Spišská Nová Ves

mesto na Slovensku

Spišská Nová Ves (Prehrať slovenská výslovnosť, lat. Villa Nova/Noua Civitas, nem. Zipser Neudorf/Neudorf, maď. Igló, iné názvy pozri kapitolu Názov) je spišské mesto a okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku. Archeologické nálezy po Slovanoch z územia mesta a okolia pochádzajú už z 8. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 ako osada Villa Nova. Osada bola založená nemeckými kolonistami pri starej slovanskej osade Iglov. V stredoveku pomohlo rozvoju mesta právo využívať náleziská medi, železa a striebra. V meste pôsobila aj známa zvonolejárska dielňa. Od roku 1412 patrila Spišská Nová Ves patrila medzi mestá zálohované Poľsku. Po skončení Poľského zálohu sa stala sídlom Provincii XVI spišských miest vrátených Uhorsku. Spišská Nová Ves čoraz viac predstavovala vážnejšieho konkurenta Levoče. Vybudovaním Košicko – bohumínskej železnici v roku 1871. Spišská Nová Ves sa stala postupne priemyselným a dopravným centrom Spišského regiónu.[4][5]

Spišská Nová Ves
mesto
Spišká nová ves.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Časti Novoveská Huta, Pod Tepličkou
Rieky Hornád, Brusník, Holubnica
Nadmorská výška 430 m n. m.
Súradnice 48°56′39″S 20°33′39″V / 48,944167°S 20,560833°V / 48.944167; 20.560833
Rozloha 66,67 km² (6 667 ha) [1]
Obyvateľstvo 37 007 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 555,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Pavol Bečarik[3] (SNS, SMER-SD, MOST-HÍD)
PSČ 052 01
ŠÚJ 526355
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Radničné nám. 70
52 01 Spišská Nová Ves
E-mailová adresa radnica@mestosnv.sk
Telefón 053 / 417 6610
Fax 053 / 442 69 80
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Spišská Nová Ves2020.jpg
Wikimedia Commons: Spišská Nová Ves
Webová stránka: www.spisskanovaves.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

GeografiaUpraviť

Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, na rieke Hornád v južnej časti Hornádskej kotline, na východnom okraji Slovenského raja, v mieste stretu s Volovskými a Levočskými vrchmi. Kým stred mesta leží v nadmorskej výške 430 m.n.m a zalesnený kataster mesta v južnej časti dosahuje nadmorskú výšku 1266 m.n.m (Veľká Knola).

GeológiaUpraviť

Mesto leží Nachádzajú sa tu rozsiahle rudné ložiská v centrálnej časti Volovských vrchoch. Z rúd železa sa ťažil siderit a limonit, z medených rúd chalkopyrit a tetraedrit a zo strieborných rúd tetraedrit s prímesou ortuti. Mesto je priamou bránou do Národneho parku Slovenský raj. V katastri mesta sa začína mnoho turistických ciest do celého Slovenského raja.

Vodné tokyUpraviť

Katastrom mesta pretekajú vodné toky:

Vodné plochy a jazeráUpraviť

Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V meste sa nachádza jazero v areáli ZOO a bagrovisko nad bývalou tehelňou. V mestskej časti Novoveská Huta sa nachádzajú menšie rybníky. Neďaleko mesta sa nachádza vodná nádrž Klauzy v katastri obce Smižany a juhozápadne sa nachádza vodná nádrž Palcmanská Maša.

PolitikaUpraviť

Časti mestaUpraviť

Symboly mestaUpraviť

Erb mesta tvorí modrý štít zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelené kališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch strieborné banícke kladivká (rozpájacie a bicie), ktoré symbolizujú poľnohospodársko-banícky ráz mesta. Takzvaný nosič štítu je Korunovaná Panna Mária s gloriolou je, patrónka farského kostola a patrónkou mesta, odetá do červeného rúcha a modrého plášťa so zlatým žezlom v ľavici. Erb mesta nie je presne datovaný ale vo svojej pečati používa symbol troch ruží a baníckych kladiviek nie je darované. Prvá darovaná pečať s týmito znakmi je z roku 1663.[6]

Pečať mesta bola symbolom výkonu verejnej správy a súdnictva. Na mestskom pečatidle z konca 16. storočia sa nachádza latinský kruhopis: SIGGILLUM LIBERAE REGIAEGY MONTANAE CIVITATIS IGLO – Pečať slobodného a kráľovského banského mesta Iglo. Na pečatidle sa prvýkrát objavujú ruže vo váze. Cisár Ferdinand II. udelil 29. marca 1632 vo Viedni právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom. Predtým ich smelo pečatiť len zeleným alebo čiernym voskom. Toto právo spišským zálohovaným mestám potvrdil v roku 1655 Ferdinand III. aj Leopold I. v roku 1688.[6]

Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste bola vyhotovená nová pečať mesta podľa predlohy PhDr. Jozefa Kuruca akademickým sochárom Imrichom Svitanom. Pečať je okrúhla, s kruhopisom v latinčine SIGILLUM CIVITATIS VILLA NOVA – Pečať mesta Spišská Nová Ves a uprostred pečate sa nachádza erb mesta Spišská Nová Ves.[6]

Insígnie alebo tiež nazývané, ako primátorská reťaz, sú ďalším symbolom mesta, pozostávajú z medaily, na ktorej je erb mesta a ohniviek tvoriacich reťaz na ktorých sú symboly reprezentatívnych cechov (baníkov, kamenárov, zvonolejárov, čižmárov, stolárov, kovolejárov a garbiarov), ktoré pôsobili v Spišskej Novej Vsi v minulých storočiach. Pôvodne insígnie mesta a symboly sa nezachovali. Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste boli vytvorené nové mestské insígnie (primátorská reťaz). Primátorskú reťaz navrhol PhDr. Jozef Kuruc a vyhotovil rodák zo Spišskej Novej Vsi a akad. sochár Imrich Svitana.[6]

Vlajka mesta používa mestské farby. Vlajka mesta má pomer strán 2 : 3 a je ukončená zostrihom siahajúcim do jednej tretiny listu vlajky, pozostáva zo štyroch pozdĺžnych rovnako širokých pruhov mestských farieb.[6]

Farby mesta je žltá (farba hlavnej erbovej figúry ruže, ako náhrada za zlatú), zelená (farba trojvršia a stopiek ruží), biela (farba baníckych kladív, ako náhrada za striebornú) a modrá (farba štítového poľa).[6]

Primátori mestaUpraviť

po roku 1989:

DejinyUpraviť

 
Reduta
 
Radnica a kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia

Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom. V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.

Mongolský vpád do Uhorska, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.

Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.

NázovUpraviť

Názov mesta Spišská Nová Ves je odvodený pravdepodobne z latinského a nemeckého názvu. Mesto vzniklo spojením slovanskej osady Iglov (maď. Igló) a mladšej nemeckej osady ako Villa Nova, Neudorf a Nová Ves. Pomenovanie Iglov podľa F. Javorského pochádza od slovanského slova igla, ihla, igilica alebo ihlica. Názov bol odvodený pravdepodobne od geografickej polohy slovanskej osady v tvare ihly ležiacej na sútoku riek Hornád a Brusník. Podľa Marsinu a Halagu je slovanský pôvod názvu mesta nespochybniteľný, ale zároveň tvrdia, že názov je prevzatý od vtedajšieho miestneho potoka. Ako nepravdepodobné sa ukazujú tvrdenia o pôvode názvu od ihličnatého lesa alebo nemeckého tvaru mena Egídius (nem. GIlg alebo Ilg) alebo hľadania spojenia medzi historickým názvom Jihlavy a Spišskej Novej Vsi. Podľa jazykovedca Š. Ondruša odmieta odvodenie od slovanského slova igla. Pôvod názvu mesta podobne ako v prípade Jihlavy predpokladá základ v praslovanskom jazyku jug teda juh vo význame svetla, svetlej južnej strany, odvodzuje ho teda od výrubanje lesnej plochy (Juglava – Iglava – Iglov).[7]

Ostatné tvary názvu mesta sú:[7]

  • latinský názov: Villa Nova/Noua Civitas
  • nemecký názov: Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Newendorph, Newndorff, Newstat
  • maďarský názov: Igló, Igolouzaza, Iglosasa, Iglawya
  • 1268: Villa Nova
  • 1295: Igolouzaza
  • 1297: Igluzaza
  • 1312: Iglo
  • 1312: Taruna vill pidza
  • 1317: Noua villa
  • 1369: Iglosasa
  • 1380: Iglo alio nomine Novavilla
  • 1399: Newendorph
  • 1409: Noua Civitas
  • 1410: Iglow alias Nova Villa
  • 1411: Iglauia nomine Nowavilla
  • 1412: Newdorf
  • 1416: Nowa Civitas alias Iglo
  • 1467: Newndorff
  • 1486: Newstat
  • 1508: Iglawya
  • 1786: Nowa Wes
  • 1920: Spišská Nová Ves

Kultúra a ŠportUpraviť

DivadláUpraviť

  • Spišské divadlo, sídli v Redute (vo východnej časti námestia)
  • Divadlo Kontra
  • Ochotníci – Hviezdoslavov súbor
  • Divadelné štúdio pri DMS
  • Umelecké zoskupenie Pánska Jazda

KináUpraviť

  • Kino Mier
  • Ster Century Cinemas

FolklórUpraviť

Múzeá a GalérieUpraviť

KnižniceUpraviť

  • Spišská knižnica
  • Spišská knižnica, pobočka MIER

Pravidelné podujatiaUpraviť

  • Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja:
  • Ples Spišiakov:
  • Otvorenie letnej turistickej sezóny: apríl/máj
  • 1. máj – Majáles v Madaras parku, Otvorenie sezóny v ZOO: máj
  • Mesto plné detí: jún
  • Graffiti Spiš: jún
  • Dni humoru na Spiši:
  • Večerný beh mestom: jún
  • Spišský trh, Spišské výstavné trhy: júl
  • Kultúrne leto – letné kino pred Redutou (každú sobotu), nedeľné popoludnia pre rodiny: júl – august
  • Spišských 333 Extreme:
  • Dni mesta Spišská Nová Ves, Trh ľudových remesiel: august
  • Bažant Kinematograf: august
  • Spišský salón kresleného humoru: august
  • Festival Živé sochy:
  • Medzinárodný organový festival Ivana Sokola: september
  • Dni cyklistiky na Spiši: september
  • Medzinárodný hudobný festival Musica nobilis: október
  • Genius Temporis: november
  • Vianočný trh: december
  • Príchod Mikuláša: december
  • Keď tá jasná hviezda – živý betlehem: december
  • Silvester na námestí: december

ParkyUpraviť

  • Madaras park (Madarászov park)
  • ZOO

ŠportUpraviť

PamiatkyUpraviť

Spišská Nová Ves vznikla pri ceste vedúcej zo Spišských Vlách do Spišského Štvrtku. Po rozšírení cesty a výstavbou domov po stranách na úzkych dlhých gotických parcelách vzniklo šošovkovité námestie, ktoré je dlhšie ako námestie v Košiciach a v stredoveku svojím rozsahom prevyšovalo rozsah námestí podobného typu východoslovenských miest. Okolo námestia vznikli pôvodne menšie roľnícke domy so štítovými strechami. Až do 15. storočia vyrástli na ich mieste jednoposchodové murované domy. Domy v podstate tvorili len dva bloky kedže Spišská Nová Ves nemala žiadne ulice okrem cestu z Rožňavy do Levoče, ktorá priečne pretínala mesto. Mesto bolo ohradené len jednoduchým fortifikačným systémom a vchádzalo sa doň štyrmi bránami. Obranný system a brány s výnimkou jednej boli zbúrané na začiatku 19. storočia v dôsledku rozširovania mesta. Uprostred námestia stál Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pred kostolom sa pravdepodobne nachádzala budova kde bola asi umiestnená fara a škola. Celý areál Kostola bol obohnaný hradbou. Po požiari v roku 1849 zhorela fara a škola jej zvyšky spolu s hradbou boli odstránené. Koncom 18. storočia postavili za kostolom terajšiu budovu radnice a evanjelický kostol. Z druhej strany farského kostola boli menšie domy, ktoré tvorili tzv. "stredný riadok". Z urbanistického hľadiska je najcennejšie šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi, ktorý ostal pomerne neporušený.

Stavby[8]Upraviť

 
Kostol Nanebovzatia Panny Márie.

Kostol Nanebovzatia Panny MárieUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves).

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je rímskokatolícky gotický kostol, ktorý sa nachádza v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí. Je najcennejšou umelecko – historickou pamiatkou v meste. Kostol postavili na mieste staršieho kostola v roku 1350, ako trojloďovú pseudobazlikálnu halovú stavbu s polygonálnym uzáverom. Ku kostolu pristavali sakristiu a kaplnku svätej Barbory. Priestor chrámu zaklenuli krížovou klenbou. V jednom poli klenby strednej lode sa zachovali neskorogotické nástenné maľby zobrazujúce štyroch evanjelistov a štyroch anjelov. Jednou z najkrajších umelecko – výtvarných častí je južný gotický portál a oltár, ktorý sa v roku 1621 zmenil z gotického na renesančný. Ústrednou postavou však zostala patrónka farského kostola – Nanebovzatá Panna Mária. Medzi najcennejšie diela patrí súsošie Ukrižovania z dielne Majstra Pavla z Levoče, zložené z troch častí (Kríž, Sedembolestná Panna Mária a svätého Jána). V kostole sa nachádzajú relikviáre, ako napríklad relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallicusa zo Sieny, pochádza z prvej polovice 14. storočia. Cenné sú pacifikály z 15. storočia. Monštrancia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi, pochádzajúca zo začiatku 16. storočia. Kalich od Jána Kolbenhayera z Levoče vyrobený z pozláteného striebra, z roku 1795. Bronzová krstiteľnica, ktorá je jednou z posledných krstiteľníc uliatych v slávnej spišskonovoveskej kovolejárskej dielni. Jej výzdoba má motív Ukrižovania, mužských hláv a okrídlených anjelov s renesančným charakterom. Negotická veža z konca 19. storočia (1893) je svojou výškou 87 m najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníkov. Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem (štyri v hornej časti a ďalšie tri v dolnej časti Sú pozostatkom pôvodnej gotickej veže, ktorá bola v roku 1649 prebudovaná). Všetkých sedem ciferníkov poháňa iba jeden hodinový stroj. Práve kvôli počtu hodín na veži dostali Spišiaci prívlastok „šlepí“.[9][10][11]

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie "Malý alebo aj Slovenský kostol"Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Spišská Nová Ves).

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márii na Levočskej ulici bol pôvodne len kaplnkou postavenou pri pochádzajúcou z 14. storočia. Kaplnka bola postavená pri mestskom špitáli a nachádzala sa mimo mestského opevnenia pri Levočskej bráne. Za najstarší údaj o kaplnke je považovaný zápis v mestskej knihe zo začiatku 15. storočia, v ktorom sa hovorí že kaplnku založilo mesto. Druhá možnosť je že vznikla v súvislosti so založením základiny 12 zlatých zvonolejárom Konrádom Gálom v roku 1369 na vydržovanie jedného kaplána v meste. Počas reformácie prevzali kaplnku evanjelici a na krátko v roku 1616 ju získali katolíci a definitívne sa vrátila spať katolíkom v roku 1671.[12] V prvej polovici 18. storočia bol kostol barokizovaný a bol rozšírený podľa návrhu Jána Rossnera. Zariadenie kostola je barokové, hlavný oltár pochádza z rokov 1751 – 1752, ale oltárny obraz je z roku 1856. Pôvodné bočné barokové oltáre sa nezachovali. Dnešné sú z rokov 1884 – 1886 a vyhotovil ich spišskonovoveský rezbár Július Fuhrmann. Staršie maľby barokovej kazateľnice z roku 1756 boli nahradené reliéfmi, ktoré, podobne ako viaceré drobné kusy zariadenia kostola, pochádzajú z dielne spišskonovoveského rezbára Františka Repčika zo začiatku 20. storočia. Viac menej ho využívalo slovenské obyvateľstvo, jeho zaužívaný názov je aj "Slovenský kostol".[13][14]

 
Evanjelický kostol.

Evanjelický kostolUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Evanjelický kostol (Spišská Nová Ves).

Evanjelický kostol v Spišskej Novej Vsi je typickou stavbou klasicistických evanjelických kostolov z konca 18. storočia. Evanjelický kostol sa nachádza na Radničnom námestí v historickom centre mesta Spišská Nová Ves. Má priznaný štatút národnej kultúrnej pamiatky. Kostol s pôdorysom kríža dokončili v roku 1796. Oltárny obraz Krista na Olivetskej hore pochádza z roku 1797. Na chóre je umiestnená knižnica bývalého evanjelického gymnázia. V interiéri sa nachádzajú originály sôch štyroch evanjelistov, ktoré boli pôvodne umiestnené na priečelí hlavného vstupu mestského cintorína. Vďaka výbornej akustike je kostol obľúbeným miestom konania koncertov klasickej hudby.[15][16]

RadnicaUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Radnica (Spišská Nová Ves).
 
Radnica.

Klasicistickú budovu radnice postavili v rokoch 1777 – 1779 uprostred dnes Radničného Námestia po predaji svojej stredovekej radnice dnes Provinčný dom. Jej výstavba bola financovaná z prostriedkov získaných z predaja pôvodnej radnice a z doplnených vlastných peňazí mesta. Celá výstavba stála 11 569 zlatých a 51 grajciarov. Hlavný vchod bol postavený zo severu a hlavná fasáda je tak orientovaná na juh. Ústredným miestom radnice je zasadacia sieň (dnes obradná sieň), ktorá zaberá až dve podlažia. Steny zdobia reštaurované benátske zrkadlá. Zvonku je zasadacia sieň dekoratívne vyzdvihnutá. Spodnú časť dekorácie tvorí mohutný balkón s kužeľovitou balustrádou podopieranou kamennými krakovcami. V suteréne sa nachádzali priestory slúžiace ako policajné väzenie a sklad paliva (dnes sa tam nachádzajú spoločenské priestory). Na prízemí sa nachádzajú kancelárske miestnosti predstaviteľov mesta, kancelárske priestory sa nachádzajú i na prvom a druhom poschodí.Vo foyeri sa nachádza reprezentačná stena erbov partnerských miest a svoje čestné miesto si v Radnici našla aj patrónka mesta. Od roku 2010 sa tu nachádza aj reštaurovaný originál sochy z barokového Mariánskeho stĺpu stojaceho na námestí pred kostolom.[16][17]

 
Provinčný dom

Provinčný domUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Provinčný dom (Spišská Nová Ves).

Provinčný dom je významnou budovou mesta. Jeho názov je spomienkou na časy, kedy bol Spišská Nová Ves sídlom Provincie XIII a potom Provincie XVI spišských miest. Budova bola pôvodne postavená ako radnica mesta. V roku 1443 v nej uzavreli mier kráľ Vladislav Jagelovský a Ján Jiskra z Brandýsa. V roku 1777 budovu odkúpila Provincia XVI spišských miest a v nasledujúcom období upravila objekt pre svoje potreby. Stavebné úpravy boli realizované v neskoro barokovom duchu, ale aj s prvkami klasicizmu podľa návrhu Františka Bartla z roku 1786. Čelná fasáda je bohato zdobená rokokovými kartušami, pričom každá z nich ma vlastnú alegorickú výzdobu s nápisom. Symbolicky vyobrazuju vlastnosti, ktoré by mal mať každý funkcionár mesta alebo provincie pri výkone úloh. Administratívne sídlo provincie tu sídlilo až do roku 1876. Po zániku Provincie sa budova stala majetkom Spišskej župy, tá ju v roku 1894 predala Sporiteľni XVI spišských miest za 18 600 zlatých. Od roku 1954 v ňom sídli Múzeum Spiša, ktoré v rokoch 2015 – 2016 prešlo rozsiahlou rekonštrukciou.[18][19]

RedutaUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Reduta (Spišská Nová Ves).
 
Reduta.

Budova Reduty bola postavená v historizujúcom a secesnom štýle v roku 1902 pre spoločnosť Imre Halmaiho Straussa, podľa návrhu budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera. Reduta je trojpodlažná budova s pozdĺžnym pôdorysom so štyrmi hranolovými nárožnými vežami a so stanovou strechou, zakončené ozdobnými helmicami a lucernou. Helmice sú ukončené cibuľovou stechou. Na rohoch sa nachádzajú plastické vázy v tvare plameňa. Severná a južná fasáda je zdobená rizalitom. Hlavný vstup teda portikus na dvoch iónskych stĺpoch, ktorého vrch je upravený balustrádou ako terasa. Základným motívom výzdoby je veľký erb mesta Spišská Nová Ves a labuť, ako symbol spevu a poézie. Zaujímavo je riešená časť divadla, ktoré vystupuje z hmoty objektu v polkruhovej forme s polkruhovým schodiskom. Vstup do divadla je riešený cez sedem dverí. Divadlo má prízemie a dva rady balkónov. Nástenná maľba v divadle je prácou maliara Jozefa Hanulu, predstavujúca Vysoké Tatry a podtatranskú krajinu. Reduta slúži okrem divadla, koncertnú sálu, hotelu a kaviareň. Súveký popis hovorí o bielej a zlatej výzdobe a o 235 miestach na sedenie. V budove pôsobí profesionálna scéna Spišského divadla a ochotnícky súbor Hviezdoslav. V tejto budove sa v súčasnosti okrem Spišského divadla nachádza aj reštaurácia a kaviareň Sonáta, sídli tu Mestského kultúrne centrum a lokálna Televízia Reduta.

Meštianske domyUpraviť

Roľnícko – remeselnícke domyUpraviť

Boli prevažne drevené prízemné domy s o štítom a sedlovou šindľovou strechou. Zvláštnosťou bolo riešenie komína cez tzv. krytý šindeľ. Tieto drevené domy sa nachádzali na Mlynskej ulici a predovšetkým v časti mesta za ohybom rieky Hornád, zvanej "Šestnástka". Názov pochádza jednak od toho, že toto územie patrilo rade šestnástich, jednak podľa 16 domov, ktoré sa tam nachádzali.[20]

Ostatné budovyUpraviť

Železničiarsky internát bol postavený v secesnom štýle v rokoch 1898 – 1899 podľa plánov Jozefa Pfina. Vyzdvihnutá je hlavne stredná časť ako aj konce krídel. Nad portálom je reliéf zobrazujúci detskú hlavu. Nad ním a nad oknami sú iniciálky KOV (Kassa óderbergi vasút – košicko-bohumínska železnica). Od roku 1940 tu sídlila súkromná hudobná škola až do roku 1944 kedy boli miestnosti školy obsadené nemeckou armádou. Až v roku 1946 sa hudobná škola znovu otvorila. V roku 1951 bola Mestská hudobná škola zoštátnená a ďalšie roky škola prosperovala a otvoril sa aj výtvarný odbor, neskôr tanečný a literárno-dramatický odbor. Naďalej tu sídli Základná umelecká škola.[21][22]

Učiteľský ústav bol postavený v rokoch 1873 – 1874 pôvodne ako pseudo klasicistická budova. Budova postavená na dvakrát. Pôvodná budova bola o tretinu menšia. Postavili ju podľa plánov prof. Skalnického. V roku 1907 – 1908 pristavili k budove ďalšie krídlo pre internát. Budova mala pripomínať talianske renesančné paláce. Učiteľský ústav tu sídlil vyše 80 rokov. Dnes je sídlom Gymnázia na Školskej ulici.[23]

Oproti budove učiteľského ústavu (dnes Gymnázium Školská) stála židovská synagóga. Postavili ju podľa plánov Jozefa Feigenbauma v rokoch 1898 – 1899 v maurskom štýle.  Synagóga bola v roku 1939 dvakrát podpálená a v roku 1941 ju zničila Hitlerjugend. Po druhej svetovej vojne boli zvyšky budovy rozobraté na stavebný materiál.[21] Na mieste dnešnej synagógy stoja domy.Pri synagóge sa bola postavená budova Okresného súdu spolu väznicou podľa plánov architekta Františka Jablonského v roku 1909. Dnes slúži ako Detašované pracovisko Univerzity Konštantína Filozofa.[8]

Budova bývalého evanjelického gymnázia stoji na konci Školskej ulici. Najprv to bola budova, ktorá patrila evanjelickej cirkvi neskôr bola prebudovaná evanjelické gymnázium. V rokoch 1898 – 1900 bol dostavané druhé poschodie. Priečelie budovy má dojem klasicistickej budovy. Stredná časť je zdobená pilastrami, okná majú nadokenné rímsy. Vo dvore budovy stál v minulosti drevený evanjelický kostol. Budova neskôr slúžila ako Stredná priemyselná škola geologicko-banícka, ktorá patrila medzi najlepšie na Slovensku.[24]

Medzi ďalšie významné budovy v Spišskej Novej Vsi patrí Katolícka fara postavená v roku 1750. V rokoch 1785 – 1786 menšie barokové úpravy a na začiatku 20. storočia secesná dostavba. Ďalej Evanjelická dievčenská meštianska škola postavená v roku 1914 podľa projektu J. Urinyiho. Dnes tam sídli Technická akadémia. Na námestí blízko farského kostola sa nachádzal Rímskokatolícka ľudová škola z roku 1877 dnes tam sídli Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka. Bývala kráľovská drevopriemyselná škola z rokoch 1897 – 1899, podľa návrhu H. Hermanna. Dnes tu sídli Hotelová Akadémia.Ďalej sa v meste nachádzali kasárne honvédov z roku 1892, dnes sa v objekte nachádzajú rôzne menšie firmy. V roku 1885 bol otvorený Mestský sirotinec. V metskej časti Novoveská Huta sa nachádza kamenný most, kostol svätého Cyrila a Metoda a dnes už zaniknutý areál Novoveských kúpeľov.[8]

Vstupná brána na Mestský cintorín sa nachádza smerom do Levočskej brány na Slovenskú ulicu. Mestský cintorín bol postavený v 18. storočí, ktorý bol ohradený múrom a vstupnou bránou. Nad vstupnou bránou boli inštalované sochy evanjelistov – svätého Jána, svätého Lukáša, svätého Mareka a svätého Matúša. Koncom 60. rokov 20. storočia boli sochy demontované a v roku 2009 boli sochy reštaurované. Spolu s reštaurovaním sôch boli vyhotovené aj kópie, ktoré boli od roku 2010 znovu inštalované na priečelí vstupnej brány cintorína. Zreštaurované originálne sochy boli uložené do evanjelického kostola.[25][26]

Židovský cintorín sa nachádza vo východnej časti mesta neďaleko železničnej trati. Potreba s výstavbou židovského cintorína súvisela s formovaním náboženskej obci v Spišskej Novej Vsi. Súčasťou cintorína bola vstupná brána, múr a obradná miestnosť s márnicou, ktorá bola pôvodne používaná ako dom očisty (Bejt tahara). Časť obradnej miestnosti bol prestavaný v septembri 1944 na príkaz nemeckej armády na vojenské opevnenie. Po vojne boli po stranách cintorína vybudované garáže a zriadená záhradkárska oblasť. Židovský cintorín bol obnovený až po roku 1989 a to skupinou dobrovoľníkov, Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obci na Slovensku a grantu od spoločnosti Orange. Židovský cintorín je dnes poslednou zachovanou pamiatkou židovskej kultúry v meste. V roku 2010 bol zaradený medzi pamiatky Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva, ktorá je súčasťou rozsiahleho projektu Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva.[27]

Technické pamiatkyUpraviť

Medzi technické dnes už zaniknuté pamiatky patrili Nižný mestský mlyn z rokoch 1518 – 1523, Papiereň z roku 1675 podľa návrhu Eliáša Začkoviča. Po roku 1890 to bola Haltenbergova továreň na textil. Ďalšie boli Manufaktúry na kameninový riad/majoliku z roku 1812 a na výrobu modrej skalice z roku 1814. Továreň na výrobu sadry z roku 1870 a továreň na škrob z roku 1881, dnes asanovaná škrobáreň, od roku 1888 ju vlastnila rodina Koromzay. V meste sa nachádzala aj mestská elektráreň. Parná píla na Podskale založená v roku 1917 firmou Reiner a Mandula, a. s. a zároveň aj lesná železnica z Podskaly cez Novoveskú Hutu až na Vojtechovú samotu. Na mieste autobusovej stanice sa nachádzala Adlerova píla z roku 1894. A medzi existujúce technické pamiatky patrí Tehelňa z roku 1887 – 1892, pôvodne to bol mestský podnik. V roku 1905 bola prestavaná na najväčšiu tehelňu na Spiši podľa projektu nového majiteľa J. Tischlera, v roku 2006 boli asanované objekty sušiarne, kotolne a lisovne. Ďalším zachovaným objektom je rušňové depo z roku 1872, ktoré je stále využívane železnicami Slovenskej republiky.[8]

Moderné stavby 20. storočiaUpraviť

Medzi moderné stavby v Spišskej Novej Vsi možno radiť Hanulovu vilu z 30. rokov 20. storočia na Hanulovej ulici. Mestský úrad je ďalšou modernou stavbou z rokoch 1938 – 1940 podľa projektu M.M. Harminca, ako jeden architektonický komplex. Vo výzdobe priečelia je v značnej miere použitý pre Stredný Spiš charakteristický travertín. Oproti mestskému úradu stoji moderná výšková budova hotel Metropol z roku 1969. Medzi moderné stavby sakrálnej architektúry na Slovensku patrí Kostol Božieho Milosrdenstva na sídlisku Západ I., Gréckokatolícky chrám Premenia Pána v centre mesta a Kostol Panny Márie Fatimskej na Ferčekovciach.[28][8]

KaplnkyUpraviť

V okolí mesta sa nachádza niekoľko väčších kaplniek, ktoré boli postavené v 18. storočí. Najstaršia z nich je kaplnka svätého Kríža, postavená v roku 1748 a reštaurovaná do roku 1802, ktorá sa dodnes nezachovala. Do prvej polovici 18. storočia patrí kaplnka svätej Anny, postavená pri ceste do Levoče. Dnešnú podobu získala až pri jej zväčšení v roku 1804. V nej sa nachádza renesančný oltár z polovice 17. storočia. Pri ceste do Markušoviec sa nachádza kaplnka svätej Trojice. Bola postavená v roku 1757, a obnovovaná v roku 1825. V kaplnke sa nachádza oltárna skriňa s dvoma krídlami z konca 15. storočia. Ústredná socha je negotická z roku 1800. Na tabuliach sú namaľovaní svätý Juraj, svätý Augustín, svätý Vavrinec, svätý Erazmus, svätý Rochamus, svätý Anton, svätý Egídius a traja neznámi. pravdepodobne sa jedná o pôvodný oltár svätého Benedikta alebo Mikuláša z farského kostola. Ďalšia kaplnka svätého Ruženca z roku 1760, reštaurovaná v roku 1802 a 1845 pri starej ceste do Novoveskej Huty. Neďaleko od nej sa nachádza menšia kaplnka zvaná "kammený obrazek" postavená v roku 1828 na mieste kde zosun pôdy usmrtil dvoch ľudí.[20]

ObyvateľstvoUpraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1880 – po súčasnosťUpraviť

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011)Upraviť

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 23 011 60,48
Gréckokatolícka cirkev 1 028 2,7
Evanjelická cirkev a. v. 914 2,4
Pravoslávna cirkev 158 0,4
Bez vyznania 6 450 17,0
Iné a nezistené 6 484 17,02

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti od roku 1880 – do roku 2011Upraviť

národnosť 2011 2001 1991 1930 1910 1900 1890 1880
  slovenská 33 656 36 924 37 638 10 094 5 103 4 966 4 214 4 338
  maďarská 54 65 79 619 3 494 2 220 786 569
  rómska 177 756 949
  rusínska, ukrajinská 166 97 100 26 9 10 1 3
  chorvátska 3 1 2 3
  srbská 1 1 4 2
  česká, moravská 142 213 310 50
  nemecká 52 74 57 1 461 1 786 2 042 2 300 2 249
  poľská 11 17 50
  ruská 11 8
  bulharská 2 2
  rumunská 15 1 1
  židovská 1 326
  iné a nezistené 3 771 34 68 439 12 57 44 42

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

V meste pôsobí mlynársko-pekárenský a cestovinárenský kombinát MPC Cessi a.s., ktorý vyrába vysokokvalitné produkty slovenskej produkcie, výrobca kompresorov a kondenzačných jednotiek do chladiacich zariadení Embraco, výrobca filtračnej techniky - kalolisov Andritz a a výrobca plastových okien Noves.

DopravaUpraviť

Centrom mesta prechádza cesta II/533 od Rožňavy na Levoču, ktorá sa v severnej časti mesta križuje s II/536, vedúcej od Spišského Štvrtka do Spišských Vlách. Na železničnú trať Žilina – Košice sa tu pripája trať do Levoče. Spišská Nová Ves je vzdialená 26 km východne od Popradu, 9 km južne od Levoče, 62 km západne od Prešova a 57 km severne od Rožňavy.

Dopravné spojenie do Spišskej Novej Vsi je možné autobusovými prímestskými i diaľkovými linkami zo smeru Rožňava, Levoča, Košice, Poprad. Cez Spišskú Novú Ves vedie hlavná železničná trať číslo 180 Košice – Žilina – Bratislava.

Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi má bohatú históriu a funguje už od roku 1971. Územie mesta a obce Smižany je do konca roka 2008 obsluhované devätnástimi linkami. Od začiatku roka 2009 dvanástimi linkami MHD.

V minulosti sa uvažovalo aj o zriadení trolejbusovej dopravy. Od tohto ekologicky prospešného zámeru sa upustilo. MHD v Spišskej Novej Vsi ako aj prímestskú dopravu zabezpečuje spoločnosť Eurobus a.s. (ex. SAD Spišská Nová Ves). V súčasnosti má MHD 15 liniek.

Obchody a službyUpraviť

V centre mesta môžu obyvatelia využiť množstvo súkromných predajní kde sa dá kúpiť takmer všetko od potravín, drogérie, textilu, obuvi cez auto-moto, PC predajne a iné. Obyvatelia môžu tiež navštíviť menšie nákupné centrá ako COOP Jednota, Madaras, Kaufland, Lidl, Tesco a pod. Čo sa týka služieb tie obyvatelia nájdu tiež v centre mesta. V Spišskej Novej Vsi pôsobia tiež banky: Slovenská sporiteľňa, OTP banka, Dexia, VUB, UniCredit Bank, ČSOB a iné. Pre motoristov fungujú v Spišskej Novej Vsi autorizované autoservisy/predajne osobných áut značiek: Škoda, Kia, Mitsubishi, Citroen a v neďalekých Smižanoch (Fiat, Lancia, Alfa-Romeo)

Spolky a cirkviUpraviť

  • Rímskokatolícka cirkev
    • farnosť Nanebovzatia Panny Márie – erigovaná pred rokom 1268
    • farnosť Fatimskej Panny Márie Spišská Nová Ves – Ferčekovce s filiálkou Novoveská Huta erigovaná 10. júla 2013 spišským biskupom ThDr. Štefanom Sečkom
  • Evanjelická cirkev AV
  • Gréckokatolícka cirkev – farnosť Premenenia Pána
  • Pravoslávny chrám svätého Klimenta Ochridského

ŠkolstvoUpraviť

Základné školy dotované mestomUpraviť

  • Základná škola Nad Medzou 1
  • Základná škola Lipová ulica 13
  • Základná škola Levočská ulica 11
  • Základná škola Nejedlého ulica 2
  • Základná škola Ing. O. Kožucha 11 – Základná škola vznikla v roku 1972. Prvý učiteľský kolektív mal 32 členov a zapísaných bolo 760 žiakov. Vzniknutá 22 triedna škola bola v tom čase najmodernejšou školou vtedajšieho okresu.
  • Základná škola Komenského ulica 2
  • Základná škola Hutnícka ulica 16

Základné školy, nedotované mestomUpraviť

  • ZŠ sv. Cyrila a Metoda, Markušovská cesta 8
  • Špeciálna základná škola, Fabiniho 3

Gymnáziá a stredné školyUpraviť

Detašované pracoviská univerzítUpraviť

TurizmusUpraviť

AtrakcieUpraviť

Sedem divov mestaUpraviť

OsobnostiUpraviť

Čestné občianstvoUpraviť

  • Steve Bacon, Heriber Meier, Herbert Diestelmann, Dietrich Böhme, Ing. Ján Kukura, Ernesto Heinzelmann, Arlette Bouchaud

Cena mestaUpraviť

Jednotlivci po roku 1989:

  • Štefan Labanc, František Javorský, Prof. Arnold Dezider Tóth, Mgr. Ján Horník, PhDr. Jozef KURUC, Mária Roštárová.

Kolektívne ceny po roku 1989:

  • kolektív basketbalistov a funkcionárov basketbalového klubu AC Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves, folklórny súbor Čačina, kolektív pracovníkov Domu Charitas, Spišské divadlo

Cena mesta za rok 2007

  • Mgr. Michal Mucha – za výrazné zlepšenie podmienok pre v rámci pôsobenia na pozícii riaditeľa stredných škôl v meste Spišská Nová Ves.

Cena primátora za rok 2007

  • Ing. Sergej Kozlík, Ing. Viliam Mjartán – za významnú pomoc pri etablovaní spoločnosti Embraco Slovakia v meste
  • Vdp. ThLic. Anton Mišek – dekan rím. kat. cirkvi v meste – za rozvoj duchovného života v meste a pri príležitosti 25. výročia jeho kňazskej vysviacky
  • PaeDr. Jozef Joppa – za úspešné budovanie Galérie umelcov Spiša
  • Mgr. Igor Kováč – za dlhoročnú reprezentáciu mesta v oblasti športu
  • Divadelný súbor Hviezdoslav – pri príležitosti 75. výročia založenia
  • Folklórny súbor Čačina – pri príležitosti 35. výročia založenia

Cena mesta za rok 2008

  • Mgr. Valentín Peták – za prínos v oblasti školstva a kultúry.
  • Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. – za dlhoročnú činnosť zameranú na rozvoj mesta a regiónu, ktorú permanentne ľudsky a nezištne vykonával a vykonáva vo funkciách ako štátny tajomník, minister, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky či vysokoškolský pedagóg; pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.

Cena mesta za rok 2009

  • Ing. Alexander Barčák (dlhoročný riaditeľ Železorudných baní) – za výrazný podiel na rozvoji mesta Spišská Nová Ves.
  • Valent Varga (dlhoročný riaditeľ závodu Tatrasvit) – za výrazný podiel na rozvoji mesta Spišská Nová Ves.

Významné osobnosti[8]Upraviť

  • Albertína Štefaniková rod. Jureková (*1853 – †1928), matka M.R. Štefanik
  • JUDr. Ladislav Dušan Štefánik (*1886 – †1959), mladší brat M. R. Štefánika, notár
  • Dr. Zoltán Brüll (*1905 – †1945), horolezec, horský vodca, lekár, partizán
  • Oscar Ember (*1892 – †1952), maliar, portrétista, pôsobil v Berlíne, Švajčiarsku, neskôr v Prahe, emigroval do USA
  • Gejza Emericzi (1838 – †1857), prvý riaditeľ Učiteľského ústavu, funkcionár Spišského učiteľského spolku, významný organizátor spolkového života a sociálnej starostlivosti
  • Jozef Hanula (* 1863 – † 1944), maliar, pedagóg, ilustrátor
  • Vojtech (Béla) Hajts (*1872 – †1926), pedagóg, priekopník turistiky, zakladateľ turistiky na Spiši, tvorca názvu Slovenský raj, založili v roku 1904 súkromné observatórium
  • Juraj Kapralčík (*1880 – †1964), spisovateľ, pseudonym Ďuro Pokuta, napísal 5 básnických zbierok: Spišské klapancie
  • Krištof Klesch (*1632 – †1706), evanjelický duchovný, básnik, autor náboženských barokových polemík a dišpút
  • Samuel Lányi (*1792 – †1860), zememerač, maliar
  • Ján Malleter (*1691 – †1755), lekár, prírodovedec, spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice, bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I.
  • Ján Mariáši (*1822 – †1905), príslušník kráľovskej gardy, dôstojník revolučnej armády, poslanec na uhorskom sneme za mesto Spišská Nová Ves
  • Gustáv Matz (*1860 – †1903), fotograf, historik umenia
  • Aurél Münnich (*1856 – †1906), právnik, poslanec, právny zástupca 1. uhorskej sporiteľne, poslanec Uhorského parlamentu za mesto Spišská Nová Ves, spoluzakladateľ Novoveských kúpeľov
  • Sándor (Alexander) Münnich (*1842 – †1918), historik, archeológ, pedagóg, horolezec, v roku 1896 vydal knihu o dejinách Spišskej Novej Vsi
  • Viktor Olgyai (*1870 – †1929), maliar, grafik
  • Márton Roth (*1841 – †1917), pedagóg, numizmatik, priekopník turistiky, podieľal sa na sprístupňovaní roklín Slovenského raja, organizátor Uhorského karpatského spolku, spoluzakladateľom Podtatranského múzea v Poprade, spoluautor dejín Spišského učiteľského spolku
  • ThDr. Mikuláš Stanislav (*1908 – †1975), kňaz, pedagóg, popredný znalec biblie, spolu prekladateľ Písma svätého
  • Karol Thern (*1817 – †1886), hudobný skladateľ, dirigent, klavirista, pedagóg, pseudonym Réth N. Károly
  • Ľudovít Trangous (*1786  – †1855), železiarsky podnikateľ, mecenáš evanjelického školstva, založil moderné železiarne a valcovňu v Krompachoch
  • Jozef Trangous (*1783 – †1861), mecenáš ľudového a dievčenského školstva v meste
  • Elias Ursinus (*okolo 1580 – †1627), evanjelický kňaz, spisovateľ, humanistický vzdelanec, autor učebnice teológie, filozofickej rozpravy, rukopis jeho denníka je súčasťou spišskonovoveskej kroniky, jeho pohrebný chválospev na Stanislava Thurzu vyšiel v roku 1626 v Košiciach
  • Andrej Reiprich (*1912 – 2002), entomológ
  • Mikuláš Huba (*1919 – 1986), herec a recitátor
  • Alexander Huba (*1920 – 2008), entomológ a vysokoškolský pedagóg
  • Viliam Ficker (*1932 – 1978), matematik
  • Ján Melkovič (*1939 – 2004), hudobný skladateľ a herec
  • Ernest Valko (*1953 – †2010), advokát, predseda ústavného súdu a politik
  • Viera Klimková (*1957), bývalá bežkyňa na lyžiach a trénerka

Partnerské mestáUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KUCHARÍK, Juraj. Spiš. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2018. Ďalej len Kucharík. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 26.
  5. Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. Kolektív autorov. ISBN 80-969159-4-0. S. 427.
  6. a b c d e f spisskanovaves.eu: O meste [online]. www.spisskanovaves.eu, [cit. 2020-07-21]. Dostupné online.
  7. a b ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján. Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. Ďalej len ibidem. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 446.
  8. a b c d e f KIRÁĽ, Róbert; SOBOTA, Vladimír; HORVÁT, Martin. PAMIATKOVÁ ZÓNA MESTA SPIŠSKÁ NOVÁ VES [online]. Košice : KRAJSKÝ PAMIATKOVÝ ÚRAD KOŠICE, 2015, [cit. 2020-01-02]. ZÁSADY OCHRANY PAMIATKOVÉHO ÚZEMIA, AKTUALIZÁCIA 2015. Dostupné online.
  9. Kucharík, str. 28
  10. spisskanovaves.eu: Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. www.spisskanovaves.eu, [cit. 2020-07-23]. Dostupné online.
  11. VÝLET Najvyššia veža [online]. Dromedár.sk, [cit. 2020-07-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. CHALUPECKÝ, Ivan. Spišská Nová Ves a okolie. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1971. S. 62-63.
  13. Kucharík, str. 33
  14. Kostol Nepoškvrneného počatia [online]. navstevnik.spisskanovaves.eu, [cit. 2020-07-23]. Dostupné online.
  15. Evanjelický kostol [online]. navstevnik.spisskanovaves.eu, [cit. 2020-07-23]. Dostupné online.
  16. a b Kucharík, str. 29
  17. JANČIKOVÁ, Andrea; KORMOŠOVÁ, Lucia. Spišská Nová Ves. Turistický sprievodca. 1. vyd. Spišská Nová Ves : Mesto Spišská Nová Ves, 2013. ISBN 978-80-97472-3-5 Chybné ISBN. S. 7.
  18. Kucharík, str. 301
  19. CHALUPECKÝ, Ivan. Provinčný dom. 1. vyd. Spišská Nová Ves : Mesto SpišskáNová Ves, 2003. ISBN 80-969054-9-X.
  20. a b Chalupecký, str. 74-75
  21. a b CHalupecký, str. 67
  22. STRÁNOK, KABADU-výroba webových. Základná umelecká škola J. Fabiniho 1 [online]. www.zussnv.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  23. spisskanovaves.eu: Pamiatky [online]. www.spisskanovaves.eu, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  24. Chalupecký, str. 68
  25. Chalupecký, str. 65-67
  26. spisskanovaves.eu: Sochy evanjelistov [online]. www.spisskanovaves.eu, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  27. Židovský cintorín [online]. navstevnik.spisskanovaves.eu, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  28. Chalupecký, str. 68

LiteratúraUpraviť

  • Spišská Nová Ves. 1. vyd. Spišká Nová Ves : Popradská tlačiareň a vydavateľstvo Poprad. Kolektív autorov. ISBN 80-969521-1-0.
  • Turistický sprievodca. 1. vyd. Spišská Nová Ves : Mesto Spišská Nová Ves, 2017. Kolektív autorov. ISBN 978-80-972335-7-0.
  • Spišská Nová Ves. 1. vyd. Košice : Cassovia books. Kolektív autorov. ISBN 9788089321149 Chybné ISBN.
  • Dejiny mesta Spišská Nová Ves. 1. vyd. Spišská Nová Ves : Mesto Spišská Nová Ves, 2014. Kolektív autor. ISBN 978-80-971811-7-8.
  • KOŠTIAL, Vladimír. SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Bratislava : Obzor, 1968.
  • KOPPER, K.; KURUC, J.. SPIŠSKÁ NOVÁ VES - BRÁNA DO SLOVENSKÉHO RAJA. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1984.
  • VOJTÁŠ, Matej. Spišská Nová Ves. Spišská Nová Ves : Odbor školstva a kultúry rady ONV, 1957.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť