Otvoriť hlavné menu

Slovinsko

štát v strednej Európe

Slovinsko (slov. Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku 1991 ako jeden z nástupníckych štátov Juhoslávie.

Slovinská republika
Vlajka Slovinska Znak Slovinska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Zdravljica
EU-Slovenia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republika Slovenija
 • krátky Slovenija
Hlavné mesto Ľubľana
46°03′ s.š. 14°30′ v.d.
Najväčšie mesto Ľubľana
Úradné jazyky slovinčina
Demonym Slovinec, Slovinka[1]
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
republika
Borut Pahor
Marjan Šarec
Vznik 25. jún 1991
Susedia Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
20 273 km² (154.)  
122 km² (0,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2002)

 • hustota (2018)
 
2 067 846 (144.)
1 964 036

102/km² (106.)
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SVN / SI
Medzinárodná poznávacia značka SLO
Internetová doména .si
Smerové telefónne číslo +386
Gramotnosť: 99%
Mapa Slovinska
Vrch Triglav
Mesto Maribor
Hlavné mesto Ľubľana
Zámok Predjama

Prístup k Jadranskému moru má vďaka 46,6 km dlhému pásu pobrežia. Významný je prístav Koper a letoviská Piran, Portorož a Izola. Slovinsko je člen OSN, Európskej únie a NATO, od 1. januára 2007 je člen Európskej menovej únieeurozóny.

Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991. Tisícky turistov lákajú prírodné krásy krajiny, jej jazerá a lesy.

HospodárstvoUpraviť

Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch výrobu rozličných druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek.

V minulosti bolo Slovinsko súčasť Rímskej ríše a Rakúsko-Uhorska až do roku 1918, keď po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Slovinsko je podľa HDP najvyspelejšou krajinou z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvateľa je cca o polovicu vyššie, ako má Slovensko, a len o štvrtinu nižšie, ako má Grécko). Priemerný rast HDP je 7 %. Z národnostného hľadiska tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6. storočia n. l. a patria k tzv. južným Slovanom.

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991, má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu spočíva v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjan). Povšimnutiahodným je aj Bledské jazero.

ObyvateľstvoUpraviť

Napriek tomu, že územie dnešného Slovinska takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľubľana, ktoré patrí k najmenším metropolám v Európe.

Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v roku 1991. S Rakúskom a Talianskom tradične udržiavala bližšie vzťahy. Na území Slovinska sa v roku 1990 nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci krajina prijala určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami – priemyselná výroba poklesla o vyše 25 %. Slovinsko dostáva pomoc od MMF a Európskej únie.

Etnické zloženie obyvateľstvaUpraviť

a iní.

Náboženské zloženie obyvateľstvaUpraviť

a ostatní.

Poloha a povrchUpraviť

Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a juhovýchodnej Európy, sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavanky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 46,6 km.

Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v severozápadnej časti, kde zrážky dosahujú až 2 000 mm ročne.

VodstvoUpraviť

Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled – SZ v Júlskych Alpách.

PohoriaUpraviť

Najvyšší slovinský vrch je Triglav nachádzajúci sa v Júlskych Alpách. Meria 2 864 metrov. „Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo,“ napísal o ňom Julius Kugy na konci 19. storočia. V čase, keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň vyškriabal. Roku 1979 sa oslavovalo dvojsté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Medzi juhoslovanskými končiarmi nad 2 000 metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť Cesty oslobodenia po vrchol Juhoslávie, a tak symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom pre partizánov. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. Alpinistom táto stena udeľuje vstupenku na ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem triglavských jazier. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa „vyšplhalo“ až do výšky 1 999 metrov.

Súhrnné informácieUpraviť

  • Rozloha: 20 253 km²
  • Počet obyvateľov: 2 012 586 (2006)
  • Hustota zaľudnenia: 102 obyv./km²
  • Nezávislosť získava osamostatnením od JZR 25. 6. 1991
  • Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
  • Administratívne usporiadanie: 217 samosprávnych krajov
  • Prezident: Borut Pahor (23. december 2012)
  • Predseda vlády: Marjan Šarec (13. september 2018)
  • Parlament: Štátna snemovňa – 90 členov – 4-ročné volebné obdobie
  • Hlavné mesto: Ľubľana 278 000 obyvateľov
  • Iné významnejšie sídla: Maribor 115 000 obyv., Celje 53 000 obyv., Kranj 51 000 obyv.
  • Najvyšší bod: Triglav – 2 864 m
  • Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
  • Úradný jazyk: slovinčina
  • Mena: euro (1 euro = 100 centov)
  • Štátny sviatok: 25. jún (Deň samostatnosti)
  • Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
  • Náboženstvo: rímskokatolícke (<64 %), pravoslávne (4 %), islamské (6 %), evanjelické (0,7 %), ostatné <26%
  • Urbanizácia: 63,6 %
  • Priemerná dĺžka života: muži 78 rokov, ženy 84 rokov
  • Dojčenská úmrtnosť: 3 ‰
  • Analfabeti: menej ako 1 %
  • Nezamestnanosť: 9,1 %
  • Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 34%, služby 63%
  • HDP: 24 350 USD/obyv.
  • Susediace štáty: Rakúsko 330 km, Chorvátsko 501 km, Taliansko 232 km, Maďarsko 102 km
  • Najdlhšia rieka: Sáva (časť) 940 km
  • Národnostné zloženie: Slovinci, Srbi, Chorváti, Taliani, Rakúšania
  • Hlavné zdroje: lignit, olovo, zinok, urán, striebro, ortuť, priemyselná výroba

Jazdecké školyUpraviť

Už v roku 1580 bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodáva kone pre španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Na farme bol vyšľachtený aj známy lipicanský kôň. Dnes sa lipicany považujú za najlepšie vozové kone na svete.

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovinsko

Externé odkazyUpraviť