Diaľnica alebo zastarane autostráda (do roku 1938 aj autodráha, diaľková cesta) je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh väčšinou viacpruhovej cestnej komunikácie s obmedzeným prístupom, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.

Značka diaľnice, ktorá sa používa na Slovensku od 1. apríla 2020
Diaľnica D1 medzi Levočou a Spišským Podhradím
Tunel Savinac na srbskej diaľnici A2
Poľsko - Diaľnica A2 s rezervou pre tretí pruh
Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku, stav 11. decembra 2018

Sieť diaľnic na Slovensku rástla približne o 130 kilometrov za 10 rokov (1995 - 198 km, 2005 - 328 + 6 km, 2015 - 463 + 1).[1] Za rok 2016 však nepribudol ani jeden kilometer, keď stav 1. januára 2017 bol 464 km a rovnako v roku 2018 nebol otvorený ani jeden úsek 1. januára 2019 483km, 2020 496 km, 2021 521km a 2022 545 km.[2] Bližšie informácie o diaľničnej sieti Slovenska sa nachádzajú v zozname diaľnic. Základná diaľničná sieť na Slovensku je doplnená o sieť rýchlostných ciest. Bližšie informácie o sieti rýchlostných ciest na Slovensku sa nachádzajú v zozname rýchlostných ciest. Najväčšie siete diaľnic v súčasnosti majú USA, Čína a Nemecko.

Diaľnica v iných jazykoch upraviť

Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway je všeobecnejší termín a zahŕňa okrem diaľnic aj cesty nižších kategórií.

Diaľnica podľa slovenských právnych predpisov upraviť

Na Slovensku je diaľnica (v širšom zmysle) podľa §4 135/1961 Zb. vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti podľa §16 Zákona o cestnej premávke 8/2009 Z.z.[3]). Z hľadiska stavebnotechnického vyhotovenia sa diaľnice (v širšom zmysle) delia na diaľnice (v užšom zmysle) a rýchlostné cesty. Diaľnica (v užšom zmysle) je budovaná ako "pozemná komunikácia smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami)". Rýchlostná cesta je "budovaná ako pozemná komunikácia s obmedzeným pripojením a prístupom, ktoré sa svojím stavebnotechnickým vyhotovením odlišuje od diaľnice návrhovými prvkami".[4]

Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, ak ekonomický rozbor preukáže nevhodnosť okamžitej výstavby diaľnice v celom rozsahu, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá.

Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 8/2009 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica". Na diaľnici platia tieto osobitosti premávky:

  • môžu ju používať len vodiči motorových vozidiel
  • vodič motorového vozidla smie jazdiť rýchlosťou najmenej 80 km/h, v úseku prechádzajúcom cez obec najmenej 65 km/h
  • vchádzať a vychádzať sa smie len na miestach na to určených
  • pre nákladné vozidlá s hmotnosťou nad 7,5 t je zakázané predchádzať iné vozidlá
  • je zakázané zastavenie a státie (s výnimkou núdzového státia), otáčanie, cúvanie a vchádzanie na stredný deliaci pás
  • vlečenie vozidla je dovolené len vtedy, ak je to nevyhnutné na jeho odstránenie z cesty a to len k najbližšiemu parkovisku alebo výjazdu [3]

Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá

  • a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením;
  • b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom;
  • c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica.

Na Slovensku boli do roku 2005 všetky diaľnice a rýchlostné cesty vo vlastníctve štátu a spravovala ich Slovenská správa ciest (SSC). Rozdelením SSC a vznikom Národnej diaľničnej spoločnosti dňa 1. februára 2005 prešli diaľnice a rýchlostné cesty do jej vlastníctva a správy.[5]

Dejiny upraviť

Slovensko upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku
 
Historická mapa prvej (pôvodnej) diaľnice A8-A9 v Taliansku. Táto prvá diaľnica na svete bola otvorená 21. septembra 1924.

Taliansko, USA upraviť

Prvý úsek skutočnej diaľnice (tal. autostrada) na svete otvorili v Taliansku 21. septembra 1924 medzi Milánom a Varese (dostavaná bola 1926). Teraz tvorí častí diaľnic A8 a A9. Diaľnica mala v každom smere len jeden pruh a žiadne križovatky. Prvé americké úseky diaľnice (parkways) v New York boli otvorené tiež v 20. rokoch 20. storočia.

Nemecko upraviť

Prvý predchodca diaľnic AVUS (Automobil-Verkehrs- und Übungsstraß) sa začal stavať neďaleko Berlína už v roku 1913. Bol však dostavaný až v roku 1921. Je tvorený dvoma zhruba 8,3 km dlhými súbežnými a úplne rovnými dvojprúdovými cestami, ktoré sú na oboch koncoch prepojené vratnými zákrutami. Využitie tohto diela bolo len na súkromné účely a poplatok za jednorázový prejazd bol 10 mariek. Konali sa tu preteky, záťažové skúšky motorov atď. Prvá skutočná diaľnica v Nemecku bol postavená v rokoch 1930 – 1932 medzi Kolínom nad Rýnom a Bonnom, ešte pred nástupom Hitlera k moci. Hitler si uvedomil obrovský hospodársky, propagačný aj vojenský význam diaľnic a rok po jeho nástupe k moci bola pri obci Unterhaching pri Mníchove slávnostne začatá výstavba sieť diaľnic v Nemecku.

Rok 1935 1936 1937 1938
Dĺžka diaľničnej siete* 112 km 1 065 km 2 010 km 3 046 km
^* aj na okupovaných územiach a územiach, ktoré dnes už nepatria Nemecku

Spojené kráľovstvo upraviť

Vo Spojenom kráľovstve boli diaľnice prvýkrát spomenuté v cestnom zákone Special Roads Act v roku 1949; prvým otvoreným úsekom bol obchvat Prestonu v roku 1958. Prvý dlhší úsek diaľnic bola M1 medzi Crickom a Berrygrove. Od tohto obdobia boli diaľnice pravidelne otvárané až do osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1972 bolo v prevádzke prvých 1 000 míľ, resp. 1 609 km siete. Obchvat Londýna, M25, bol otvorený v roku 1986. Plány londýnskej radnice na ďalšie okruhy okolo Londýna boli ale zastavené z dôvodu rozsiahlych protestov a vysokých nákladov. V roku 1996 celková dĺžka siete predstavovala 2 000 míľ, resp. 3 219 km.

Diaľnica podľa slovenských technických noriem upraviť

Podľa STN 736100 je diaľnica "cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové."

Šírka slovenských diaľnic (kategória) upraviť

Norma STN 73 6101 stanovuje základné kategórie cestných komunikácií (CK) a ich značenie.[6] CK sú značené nasledovne:

  • v čitateli príslušné písmeno (C, R alebo D) a šírku CK  v metroch (pre cestu, rýchlostnú cestu a diaľnicu),
  • v menovateli návrhovú rýchlosť v km/h.

Pokiaľ cesty sú rôznej celkovej šírky od 6,5 po 11,5 metra sú rýchlostné cesty a diaľnice len troch šírok: 22,5 m, 24,5 m a 26,5 m. Diaľnice sú len D 24,5 a D 26,5 m. Je na nich navrhovaná rýchlosť aspoň 80 km/h a pre rýchlosť 140 km/h je navrhovaná širšia diaľnica (26,5m), pokiaľ D 24,5 je navrhovaná pre rýchlosť max 120 km/h.

Technické informácie upraviť

 
Mimoúrovňová križovatka v Birminghame tiež prezývaná Spaghetti Junction
 
Príklad riešenia stredového deliaceho pásu pomocou betónových zábran
 
Viaduc de Millau, v dobe otvorenia najvyšší diaľničný most na svete
 
Peážny úsek diaľníc M1 a M7 v Maďarsku
 
Mnohé belgické a niektoré holandské diaľnice sú ako jediné v osvetlené aj mimo intravilánu obcí
 
Odpočívadlo na českej diaľnici D2
 
Výjazd z chorvátskej diaľnice A5 do mesta Đakovo
 
Dopravné značenie na poľskej diaľnici A6

Parametre diaľnic v Európe sú podobné ako tie na Slovensku.

Stredový deliaci pás upraviť

Šírka stredového deliaceho pásu, zahrňujúca aj šírku vnútorných vodiacich prúžkov, je pri diaľničných profilov odvodených od základného typu D 26,5 5 metrov, u profilov odvodených od typu D 24,5 4 metre. Šírka vnútorného vodiaceho prúžku je 0,5 m.

Krajnice upraviť

Diaľničné krajnice sa zriaďujú vždy ako čiastočne spevnené a čiastočne nespevnené. Šírka spevnenej časti krajnice, zahrňujúca aj 0,25 m široký vodiaci prúžok, je 2,75 m pri profile D 26,5 alebo 2,25 m pri profile D 24,5.

Prídavné pruhy upraviť

Prídavné pruhy pre jazdu pomalých vozidiel v stúpaniach majú šírku 3,5 m. Od jazdných pruhov sú oddelené plnou čiarou 12,5 cm širokou a zriaďujú sa na úkor spevnenej časti krajnice.

Mimoúrovňové križovatky upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mimoúrovňová križovatka

Mosty upraviť

Mosty na diaľniciach sa rozdeľujú na:

  • mosty umiestnené v diaľničnom telese na prevod diaľnice cez rieky, jazerá, terénne priehĺbeniny, doliny a pod.
  • mosty nad diaľnicou (nadjazdy) na mimoúrovňové prekríženie iných komunikácií (ciest, železníc, poľných ciest a pod.) v forme nadjazdu
    • nadjazdy so stredovou podperou
    • nadjazdy bez stredovej podpery
  • ostatné mosty (napr. mosty v telese rámp mimoúrovňových križovatiek a pod.)

Vybavenosť diaľnic upraviť

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky upraviť

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky sú neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diaľničnej koruny na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Zvodidlá súžia najmä na ochranu vozidiel pred zídením z cesty alebo z koruny diaľnice. Ak sú inštalované vo väčších dĺžkach, slúžia ako smerové vodiace zariadenia.

Zvodidlá, tvarované podľa typového podkladu s hornou hranou oceľovej pásnice vo výške 0,75 m, sa inštalujú v stredovom deliacom páse alebo na krajnici pozdĺž pevných prekážok poľa zásad, ktoré určuje príslušná vyhláška. V stredovom deliacom páse sa zvodidlá vždy osadzujú ako zdvojené na oceľové stĺpiky umiestnené v osi stredového pásu.

V nebezpečnej časti krajnice sa zvodidlá osadzujú na násypoch vyšších než 3 metre. Takisto sa osadzujú pozdĺž vodných plôch, železničných tratí, pevných prekážok, stromov a pod. Chránia sa nimi všetky pevné prekážky (zariadenia) v diaľničnom telese, podpery návestných portálov, SOS telefónov a pod. Osadzujú sa rovnako aj v násypových častiach vetví diaľničných križovatiek, a to:

  • pri výjazde diaľnice na vnútornú stranu smerových oblúkov s polomerom menším než 50 m
  • pri vjazde na diaľnicu na tej istej strane a pri rovnakých smerových pomeroch ako pri výjazde, ale v zákrutách so stredovým uhlom väčším než 120°
  • vždy, ak je násyp vetvy vyšší než 3 metre (a to po oboch stranách vozovky), alebo ak sú svahy násypov strmšie než pomer 1:4.

Začiatok každého zvodidla sa pred pevnú prekážku vysúva na dĺžku 20 metrov a vždy sa smerovo odkloní od diaľničnej koruny alebo vetvy križovatky do zemného telesa. Minimálna dĺžka zvodidla by mala byť aspoň 52 m (t. j. 13 pásnic s dĺžkou 4 m). Ak vychádza medzi dvoma nasledujúcimi zvodidlami voľná medzera menšia než 60 m, prevedie sa priebežné osadenie a spojenie oboch zvodidiel. Výnimočne kratšie úseky sa pripúšťajú len pri ochrane SOS telefónov.

Smerové stĺpiky sa osadzujú po oboch stranách dopravných pásov diaľnice v nespevnenej časti krajnice a na stredovom deliacom páse, kde nie sú nainštalované stredové zvodidlá. Táto zásada sa vzťahuje i na vetvy križovatiek. Smerové stĺpiky sa umiestňujú 0,5 m od hrany spevnenej časti krajnice alebo hrany plôch prúžkov či vozovky. V úsekoch so zvodidlami sa osadzujú skrátené smerové stĺpiky. Vzájomná vzdialenosť stĺpikov je 50 m.

Stĺpiky používané na Slovensku sú bielej farby s čiernym pruhom. Stĺpiky sú 1,05 m vysoké nad úrovňou priľahlej krajnice alebo stredového pásu a 0,10 – 0,13 m široké na pohľadovej ploche zo strany vodiča, trojuholníkového prierezu so zaoblenými hranami.

Zvislé a vodorovné dopravné značenie upraviť

Diaľnice, rovnako ako ostatné pozemné komunikácie, sa vybavujú zvislým a vodorovným dopravným značením. Návrhy značenia sú priamo súčasťou projektového riešenia príslušných úsekov diaľnic.

Zvislé dopravné značky sa osadzujú:

  • na značkových stĺpoch alebo konštrukciách umiestnených v nespevnených plochách alebo na svahoch diaľničného telesa
  • na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi diaľnice
  • v tvare rozmerných tabulí mimo diaľničného telesa

Žiadna hrana zvislých značiek nesmie zasahovať do voľnej šírky alebo voľnej výšky prejazdného profilu diaľnice.

Vodorovné dopravné značky sa umiestňujú na vozovku v bielej farbe. V niektorých krajinách sú prípustné aj značky žltej farby (najmä vodiace čiary na okrajoch vozovky). Základné rozmery vodorovných značiek na diaľniciach sú:

  • šírka pozdĺžnych čiar súvislých aj prerušovaných 12,5 cm
  • šírka medzery u dvojitých pozdĺžnych čiar 12,5 cm
  • dĺžka pozdĺžnych čiar aj medzier 6 alebo 9 m
  • šírka pozdĺžnych súvislých čiar vyznačujúcich okraj vozovky je 25 cm

Šípky na diaľniciach sú dlhé 10 m a medzery medzi nimi sú 40 m. Šípky musia byť minimálne päťkrát opakované. Šípky v jazdných pruhoch určených na výjazd z diaľnice sú menšie, a to 5 m dlhé s medzerami 20 m. Písmená a číslice rôznych nápisov na vozovke sú vysoké 0,5 m.

Staničenie diaľnic upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: kilometrovníkové staničenie

Staničenie diaľnic sa umiestňuje do stredového deliaceho pásu tak, aby bolo čitateľné z oboch strán diaľnice a aby nezasahovalo do voľnej šírky jazdných pruhov. Značky staničenia (kilometrovníky) sa umiestňujú vo vzdialenosti 0,5 km.

Osvetlenie upraviť

Diaľnice v extraviláne sa obyčajne neosvetľujú. S osvetlením treba počítať pri zvýšenej intenzite premávky na diaľničných vstupoch do veľkých miest a takisto aj na mestských obchvatoch.

Oplotenie upraviť

Na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo stáleho prechádzania zveri cez diaľnicu sa zriaďujú ochranné ploty z drôteného pletiva.

Parkoviská a odpočívadlá upraviť

Diaľničné parkoviská a odpočívadlá slúžia na krátky odpočinok účastníkov diaľničnej premávky a podľa ich rozsahu sa delia na odpočívadlá veľké a malé. Malé odpočívadlá (parkoviská) by mali byť na diaľnici cca každých 10 kilometrov, veľké (väčšinou s čerpacou stanicou) každých 30 až 50 km. Odpočívadlá sa na diaľnicu napájajú odbočovacím a pripájacím pruhom so šírkou 3,5 m. Najčastejším vybavením odpočívadiel sú WC, lavičky so stolíkmi, na veľkých môžeme nájsť aj čerpacie stanice, reštaurácie, motely či obchody.

Číslovanie výjazdov upraviť

Číslovanie výjazdov zjednodušuje orientáciu na diaľniciach a rýchlostných cestách.

Sekvenčné číslovanie výjazdov upraviť

Sekvenčné číslovanie spočíva v tom, že každý výjazd dostane svoje poradové číslo. Vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Slovinsku sa číslujú len výjazdy, t. j. len tie miesta, z ktorých možno diaľnicu opustiť. V Nemecku, Grécku, Chorvátsku a vo Švajčiarsku dostávajú čísla aj diaľničné križovatky.

Číslovanie podľa kilometrov upraviť

Tento spôsob číslovania sa používa v Česku, Maďarsku, Poľsku, Severnom Macedónsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku, Bulharsku a na Ukrajine. Výjazdy sa na Slovensku budú takto číslovať od februára 2009 (novým cestným zákonom). Návestia budú menené do júna 2012. Číslovať sa budú podľa kilometra, na ktorom sa výjazd nachádza.

Krajiny bez číslovania výjazdov upraviť

V Taliansku sa výjazdy nečíslujú. Výnimkou je obchvat Ríma, kde sú výjazdy očíslované sekvenčne.

Diaľnice v európskych krajinách upraviť

 
Stav dokončenej diaľničnej siete v Európe v roku 2012
 
Rýchlostné limity na diaľniciach v Európe a farba podkladu dopravných značiek
 
Mýtna brána na talianskej diaľnici A9
 
Informácia o poplatkoch za diaľnicu A10 v Rakúsku
Krajina Dĺžka diaľničnej siete
(km)[7][8][9]
Maximálna povolená rýchlosť
(km/h)[10]
1990 2000 2010 2018    
  Albánsko 0 0 146 232 110 80
  Belgicko 1 666 1 702 1 763 1 763 120 90
  Bielorusko ? ? ? ? 110 (  90) 90
  Bosna a Hercegovina 0 0 43 215 130 ?
  Bulharsko 273 319 437 757 140 (  100) 100
  Cyprus 120 257 257 257 100 100
  Čierna Hora 0 0 0 0 130 ?
  Česko 357 501 734 1 252 130 80
  Dánsko 611 923 1 130 1 329 130 80
  Estónsko 41 93 115 154 110 (  90) 90
  Fínsko 225 549 779 926 120 (  100) 80
  Francúzsko 6 824 9 766 11 392 11 671 130 (  110) 90
  Grécko 190 615 1 558 2 517 130 80
  Holandsko 2 092 2 265 2 651 2 756 130 (cez deň 100)[11] 80
  Chorvátsko 291 441 1 244 1 310 130 90
  Írsko 26 103 900 916 120 90
  Litva 370 417 309 324 130 (  110) 90
  Luxembursko 78 114 152 165 130 (  110) 90
  Severné Macedónsko 83 144 251 287 130 ?
  Maďarsko 267 448 1 477 1 982 130 80
  Nemecko 10 854 11 712 12 819 13 141 80
  Nórsko 73 144 381 599 100 80
  Poľsko 257 358 857 1 637 140 80
  Portugalsko 316 1482 2 737 3 065 120 90
  Rakúsko 1 445 1633 1 719 1 743 130 80
  Rumunsko 113 113 332 823 130 110
  Rusko ? ? ? ? 110 90
  Slovensko 192 296 416 482 130 90
  Slovinsko 228 382 768 ? 130 90
  Spojené kráľovstvo 3 212 3 586 3 686 3 732 120 (70 mph) 96
  Srbsko ? 33 628 790 130 100
  Španielsko 4 976 9 049 14 262 15 585 120 80
  Švajčiarsko 1 148 1 270 1 406 1 462 120 80
  Švédsko 939 1 499 1 927 2 132 110 80
  Taliansko 6 193 6 478 6 668 6 943 130 80
  Turecko 281 1 674 2 080 2 842 120 90
  Ukrajina ? ? ? ? 130 (  80) 80
  Andorra bez diaľničnej siete
  Island
  Lichtenštajnsko
  Lotyšsko
  Malta
  Moldavsko
  Monako
  San Maríno
  Vatikán

Označenie diaľnice upraviť

  Modré značky upraviť

Albánsko, Alžírsko, Čile, Francúzsko, Irán, Izrael, Írsko, Juhoafrická republika, Libanon, Luxembursko, Maďarsko, Maroko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Senegal, Spojené kráľovstvo, Sýria, Španielsko, Thajsko, Tunisko

  Zelené značky upraviť

Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čína, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Japonsko, Litva, Severné Macedónsko, Malajzia, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina, USA

Značky označujúce diaľnicu upraviť

Referencie upraviť

  1. Dĺžka cestných komunikácií | cdb.sk [online]. www.cdb.sk, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  2. Dĺžka diaľnic a ciest | cdb.sk [online]. www.cdb.sk, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online.
  3. a b Zákon č. 8/2009 Z. z. - verzia účinná od 01.04.2020, §35-36 [online]. [Cit. 2021-02-08]. Dostupné online.
  4. Zákon 135/1961 Z.z., časová verzia účinná od 01.04.2020, §4 [online]. [Cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  5. http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf
  6. Kategória cestnej komunikácie | cdb.sk [online]. www.cdb.sk, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online.
  7. Eurostat - Tables, Graphs and Maps Interface (TGM) table [online]. ec.europa.eu, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Motorways 2018 [online]. ec.europa.eu, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Length of motorways and e-roads [online]. Eurostat, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Štandardné maximálne povolené rýchlosti podľa krajiny [online]. https://ec.europa.eu/, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online.
  11. Lower motorway speed limits coming in Luxembourg and The Netherlands [online]. etsc.eu, 2020-02-05, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť