Berlín

hlavné mesto a spolkový mestský štát Nemecka

Berlín (nem. Berlin) je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka. Po zjednotení Nemecka a východnej a západnej časti mesta, patrí k najväčším mestám v Európe. Je druhé najľudnatejšie mesto a ôsme čo sa týka mestského územia v rámci Európskej únie.[1] Ležiace v severovýchodnom Nemecku je centrom európskeho metropolitného regiónu Berlin/Brandenburg pozostávajúceho z 6 miliónov ľudí z viac ako 190 krajín.[2]

Berlín
nem. Berlin
Hlavné mesto Nemeckej spolkovej republiky a spolkový mestský štát
Berlin Montage 2022.png
BerlínBrémyBrémyHamburgDolné SaskoBavorskoSárskoŠlezvicko-HolštajnskoŠlezvicko-HolštajnskoBrandenburskoSaskoDurínskoSasko-AnhaltskoMeklenbursko-PredpomoranskoBádensko-WürttemberskoHesenskoSeverné Porýnie-VestfálskoPorýnie-FalckoPoloha spolkovej krajiny Berlín v Nemecku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Flag of Berlin.svg
Vlajka
Coat of arms of Berlin.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Berlín
Rieky Spréva, Havola
Stred 34 - 115
 - súradnice 52°31′S 13°24′V / 52,517°S 13,400°V / 52.517; 13.400
Rozloha 891,68 km² (89 168 ha)
Obyvateľstvo 3 748 148 (31.12.2018)
Hustota 4 203 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Franziska Giffey (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 10001 – 14199
Telefónna predvoľba +49(0)30
EČV B
Wikimedia Commons: Berlin
Webová stránka: http://www.berlin.de
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Berlín je významným centrom kultúry, politiky, médií a vedy v Európe.[3][4] Základom ekonomiky sú hlavne služby zahŕňajúce oblasť rozličného druhu ako mediálne korporácie, environmentálne služby, dejiská kongresov atď. Mesto tiež slúži ako kontinentálne centrum pre leteckú a železničnú dopravu,[5][6] a tiež je najnavštevovanejšou turistickou destináciou v EÚ.[7] Z priemyselného odvetvia sú rozšírené: optoelektronika, informačné technológie, farmaceutický priemysel, biomedicínske inžinierstvo a biotechnológia.

Metropola je domovom pre svetoznáme univerzity, výskumné inštitúcie, športové podujatia, orchestre, múzeá a osobnosti.[8] Jeho mestská krajina a historické dedičstvo z neho urobili obľúbené miesto pre medzinárodné filmové produkcie.[9] Mesto je tiež známe pre jeho festivaly, rozmanitú architektúru, nočný život, súčasné umenie, rozsiahlu sieť verejnej dopravy a pre jeho vysoký životný štandard.[10]

DejinyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Berlína
 
Mapa Berlína z roku 1688

Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku 1244. Roku 1451 sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov, 1701 potom hlavným mestom Pruského kráľovstva, 1871 hlavným mestom novo založenej Nemeckej ríše. Berlín bol v minulosti tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z Francúzska (po roku 1685) a protestanti z Čiech (po roku 1730), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (Böhmisches Dorf) až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. Berlín bol postupne hlavným mestom Pruského kráľovstva (1701 – 1918), Nemeckého cisárstva (1871 – 1918), Weimarskej republiky (1919 – 1933) a Tretej ríše (1933 – 1945).[11]

V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci. V priebehu druhej svetovej vojny mesto zasiahlo najprv intenzívne bombardovanie a v od apríla 1945 aj ťažké pouličné boje a delostrelecké ostreľovanie. Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostal do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku 1948 došlo k Berlínskej blokáde (keď sa všetko zásobovanie západných sektorov mesta uskutočňovalo výlučne leteckým spojením) a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe Berlínskeho múru 13. augusta 1961.

Pozri aj Štvormocenský status, Východný Berlín, Západný Berlín, Berlín – rozdelené mesto

PrítomnosťUpraviť

Po páde Berlínskeho múru roku 1989 sa začala nová kapitola mesta. Berlín sa stal mestom so zázemím a hlavným mestom SRN.

GeografiaUpraviť

Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (nem. Spree), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 % celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 % celkovej plochy). Priemerná nadmorská výška je 34 m n. m. Najvyšší bod tvorí Teufelsberg, 115 m n. m. (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).

StavbyUpraviť

Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne. V meste sa nachádza aj niekoľko synagóg a mešít. Ruiny evanjelického kostola cisára Wilhema, sú pamiatkou na bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny. Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža Fernsehturm na Alexanderplatz. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Najvyššou obytnou budovou je hotel Park Inn Berlin Alexanderplatz z roku 1970, ktorý je vysoký 123 metrov.

Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí Rotes Rathaus, radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. Budova Ríšskeho snemu je súčasné sídlo nemeckého parlamentu. Ikonickou fotografiou sa stalo vztýčenie vlajky ruských vojsk po dobytí Berlína. V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť Interbau. Svetoznámi architekti ako Walter Gropius, Le Corbusier a Oscar Niemeyer tu realizovali svoje návrhy moderných obytných domov. Medzi ďalšie moderné budovy patrí komplex budov Treptowers alebo výšková budova Steglitzer Kreisel.

 
ulica Unter den Linden

Námestia a uliceUpraviť

Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „Ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu Stadtschloss. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene Ku'damm býva porovnávaná s parížskou Avenue des Champs-Élysées. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti. Počas výstavby v rokoch 1997/1998 bolo najväčším staveniskom na svete[12], dnes je centrom obchodu v Berlíne.

ObyvateľstvoUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam najväčších miest Európskej únie

Západný Berlín sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (v roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (40 % všetkých cudzincov). Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku 2020 778 420 (21 % obyvateľstva mesta). K najväčším národnostným menšinám patrí:[13] Turecko (98.814, ktorej príslušníci žijú v Berlíne čiastočne už v tretej a štvrtej generácii), Poľsko (55.593), Sýria (40.574), Taliansko (31.355), Bulharsko (30.645).

V Berlíne ďalej žije veľký počet občanov štátov Európskej únie (2020 vyše 20 % všetkých cudzincov), existuje tu aj najväčšia židovská obec v Nemecku (13 000 členov). Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou. Nemecko nerozlišuje medzi národnostnou a štátnou príslušnosťou. V Berlíne žije napríklad aj veľká skupina takzvaných vysťahovalcov z krajín bývalého ZSSR, ktorí akýmkoľvek spôsobom preukázali svoj nemecký pôvod a získali tým nemecké občianstvo. Aj keď ich znalosti nemčiny sú v mnohých prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytení.

Politické zriadenieUpraviť

 
Rotes Rathaus

Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko. Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov.

Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: Ernst Reuter (SPD, 1948 – 1953), Willi Brandt (SPD, 19571966, neskôr kancelár SRN), Richard von Weizsäcker (CDU, 19811984, neskôr prezident SRN), Eberhard Diepgen (CDU, 1984 – 1989 a 1991 – 2001), (všetci zo Západného Berlína), Klaus Wowereit (SPD, 20012014.

V spolkových orgánoch Nemecka je Berlín zastúpený 23 mandátmi v spolkovom sneme a 4 mandátmi v spolkovej rade.

Primátorom Berlína je od 21. decembra 2021 politik SPD Franziska Giffey.

Administratívne delenieUpraviť

Pozri aj Berlín – rozdelené mesto (administratívne delenie podľa spojeneckých sektorov, aj poznámky k terminológii názvov mesta).

Berlín sa tradične delí na obvody (Bezirk). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku 1998 bol ich počet k 1. januáru 2001 znížený na 12. Jednotlivé obvody (počet obyvateľov koncom roku 2014):

 
Územné delenie Berlína podľa obvodov, čísla obvodov v tabuľke
č. obvod km² obyv.
 1 Berlin-Mitte 39,47 356 506
 2 Friedrichshain-Kreuzberg 20,16 275 691
 3 Charlottenburg-Wilmersdorf 64,72 326 354
 4 Lichtenberg 52,29 268 465
 5 Marzahn-Hellersdorf 61,74 256 173
 6 Neukölln 44,93 325 716
 7 Pankow 103,01 384 367
 8 Reinickendorf 89,46 254 000
 9 Spandau 91,91 230 419
10 Steglitz-Zehlendorf 102,50 299 268
11 Tempelhof-Schöneberg 53,09 335 767
12 Treptow-Köpenick 168,42 249 440

Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom. V referende roku 1996 to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadlženosť Berlína). Termín nového referenda nie je zatiaľ stanovený.

Partnerské mestáUpraviť

HospodárstvoUpraviť

Bližšie informácie v článkoch: Berlín – financie a hospodárstvo a Ekonomika Berlína

Medzi najrýchlejšie rastúce hospodárske odvetvia v Berlíne patria informačné a komunikačné technológie, sektor dopravy, vedecko-výskumný sektor, mediálny a hudobný, reklamný sektor, dizajn, biotechnológie, medicínske inžinierstvo. Vedecko-výskumný park Berlin-Adlershof patrí medzi 15 celosvetovo najväčších. Vývoj a výskum má pre mesto veľký hospodársky význam. Región Berlína patrí medzi s najväčším počtom každoročne podaných vedeckých a technických patentov.[14] Celková zadlženosť mesta (Land Berlin) dosahovala začiatkom roku 2020 63,7 miliárd €, a to pri HDP mesta vo výške 154,5 miliárd € (roku 2020).[15]

Významné firmyUpraviť

  • Zalando
  • Trade Republic
  • August Storck
  • Továreň firmy BMW
  • Továreň firmy Mercedes Benz
  • Charité
  • Vivantes
  • BVG
  • DKB
  • AVM
  • Deutsche Bahn
  • Siemens
  • Biotronik
  • Bayer Pharma
  • HelloFresh
  • Berlin Chemie
  • C. Bechstein
  • GetYourGuide
  • Robert Lindner

MédiáUpraviť

  • Springer Nature
  • RBB
  • Walter de Gruyter
  • Axel Springer SE
  • Suhrkamp Verlag
  • Berliner Zeitung
  • CCC Filmkunst
  • Filmstudios Babelsberg
  • BMG Rights Management
  • Universal Music Nemecko

DopravaUpraviť

 
Vstup do podzemnej dráhy (U-Bahn) z ulice Uhlandstraße

Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh.

Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie vlakové stanice sú Zoologischer Garten, Ostbahnhof a Hauptbahnhof.

Letisko Berlín-Braniborsko je medzinárodné letisko nachádzajúce sa v Schönefelde južne od stredu Berlína. Otvorené bolo 31. októbra 2020 a trvalo sa tým uzavrú letisko Tegel a Schönefeld.

Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami; po zlúčení obidvoch častí mesta bola prepojená a ďalej rozšírená. Ide o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov:

  • mestská rýchlodráha (S-Bahn alebo Stadtschnellbahn), siahajúca ďaleko za mestské hranice (dĺžka trasy 331,5 km, 166 staníc, z toho 32 na území Brandenburska, 15 línií)[16]
  • metro (U-Bahn), čiastočne nadpovrchové (dĺžka trasy 144 km, 170 staníc, 9 línií)
  • autobusová doprava (dĺžka trasy 1 271 km, 2730 staníc, 161 línií)
  • električková doprava, najmä v bývalých východných obvodoch mesta (dĺžka trasy 187 km, 377 staníc, 27 línií)
  • Diaľnica: A 10, A 100, A 103, A 104, A 111, A 113, A 115, A 117

ŠportUpraviť

 
Berlin ePrix - Formula E

TurnajovUpraviť

KultúraUpraviť

 
Berliner Philharmonie

Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“.

HudbaUpraviť

  • okrem nespočetného množstva divadiel, malých foriem a kabaretov celkom tri opery: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (Staatsoper, Deutsche Oper, Komische Oper)
  • S kapacitou 1.895 a javiskové poschodí 2.854 metrov štvorcových (30,720 štvorcových stôp), Friedrichstadt-Palast v berlínskej štvrti Mitte je veľký najväčšou prehliadkou zámok v Európe.
  • Berlínska filharmónia (kde skôr dirigoval Herbert von Karajan)

ArchitektúraUpraviť

Z ďalších pozoruhodností a pamiatok možno spomenúť Reichstag, Brandenburskú bránu, svetoznámu triedu Unter den Linden rovnako ako aj Karl-Marx-Allee, zámok Charlottenburg, bývalý priechod Checkpoint Charlie, East Side Gallery (zvyšok Berlínskeho múru), televíznu vežu Fernsehturm, Kurfürstendamm (bývalé „západné“ centrum mesta) a Alexanderplatz (bývalé „východné“ centrum mesta), celý nový komplex na Postupimskom námestí (Postsdamer Platz) a v najbližšom okolí (kde v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla viac menej celá nová štvrť), v neposlednom rade potom aj pamiatky v blízkom Postupime.

Pravidelné podujatiaUpraviť

 
Vianočný trh v Berlíne
  • Karneval kultúr (Karneval der Kulturen), veľký sprievod mestom, väčšinou na Turíce, kde sa počas asi troch dní prezentuje väčšina v Berlíne žijúcich národností (2019: asi 1,1 milióna účinkujúcich a návštevníkov)
  • Berlínsky medzinárodný filmový festival (Berlinale) je jeden z najvýznamnejších svetových filmových festivalov. Od roku 1951 sa každoročne koná v Berlíne.
  • Festival of Lights
  • Vianočné trhy - (Weihnachtszauber Gendarmenmarkt)

MúzeáUpraviť

VedaUpraviť

Kulinárske špecialityUpraviť

 
KaDeWe 6. poschodie
  • Currywurst – typický berlínsky street food, ktorý pozostáva z klobásy poliatej kečupom, posypanej kari korením a pečiva či hranoliek
  • Berliner Pfannkuchen – berlínska šiška, väčšinou plnená marmeládou
  • Bockwurst – klobása z teľacieho a bravčového mäsa dochutená soľou, bielym korením a paprikou
  • Königsberger Klopse – mäsové guličky so smotanovou omáčkou a zemiakmi
  • Apfelschorle
  • Döner Kebap
  • KaDeWe

GalériaUpraviť

Panoramatická fotografia mesta Berlín (2021)

ReferencieUpraviť

  1. INSEE. Population des villes et unités urbaines de plus de 1 million d'habitants de l'Union européenne [online]. [Cit. 2008-08-17]. Dostupné online.
  2. City Profiles Berlin [online]. Urban Audit, [cit. 2008-08-20]. Dostupné online.
  3. Berlin, the big canvas [online]. International Herald Tribune. Dostupné online. Pozri aj: GaWC Research Bulletin 146, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  4. News analysis: innovation index November 2006 [online]. [Cit. 2008-08-19]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. ICCA publishes top 20 country and city rankings 2007 [online]. ICCA, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  6. Berlin City of Design Press Release [online]. UNESCO, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  7. Touristen strömen weiter in Rekordzahl nach Berlin [online]. Berliner Morgenpost, [cit. 2009-02-23]. Dostupné online. (po nemecky)
  8. World Heritage Site Museumsinsel [online]. UNESCO, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  9. Hollywood Helps Revive Berlin's Former Movie Glory [online]. Deutsche Welle, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  10. The Club Scene, on the Edge [online]. New York Times, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online. Pozri aj: Ranking of best cities in the world [online]. City mayors, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online. a The Monocle Quality Of Life Survey [PDF]. www.denmark.dk, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  11. Documents of German Unification, 1848–1871 [online]. Modern History Sourcebook, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  12. Potsdamer Platz [online]. www.archex.info. Dostupné online.
  13. Statistischer Bericht A I 5 – hj 1 / 20 Einwohnerinnen und Einwohner im Land Berlin am 30. Juni 2020 Amt für Statistik Berlin-Brandenburg 2020-12-27
  14. Berlin fact sheet [online]. [Cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
  15. Bruttoinlandsprodukt von Berlin von 1970 bis 2021, Statista
  16. Oficiálna stránka s plánmi pre S-Bahn, metro a nočné linky
  17. Anzahl der Studierenden an Hochschulen in Berlin in den Wintersemestern von 1998/1999 bis 2020/2021, Statista

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Berlín
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berlín