Trilobity
Trilobity (lat. Trilobita) sú trieda vyhynutých morských organizmov patriaca do podkmeňa trojlalokovce (=trilobity v širšom zmysle; lat. Trilobitomorpha), ktorý je významnou skupinou vyhynutých článkonožcov (bezhryzadlovcov).
| trilobity | |
| 540 – 251.9 mil. neskoré kambrium – neskorý perm | |
 Elrathia kingii, kambrium (540 miliónov rokov), wheelerské bridlice, Utah, USA. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Trilobita | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Výskyt triedy trilobity je spoľahlivo doložený od kambria v prvohorách (približne 540 – 520 miliónov rokov[8][9]). V skamenelinách sa zachovávajú najmä ich chitínové panciere. Sú vedúcimi skamenelinami pre prvohory. Vyhynuli v priebehu devónu, posledné dožívajúce skupiny až v perme.
Evolúcia trilobitovUpraviť
Trilobity patria medzi typické prvohorné organizmy – najväčší rozkvet dosiahli vo vrchnom kambriu a ordoviku, menej v silúre a spodnom devóne. V perme prežíval už iba jediný rad – Phillipsiidae, ktorý však spolu s mnohými inými organizmami vyhynul na konci permu. Predpokladá sa, že všetky trilobity vznikli na území dnešnej Sibíri s následne sa z nej rozšírili[9].
Zachoval sa po nich bohatý paleontologický materiál. Náleziská trilobitov na Slovensku sú v okolí Dobšinej, Ochtinej a Jelšavy. Omnoho bohatšie nálezy sú napríklad v Českom krase a tiež v oblasti zvanej Barrandién (medzi Prahou a Plzňou), napr. pri obci Skryje. Dodnes bolo popísaných vyše 15 000 druhov trilobitov.
Dobre zachované fosílie trilobitov a ich zvlečených pancierov sú známe z náleziska pri meste Greese v pohorí Eifel v Nemecku.
Skoré trilobityUpraviť
Najstaršie fosílie trilobitov sú datované do obdobia približne pred 530 miliónmi rokov a boli celosvetovo rozšírené.[10] Už skoré trilobity nesú všetky vlastnosti skupiny trilobitov ako celku. Nezdá sa, žeby niekedy existovala nejaká prechodná skupina alebo skupina predkov trilobitov.[11]
Systematická klasifikáciaUpraviť
trieda: Trilobity (Trilobita)
- rad Agnostida (spodné kambrium – ordovik)
- rad Redlichiida (spodné až stredné kambrium)
- rad Corynexochida (spodné až vrchné kambrium)
- rad Ptychopariida (spodné kambrium – devón)
- rad Phacopida (ordovik – devón)
- rad Lichida (spodný ordovik – vrchný silúr)
- rad Asaphida (stredné kambrium – silúr)
- rad Proetida (ordovik – perm)
Stavba telaUpraviť
Veľkosť trilobitov bola premenlivá. Dĺžka tiel dospelých jedincov sa pohybovala od 6 mm do 75 cm[12]. Telo trilobitov pokrýva chitínový pancier, ktorý môže byť impregnovaný kalcitom alebo fosfátmi vápnika. Pancier sa priečne aj pozdĺžne delí na 3 časti (podľa tohto rozdelenia tela práve trilobity dostali svoje meno). Pozdĺžne je výrazná osová časť tela – tzv. rachis a symetrické bočné pleury. Cephalon je hlavový štít, ktorý sa skladá z piatich segmentov, rôzneho tvaru. Na cephalone sa môžu nachádzať jednoduché alebo zložené oči rôznej veľkosti, ich počet môže dosiahnúť až 15 000. Na hlavovom štíte sa nachádza 5 párov končatín, z ktorých 1 spĺňa funkciu tykadiel, ktoré slúžia na hmat, či ako chemoreceptory. Ostatné končatiny sú dvojvetvové a okrem pohybu slúžia i na dýchanie. Končatiny boli primárne kráčavé, no u niektorých druhov boli lupeňovité a umožňovali plávať. Na epipoditoch pri báze nôh mali žiabrové prívesky. Končatiny sa vo fosílnom stave nachádzajú iba v ojedinelých prípadoch, rovnako ako mäkké časti tela a oči. Trup tvorí hrudná časť zvaná thorax, ktorá sa skladá z voľne uložených segmentov, takzvaných pleur. Spodná časť tela nie je dobre známa[12]. Chvostová časť tela sa nazýva pygídium a skladá sa z jedného až 34 segmentov, zakončená býva osovým tŕňom alebo viacerými bočnými tŕňmi. U niektorých druhov však táto časť chýba. Telo neskorších druhov sa mohlo stočiť do guľky, podobne ako u recentných Oniscomorpha. Podrobným štúdiom zachovalých fosílií sa zistilo, že mali segmentálne uložené metanefrídie, podobne ako Polychaeta, z predkov ktorých pochádzajú. Vyvíjali sa anamériou.
ReferencieUpraviť
- ↑ TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2018-06-21]. S. 22. Dostupné online.
- ↑ ANDREJEVA-GRIGOROVIČ, A. S. et al. Systematická paleontológia bezstavovcov 1. S. 62 dostupné online
- ↑ KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 22
- ↑ článkonožce. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 122.
- ↑ Pozri aj článok bezhryzadlovce
- ↑ Ferianc 1978 dostupné online
- ↑ Systém podľa Biopedia.sk (r. 2000) [online]. biopedia.sk, [cit. 2018-04-23]. Dostupné online.
- ↑ FORTEY, Richard A.. Trilobite! (Eyewitness to Evolution). [s.l.] : HarperCollins, 2000. 269 s. ISBN 978-0-00-257012-1.
- ↑ a b B. S. Lieberman. Phylogenetic analysis of some basal early Cambrian trilobites, the biogeographic origins of the eutrilobita, and the timing of the Cambrian radiation [online]. Journal of Paleontology (4 ed.), 76 (4), [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
- ↑ Lieberman, BS (March 1, 1999). "Testing the Darwinian Legacy of the Cambrian Radiation Using Trilobite Phylogeny and Biogeography" (abstract). Journal of Paleontology 73 (2): 176. http://jpaleontol.geoscienceworld.org/cgi/content/abstract/73/2/176
- ↑ Clarkson, E. N. K. (1998), Invertebrate Paleontology and Evolution (4th ed.), Oxford: Wiley/Blackwell Science, p. 452, http://www.google.co.uk/books?id=g1P2VaPQWfUC&pg=PP1&lpg=PP1
- ↑ a b On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 12.7.2009. Dostupné online.
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
