Insígnia

Insígnia^{[pozn 1]} je „identifikačný odznak hodnosti a moci svetských alebo cirkevných osôb, ich prepožičaného aj zdedeného mocenského postavenia, úradu, sociálneho postavenia alebo dôstojnosti“.^[2]

Ide o^[3]^[4]:

pri štátoch: znak a vlajku
pri panovníkoch koruna, žezlo a trón
pri cirkevných hodnostároch pontifikálie (mitra, pektorál, prsteň, berla), pri úradoch odznaky
pri radoch reťaze, hviezdy a rádové dekorácie
pri cechoch zástavy
pri starostoch a primátoroch reťaz

Použitie^[2]

Insígnie sa používajú pri slávnostných príležitostiach a bývajú zhotovované zo vzácnych materiálov ako sú drahé kovy a drahokamy a sú to vysoko kvalitné umelecké remeselné diela. Pôvodne šlo o premety bežného denného života (pokrývky hlavy, reťaže, súčasti odevu).

Sú zname už od staroveku, napr. u Etruskov. Na túto tradíciu nadviazali rímski cisári.

Pri akademických inštitúciach sú insígnie symbolom ich samosprávnosti. Ide o pečať, prsteň, medaily na reťaziach a žezlo.

Poznámky

↑ Etymológia: slovo pocháza z lat. insignia (pl.), insigne (sg.) čo znamenalo znak, odznak (čestný alebo úradný), v stredovekej latinčine aj erb; slovo je zložené z „in“ a „signum“ - znak.^[1]

Referencie

↑ insígnie. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 232.
↑ ^a ^b insígnie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 107.
↑ INSIGNIE. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 170.
↑ insignie. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 55.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Insígnia

Externé odkazy

[2] Etymológia: slovo pocháza z lat. insignia (pl.), insigne (sg.) čo znamenalo znak, odznak (čestný alebo úradný), v stredovekej latinčine aj erb; slovo je zložené z „in“ a „signum“ - znak.^[1]

[1] sígnie. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 232.

[EB-3] sígnie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 107.

[EH-4] INSIGNIE. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 170.

[SCP-5] signie. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 55.

[pozn 1]

[2]

[3]

[4]

[1]