí Alpsko-karpatskej sústavy. Používajú sa na regionálnu biostratigrafickú koreláciu. Na Slovensku sú ich nálezy známe z okolia Silickej Brezovej, Tisovca a Východnej, najmä z obdobia triasu (Ceratitida). Z jurských a kriedových sedimentov bradlového pásma a centrálnych Západných Karpát sa nachádzajú ich fosílie v okolí Oravského Podzámku, Podbiela, Marianky, Červeného Kláštora, Litmanovej, pri priehrade nad obcou Chtelnica a inde.

ReferencieUpraviť

  1. Paturi F.R.: Kronika Zeme ISBN 80-7153-088-3. Bratislava, Fortuna Print 1995, s. 275

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému amonity
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému amonity.