Slovinsko

štát v strednej Európe

Slovinsko (slov. Slovenija),[2] dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest. Hraničí na západe s Talianskom, na severe s Rakúskom, na severovýchode s Maďarskom, na juhovýchode s Chorvátskom a na juhozápade s Jadranským morom.[3] Slovinsko má rozlohu 20 271 km2 a 2 095 036 obyvateľov.[4] Je jedným z bývalých štátov Juhoslávie. Je to parlamentná republika, a je členom Európskej únie, Spojených národov a NATO. Hlavným a najväčším mestom je Ľubľana.

Slovinská republika
Vlajka Slovinska Znak Slovinska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Zdravljica
EU-Slovenia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republika Slovenija
 • krátky Slovenija
Hlavné mesto Ľubľana
46°03′ s.š. 14°30′ v.d.
Najväčšie mesto Ľubľana
Úradné jazyky slovinčina
Demonym Slovinec, Slovinka[1]
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Borut Pahor
Marjan Šarec
Vznik 25. jún 1991
Susedia Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
20 271 km² (151.)  
122 km² (0,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2020)
 • sčítanie (2002)

 • hustota (2020)
 
2 095 036 (147.)
1 964 036

102/km² (106.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2020
56 miliárd $ (80..)
27 452 $ (34..)
Index ľudského rozvoja (2018) 0,902 (24..) –
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET (UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SVN / SI
Medzinárodná poznávacia značka SLO
Internetová doména .si
Smerové telefónne číslo +386
Gramotnosť: 99%

Slovinsko má prevažne hornatý terén[5] s prevažne kontinentálnym podnebím,[6] s výnimkou Slovinského prímoria, ktoré má stredozemné podnebie, a Júlskych Álp na severozápade, ktoré majú alpské podnebie.[7] Zároveň sa na území Slovinska stretávajú Dináre a Panónska nížina. Je to krajina, ktorá sa vyznačuje významnou biologickou diverzitou,[8][9] je jednou z najbohatších na vodu v Európe[10] s hustou riečnou sieťou, bohatým vodným systémom a významnými krasovými podzemnými tokmi.[11] Viac ako polovica územia je pokrytá lesmi.[12] Ľudské osídlenie Slovinska je roztrúsené a nerovnomerné.

Slovinsko bolo historicky križovatkou slovanských, germánskych a románskych jazykov a kultúr.[13][14][15] Hoci populácia nie je úplne homogénna, väčšinu tvoria Slovinci.[16] Juhoslovanský jazyk slovinčina je úradným jazykom v celej krajine. Slovinsko je do značnej miery sekularizovanou krajinou, ale jeho kultúru a identitu významne ovplyvnili katolicizmus a luteránstvo.[17] Ekonomika Slovinska je malá, otvorená a orientovaná na vývoz, a preto je silne ovplyvnená podmienkami ekonomík vyvážajúcich partnerov. Platí to najmä pre Nemecko, najväčšieho obchodného partnera Slovinska.[18] Podobne ako väčšina vyspelého sveta bolo Slovinsko vážne zasiahnuté krízou eurozóny, ktorá sa začala v roku 2009, ale začala sa zotavovať v roku 2014.[19] Hlavnou ekonomickou hnacou silou krajiny je odvetvie služieb, po ktorom nasleduje výroba a stavebníctvo.[20]

Historicky bolo územie Slovinska súčasťou mnohých rôznych štátov, ako napríklad: Rímska ríša, Byzantská ríša, Karolínska ríša, Svätá rímska ríša, Uhorsko, Benátska republika, Rakúske cisárstvo a Rakúsko-Uhorsko. V októbri 1918 vznikol štát Slovincov, Chorvátov a Srbov. V decembri 1918 sa zlúčili so Srbským kráľovstvom do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (v roku 1929 premenované na Juhoslovanské kráľovstvo).

Počas druhej svetovej vojny (1939 - 1945) okupovalo Nemecko, Taliansko a Maďarsko územia zahŕňajúce dnešné Slovinsko. V roku 1945 sa Slovinsko stalo zakladajúcim členom Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky, premenovanej v roku 1963 na Juhoslovanskú socialistickú federatívnu republiku. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne bol tento štát pôvodne spojencom východného bloku, ale z dôvodu rozdelenia Tita a Stalina v roku 1948 nikdy nepodpísalo Varšavskú zmluvu a v roku 1961 sa stalo jedným zo zakladateľov hnutia nezúčastnených krajín.

V júni 1991, po zavedení viacstrannej zastupiteľskej demokracie, sa Slovinsko stalo prvou republikou, ktorá sa oddelila od Juhoslávie a stala sa nezávislým suverénnym štátom. V roku 2004 vstúpilo do NATO a Európskej únie; v roku 2007 sa stalo prvou predtým komunistickou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny;[21] a v roku 2010 sa pripojilo k OECD, globálnej asociácii rozvinutých krajín s vysokými príjmami.[22] Slovinsko je vysoko rozvinutá krajina[23][24] s vysokými príjmami s veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja.[25] Je na 12. mieste v indexe ľudského rozvoja upraveného o nerovnosť.

15. mája 2020 sa Slovinsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá vyhlásila ukončenie pandémie COVID-19.[26] Francúzska automobilka Renault prepustila Slovinských pracovníkov v závode v dôsledku pandémie.[27]

EtymológiaUpraviť

Názov Slovinsko znamená „Slovanská krajina“ v slovinčine a iných juhoslovanských jazykoch. Ide teda o príbuzne slovo ako Slavónsko, Slovensko a Slovania. Etymológia samotného Slav zostáva neistá.

Oficiálne názvy
Dátum Názov
1945 - 1946 Federálne Slovinsko
1946 - 1963 Slovinská ľudová republika
1963 - 1990 Slovinská socialistická republika
1990 - súčasnosť Slovinská republika

DejinyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovinska

Pravek a starovekUpraviť

 
Južná stena Rímskej Emony (rekonštrukcia) v dnešnej Ľubľane

Oblasť súčasného Slovinska bola osídlená už v období staršej doby kamennej, čo potvrdzujú kamenné a kostené nálezy. Gréckej a rímskej pramene zmieňujú, že v období okolo 2 tisícročia p.n.l. bola oblasť osídlená Ilýrmi. Práve od názvov niektorých ilýrskych kmeňov vznikli pomenovania niektorých jadranských oblastí - Dalmácia (kmeň Dalmátov) či Istria (kmeň Histri). Okolo roku 1000 p.n.l. v tejto oblasti pravdepodobne založili v rámci svojich kolonizačných aktivít osady Gréci. V dobe železnej osídlili oblasť Kelti. Najvýznamnejšie keltský kmeň - Norikovia - založil v priestore súčasného rakúskeho Korutánska prvý štátny útvar, ktorý neskoršie rímske pramene označujú za Norické kráľovstvo. Centrum kráľovstva sa nachádzalo približne 7 kilometrov na sever od dnešného Klagenfurtu. Od druhého storočia p.n.l. malo kráľovstvo obchodné styky s Rímom, s čím súvisel vznik rímskych miest - Emona, Poetovio, Nevioduna. Rimania sa Norického kráľovstva zmocnili v období rokov 15 až 10 p.n.l. V tejto dobe bola tiež zriadená rímska provincia Noricum. Od štvrtého storočia nášho letopočtu bola rímska prítomnosť ohrozovaná celým radom barbarských kmeňov. Tie v roku 379 vyplienili jedno z najväčších rímskych miest v oblasti - Poetovio (dnešný Ptuj). V piatom storočí z oblasti panónskej nížiny pretiahli Huni, rovnakou cestou potom prešli aj Ostrogóti. V polovici šiesteho storočia prišiel do oblasti dnešného Slovinska germánsky kmeň z panónskej nížiny - Longobardi. Vykopávky z okolia Kranje naznačujú, že určitú dobu priestor súčasného Slovinska obývali. Po odchode Langobardov prichádzajú v šiestom storočí do alpských údolí slovanské kmene - tzv. Alpskí Slovania.

StredovekUpraviť

 
Karantánia (880)

Existujú dve hypotézy o príchode alpských Slovanov do tejto oblasti. V súčasnosti je všeobecne prijímaná a doložená tézami, že priestor Slovinska bol osídlený dvoma vlnami obyvateľov: prvá vlna dorazila okolo roku 550 zo severu z oblastí osídlených západnými Slovanmi. Nálezy, ktoré by túto tézu potvrdili, boli nájdené až na sklonku dvadsiateho storočia pri výstavbe diaľnice v okolí Mariboru. Druhá vlna prišla neskôr pozdĺž riek Drávy a Sávy z juhovýchodu. V minulosti - v časoch Juhoslávie - za neexistencie nálezov, ktoré by preukazovali väzbu so severnými oblasťami, bola podporovaná predstava, že celý priestor bol osídlený práve z juhovýchodu, čo malo potvrdzovať jednotný pôvod južných Slovanov. Slovania boli zo západu zafixovaní langobradským limes a zo severu Karavankami, kam boli vytlačení nemeckou kolonizáciou, ktorá prebiehala od ôsmeho storočia.

Fredegarova kronika hovorí o vláde Valuka, ktorý mal byť Samovým vrstovníkom a spojencom zapojeným do kmeňového zväzu vzniknutým k obrane proti Avarom. Prvýkrát v roku 670 sa o krajinu, v ktorej žijú alpskí Slovania, hovorí ako o Karantánii (Carantania, civitas Carantana), ktorej jadrom boli dnešné Korutánsko. Anonymný ravennský autor pre alpských Slovanov použil starého keltského pomenovania. Tiež langobardskí historici používali pre alpských Slovanov pomenovanie Karantánci. Centrom Karantánie bol Krnski grad (Karnburg) ležiaci neďaleko dnešného Klagenfurtu. V čele karantánských Slovanov bol knieža, na ktorého výbere sa podieľali tzv. kosezovia. Jednalo sa o vojenskú družinu, ktorá vznikla z niekdajších slobodných sedliakov. Keď okolo roku 740 zosilneli útoky Avarov, požiadali karantánskí Slovania o pomoc Bavorov. V roku 745 za vlády kniežaťa Boruta Karantánci dobrovoľne prijali ochranu a politickú nadvládu Bavorov a skrze túto nadvládu dochádza k novej vlne christianizácie (prvá prebehla už v rímskych dobách). Z Bavorska prišli do súčasného slovinského priestoru misionári, ako rukojemníci prijali v Bavorsku kresťanstvo aj prvé karantánské kniežatá - Gorazd a Hotimir. Hotimir si od salzburského biskupa vyžiadal chorbiskupa a touto funkciou bol poverený Ir Modestus, z ktorého spisov vyplýva, že vzbury proti pokresťančeniu boli Bavormi násilne potláčané. Akonáhle sa v roku 788 stalo Bavorsko súčasťou Franskej ríše, dostala sa aj doteraz v zásade autonómna Karantánia pod Franskú nadvládu. Z prameňov vyplýva, že v ôsmom storočí južne od Karavanska existovalo malé slovanské kniežatstvo - Karniola - s centrom v niekdajšom opevnenom stredisku Keltov i neskorších Rimanov Carnia (dnešný Kranj). V roku 795 spojené vojská Frankov, Karantáncov a Karniolovcov drvivo porazili v Panónskej nížine Avarov. Karantáncom aj Karniolcom bolo ťaženie proti Avarom Frankami prikázané. V rokoch 819 až 823 sa Slovania z Karantánie a Karnioly pripojili k protifranckému povstaniu Ljudevita Posávského. Po potlačení povstania bola politická autonómia týchto kniežatstiev fakticky zlikvidovaná a doterajšie slovanské kniežatá boli zbavené svojej moci. Na území niekdajšej Karnioly vznikla Kraňská marka. Všetky vyššie sociálne skupiny boli tvorené príslušníkmi nového nemeckého etnika, Slovania - označovaní ako Vindovia - žili najmä na juhu ako roľníci. Z tu vládnucich, pôvodom zahraničných rodov, sa dôraznejšie presadili najmä Eppensteinovci, Sponheimovci a Celjskovci, ktorí vďaka úspešnej sobášnej politike dosiahli hodnosti ríšskych kniežat. Nemecká nadvláda znamenala germanizáciu slovinských osád na sever od Drávy. K uchovaniu národnej identity prispela miestna inteligencia, tvorená najmä katolíckymi duchovnými. Až do 11. storočia si podstatná časť slovanského obyvateľstva udržala do značnej miery slobodné postavenie a riadila sa vlastnými zákonmi. Pod tlakom feudálnych vrstiev sa postupne slobodní roľníci menili v poloslobodných či v poddaných. Je doložená aj existencia otrokov. Hospodárenie sa sústredilo do dvorcov zakladaných panovníkom a jeho veľmoži. Podstatný rozvoj spoločnosti je spojený s urbanizáciou, ku ktorej dochádzalo od 9. a 10. storočia. Vznikajúci alebo ďalej sa rozrastajúce mestá a ich obyvatelia boli slobodní, postupom času získavali ďalšie výhody a privilégiá. Vedľa razenia mincí a vyberania poplatkov sa jednalo napríklad aj o právo na stavbu hradieb, volení vlastnej samosprávy a ďalšie. V súvislosti s tým sa vytváralo na dnešnom slovinskom území aj mestské právo. Význačným pozemkovým vlastníkom bola aj cirkev, ťažiaca z početných donácií. Významnú pozíciu tu mal aquilejský patriarchát a niektoré biskupstva, najmä freisinské a bamberské, vedľa nich vznikali v krajine od roku 1000 aj benediktínske kláštory. Tento vývoj sa premietol aj do kultúrnej oblasti, kde pôsobili rôzne vplyvy z okolitých krajín. Vo vrcholnom a neskorom stredoveku sa pôvodné dvorce rozpúšťali v prospech menších usadlostí, na ktorých robotovali sami poddaní roľníci výmenou za finančný obnos. Roľník bol povinný obmedzený počet dní v roku robotovať a odvádzať vrchnosti naturálne, neskôr peňažné, dávky. Doteraz pokračujúcu germanizáciu obyvateľstva zastavila zhruba od 15. storočia imigrácia slovanského obyvateľstva z krajín ohrozených Turkami. Pokračoval rozvoj miest, ktorých spoločenské elity hovorili najčastejšie nemeckým jazykom.

GeografiaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Slovinska
 
Topografická mapa Slovinska

Slovinsko sa nachádza v strednej a juhovýchodnej Európe, dotýka sa Álp a hraničí so Stredozemím. Najvyšší vrchol Slovinska je Triglav (2 864 m.n.m.); priemerná výška krajiny je 557 m.n.m.

V Slovinsku sa stretávajú štyri hlavné európske geografické oblasti: Alpy, Dináre, Panónska nížina a Stredozemné more. Hoci je pobrežie Jadranského mora blízko Stredozemného mora, väčšina Slovinska sa nachádza v povodí Čierneho mora. Alpy - vrátane Júlskych Álp, Kamniksko-Savinjaských Álp a reťazca Karavanka, ako aj masív Pohorje - dominujú severnému Slovinsku pozdĺž jeho dlhej hranice s Rakúskom. Pobrežie Slovinska na Jadrane sa rozprestiera od Talianska po Chorvátsko približne 47 km.

 
Vrch Triglav

Výraz „krasová topografia“ sa vzťahuje na juhozápadnú slovinskú krasovú planinu, vápencovú oblasť podzemných riek, roklín a jaskýň, medzi Ľubľanou a Stredomorím. Na panónskej nížine na východe a severovýchode, smerom k chorvátskym a maďarským hraniciam je krajina v podstate rovinatá. Väčšina slovinského terénu je však kopcovitá alebo hornatá, s približne 90% povrchu, ktorý je 200 m.n.m.

Viac ako polovica krajiny (11 823 km2) je pokrytá lesmi.[28] Vďaka tomu je Slovinsko po Fínsku a Švédsku treťou najzalesnenejšou krajinou v Európe. Oblasti pokrývajú prevažne bukové, jedľové a bukovo-dubové lesy a majú pomerne vysokú výrobnú kapacitu.[29] Stále sa tu nachádzajú zvyšky pralesov, najväčšie v oblasti Kočevje. Lúky a pastviny pokrývajú 5 593 km2 a polia a záhrady 954 km2. Existuje 363 km2 sadov a 216 km2 viníc.

GeológiaUpraviť

Slovinsko sa nachádza v pomerne aktívnej seizmickej zóne kvôli svojej polohe na malej Apulskej platni, ktorá je stlačená medzi eurázijskou platňou na severe a africkou platňou na juhu a otáča sa proti smeru hodinových ručičiek.[30] Krajina je teda na križovatke troch dôležitých geotektonických jednotiek: Alpy na severe, Dináre na juhu a Panónska nížina na východe. Vedci dokázali v minulosti identifikovať 60 ničivých zemetrasení. Mnoho častí Slovinska má uhličitanovú pôdu a rozvinul sa rozsiahly podzemný systém.

PodnebieUpraviť

 
Typy podnebia v Slovinsku v rokoch 1970 až 2000.
 
Cez národný park Triglav preteká rieka Soča

Slovinsko sa nachádza v miernych zemepisných šírkach. Podnebie ovplyvňuje aj rôznorodosť reliéfu a vplyv Álp a Jadranského mora. Na severovýchode prevláda kontinentálny typ podnebia s najväčším rozdielom medzi zimnou a letnou teplotou. Na územiach pobrežia je Stredozemné podnebie. Vplyv mora na mieru teploty je viditeľný aj v údolí Soča, zatiaľ čo vo vysokohorských oblastiach je prítomné silné alpské podnebie. Medzi týmito tromi klimatickými systémami existuje vo väčšine krajiny silná interakcia.[31][32]

Zrážky, ktoré často pochádzajú z Janovského zálivu,[33] sa v krajine líšia. V niektorých západných oblastiach je viac ako 3 500 mm zrážok a v Prekmurie klesá na 800 mm zrážok. Cez zimu je sneh pomerne častý a rekordná snehová vrstva v Ľubľane bola zaznamenaná v roku 1952 pri 146 cm snehu.

V porovnaní so západnou Európou nie je Slovinsko príliš veterné, pretože leží v úpätí Álp. Priemerné rýchlosti vetra sú nižšie ako na pláňach okolitých krajín. Kvôli členitému terénu sú prítomné miestne vertikálne vetry s dennými obdobiami. Okrem toho existujú tri vetry osobitného územného významu: bora, jugo a foehn. Jugo a bora sú charakteristické pre Prímorie. Zatiaľ čo jugo je vlhký a teplý, bora je zvyčajne chladná a nárazovitá. Foehn je typický pre alpské regióny na severe Slovinska. V Slovinsku sa zvyčajne vyskytuje severovýchodný vietor, juhovýchodný vietor a severný vietor.[34]

VodstvoUpraviť

 
Bohinjsko jazero, najväčšie slovinské jazero, jeden z dvoch prameňov rieky Sávy

Územie Slovinska (16 423 km2, t.j. 81%) patrí do povodia Čierneho mora a menšia časť (3 850 km2, t.j. 19%) patrí do povodia Jadranského mora. Tieto dve časti sa delia na menšie jednotky, pokiaľ ide o ich centrálne rieky, povodie rieky Mura, povodie Drávy, povodie Sávy s povodím Kopy a povodie jadranských riek.[35] V porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami sa kvalita vody v Slovinsku považuje za jednu z najvyšších v Európe. Jedným z dôvodov je nepochybne to, že väčšina riek vzniká na hornatom území Slovinska. To však neznamená, že Slovinsko nemá problémy s kvalitou povrchových a podzemných vôd, najmä v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom.[36]

BiodiverzitaUpraviť

 
Jaskyniara vodného je možné nájsť v jaskyni Postojna a ďalších jaskyniach v krajine.

Slovinsko podpísalo 13. júna 1992 Dohovor o biologickej diverzite a 9. júla 1996 sa stalo zmluvnou stranou dohovoru.[37] Následne vypracovala národnú stratégiu a akčný plán pre biodiverzitu, ktorá bola prijatá dohovorom 30. mája 2002.

Slovinsko sa vyznačuje výnimočne širokou škálou biotopov[38] v dôsledku kontaktu geologických jednotiek a biogeografických regiónov a v dôsledku ľudských vplyvov. Približne 12,5% územia je chránených s 35,5% v ekologickej sieti Natura 2000.[39] Napriek tomu z dôvodu znečistenia a zhoršovania životného prostredia diverzita klesá.

ŽivočíšstvoUpraviť

Biologická diverzita krajiny je vysoká, pričom 1% svetových organizmov sa nachádza na 0,004% zemského povrchu.[40] Existuje 75 druhov cicavcov, medzi ktoré patria svišť, kozorožec alpský a kamzík. Existuje tu mnoho jeleňov, srncov, kancov a zajacov.[41] Plch sivý sa často vyskytuje v slovinských bukových lesoch. Chytanie týchto zvierat je dlhá tradícia a je súčasťou slovinskej národnej identity.[42]

 
Včela

Medzi dôležité mäsožravce patrí rys ostrovid,[43][44] európske mačky divé, líšky (najmä líška hrdzavá) a šakal európsky.[45] Nachádzajú sa tu ježkovia, bodliaky a hady, ako sú zmije a užovka obojková. Podľa posledných odhadov má Slovinsko cca. 40-60 vlkov[46] a asi 450 medveďov hnedých.[47][48]

V Slovinsku sa vyskytuje mimoriadne rozmanitý počet jaskýň s niekoľkými desiatkami endemických druhov.[49] Medzi jaskynnými stavovcami je jediný známy jaskyniar vodný, ktorý žije v krase, Dolnom Kraňsku a Bielom Kraňsku.

Jediným regulárnym druhom veľrýb, ktorý sa vyskytuje v severnom Jadranskom mori, je delfín skákavý (Tursiops truncatus).[50]

Žije tu široká škála vtákov, ako je napríklad sova obyčajná, myšiarka ušatá, výr, jastraba a hadiar krátkoprstý. Zaznamenali sa aj iné dravé vtáky, ako aj rastúci počet havranov a vrán a migrujúcich do Ľubľany a Mariboru, kde sa usadia.[51] Medzi ďalšie vtáky patrí tesár čierny a žlna zelená a bocian biely, ktoré hniezdia hlavne v Prekmurie.

 
Moderné pasenie lipicánov

V Slovinsku existuje 13 domácich zvierat[52] z ôsmich druhov (sliepky, ošípané, psy, kone, ovce, kozy, včely a hovädzí dobytok).[53] Medzi nimi sú krašský ovčiak,[54] kranská včela a lipicánsky kôň. Salmo marmoratus sú pôvodné slovinské ryby.[55] Slovinsko je tiež domovom sumca západného.

HubyUpraviť

Zo Slovinska bolo zaznamenaných viac ako 2 400 druhov húb[56] a keďže toto číslo nezahŕňa huby tvoriace lišajníky, celkový počet už známych slovinských húb je nepochybne oveľa vyšší. Ostáva ešte objaviť mnoho ďalších.

RastlinstvoUpraviť

Slovinsko je treťou najlesnatejšou krajinou v Európe[57] a 58,3% územia pokrývajú lesy.[58] Lesy sú dôležitým prírodným zdrojom a ťažba dreva je obmedzená na minimum. Vo vnútrozemí krajiny sú typické stredoeurópske lesy, prevažne dubové a bukové. V horách sa vyskytujú smreky, jedle a borovice. Borovice rastú na náhornej plošine Kras, aj keď iba jedna tretina tejto oblasti je pokrytá borovicovým lesom. Lipa, bežná v slovinských lesoch, je národným symbolom.

Slovinsko má na svojom území veľa rastlín z etnobotanicky užitočných skupín. Z 59 známych druhov etnobotanického významu sú niektoré druhy ako prilbica modrá, konopa siatá a tis obyčajný obmedzené podľa Úradného vestníka Slovinskej republiky.[59]

PolitikaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Politika Slovinska
 
Budova vlády a kancelária prezidenta v Ľubľane
 
Prezident Borut Pahor

Slovinsko je parlamentnou demokratickou republikou s viacstranným systémom. Hlavou štátu je prezident, ktorý je volený ľudovým hlasovaním a má dôležitú integračnú úlohu.[60] Prezident je volený na päť rokov a najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Má prevažne reprezentatívnu úlohu a je hlavným veliteľom slovinských ozbrojených síl.[61]

Výkonným a správnym orgánom v Slovinsku je vláda Slovinska (Vlada Republike Slovenije), ktorej lídrom je predseda vlády a rada ministrov alebo vláda, ktorých volí Národné zhromaždenie (Državni zbor Republike Slovenije). Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament Slovinska, ktorý sa vyznačuje asymetrickou dualitou. Prevažná časť moci je sústredená v Národnom zhromaždení, ktoré pozostáva z deväťdesiatich členov. Z toho 88 je volených všetkými občanmi v systéme pomerného zastúpenia, zatiaľ čo dvaja sú volení registrovanými členmi autochtónnej maďarskej a talianskej menšiny. Voľby sa konajú každé štyri roky. Národná rada (Državni svet Republike Slovenije), ktorá sa skladá zo štyridsiatich členov vymenovaných za zastupovanie sociálnych, ekonomických, profesionálnych a miestnych záujmových skupín, má obmedzenú poradenskú a kontrolnú právomoc. Obdobie rokov 1992 až 2004 bolo poznačené vládou liberálnej demokracie Slovinska, ktorá bola zodpovedná za postupný prechod z Titoistického hospodárstva na kapitalistické trhové hospodárstvo. Neskôr pritiahlo veľa kritiky neoliberálnych ekonómov, ktorí požadovali menej postupný prístup. Prezident strany Janez Drnovšek, ktorý pôsobil ako predseda vlády v rokoch 1992 až 2002, bol spolu s prezidentom Milanom Kučanom (ktorý pôsobil v rokoch 1990 až 2002) jedným z najvplyvnejších slovinských politikov 90. rokov.[62][63][64]

Obdobie rokov 2005 až 2008 sa po vstupe do EÚ vyznačovalo nadmerným nadšením. Počas prvého funkčného obdobia vlády Janeza Janša prvýkrát po nezávislosti slovinské banky zistili, že pomer pôžičiek vymkol spod kontroly. Došlo k nadmerným pôžičkám od zahraničných bánk a potom k nadmernému úverovaniu zákazníkov vrátane miestnych obchodných magnátov.

Po začatí finančnej krízy v rokoch 2007 až 2010 a európskej krízy štátneho dlhu musela ľavicová koalícia, ktorá nahradila Janšovu vládu vo voľbách v roku 2008, čeliť dôsledkom nadmerného požičiavania v rokoch 2005 až 2008. Pokusy o uskutočnenie reforiem, ktoré by pomohli hospodárskemu oživeniu, sa stretli s protestujúcimi študentmi, ktorých viedol študent, ktorý sa neskôr stal členom SDS Janeza Janša, a odbormi. Navrhované reformy boli odložené v referende. Ľavicová vláda bola bez hlasovania vylúčená. Janez Janša pripísal rozmach výdavkov a nadmerných pôžičiek obdobiu ľavicovej vlády; navrhol tvrdé úsporné reformy, ktoré predtým odložil. Niektorí ekonómovia vo všeobecnosti odhadujú, že ľavicové a pravicové strany sa pripisujú nadmernému požičiavaniu a prevzatiu manažérov; dôvodom bolo to, že každá strana sa snažila založiť ekonomickú elitu, ktorá bude podporovať politické sily.[65]

SúdnictvoUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Súdnictvo Slovinska

Súdne právomoci v Slovinsku vykonávajú sudcovia, ktorých volí národné zhromaždenie. Súdnu moc v Slovinsku vykonávajú súdy so všeobecnou zodpovednosťou a špecializované súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami týkajúcimi sa konkrétnych právnych oblastí. Štátny prokurátor je nezávislý štátny orgán zodpovedný za stíhanie prípadov podozrivých zo spáchania trestných činov. Ústavný súd, zložený z deviatich sudcov zvolených na deväťročné funkčné obdobie, rozhoduje o súlade zákonov s ústavou; všetky zákony a nariadenia musia tiež byť v súlade so všeobecnými zásadami medzinárodného práva a ratifikovanými medzinárodnými dohodami.

Administratívne členenia a tradičné regiónyUpraviť

Bližšie informácie v článkoch: Štatistické regióny Slovinska a Občina (Slovinsko)

SamosprávyUpraviť

 
Tradičné regióny Slovinska - 1.) Slovinské prímorie, 2.a) Horné Kraňsko, 2.b) Vnútorné Kraňsko, 2.c) Dolné Kraňsko, 3.) Korutánsko, 4.) Dolné Štajersko, 5.) Prekmurie

Slovinsko je oficiálne rozdelené na 212 občín (z ktorých jedenásť má štatút mestských samospráv). Občiny sú jediné orgány miestnej samosprávy v Slovinsku. Na čele každej občiny je starosta (župan), ktorý je volený každé štyri roky ľudovým hlasovaním, a mestská rada (občinski svet). Vo väčšine občín je obecná rada volená prostredníctvom systému pomerného zastúpenia; len niekoľko menších občín používa väčšinový volebný systém. V mestských samosprávach sa občinské rady nazývajú mestské rady.[66] Každá občina má tiež lídra mestskej správy (načelnik občinske uprave) menovaného starostom, ktorý je zodpovedný za fungovanie miestnej správy.

 
Štatistické regióny: 1. Gorizia, 2. Horné Kraňsko, 3. Korutánsko, 4. Dráva, 5. Mura, 6. Stredné Slovinsko, 7. Centrálna Sáva, 8. Savinja, 9. Pobrežie, 10. Vnútorné Kraňsko, 11. Juhovýchodné Slovinsko, 12. Dolná Sáva

Správne obvodyUpraviť

Medzi občinami a Slovinskou republikou neexistuje žiadna oficiálna sprostredkovateľská jednotka. 62 správnych obvodov, ktoré sa oficiálne nazývajú „administratívne jednotky“ (upravne enote), sú iba podskupinami štátnej správy a sú pomenované podľa ich príslušných sídiel. Na jeho čele je vedúci oddelenia (načelnik upravne enote), ktorého menuje minister verejnej správy.

Tradičné regióny a identityUpraviť

Tradičné regióny boli založené na bývalých habsburských korunných krajinách, medzi ktoré patrili Kraňsko, Korutánsko, Štajersko a Prímorie. Hlavné mesto Ľubľana bolo historicky administratívnym centrom Kraňska a patrilo do Vnútorného Kraňska,[67] s výnimkou okresu Šentvid, ktorý sa nachádzal v Hornom Kraňsku a tiež v čase, keď bola hranica medzi nemeckým anektovaným územím a talianskou provinciou Ľubľana počas druhej svetovej vojny.

Štatistické regiónyUpraviť

Dvanásť štatistických regiónov nemá administratívnu funkciu a na účely regionálnej politiky Európskej únie sa člení na dva makroregióny.[68] Tieto dva makroregióny sú:

  • Východné Slovinsko (Vzhodna Slovenija - SI01), ktoré zoskupuje štatistické regióny Mura, Dráva, Korutánsko, Savinja, Stredná Sáva, Dolná Sáva, Juhovýchodné Slovinsko a Vnútorné Kraňsko.
  • Západné Slovinsko (Zahodna Slovenija - SI02), ktoré zoskupuje štatistické regióny Stredné Slovinsko, Horné Kraňsko, Gorizia a Pobrežie.

VojskoUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovinská armáda
 
Slovinskí vojaci 3. roty 10. pluku na vojenskom cvičení
 
Eurocopter AS532 Cougar slovinskej armády

Slovinské ozbrojené sily poskytujú vojenskú obranu nezávisle alebo v rámci aliancie v súlade s medzinárodnými dohodami. Keďže v roku 2003 bolo branné právo zrušené, je organizované ako plne profesionálna armáda.[69] Hlavným veliteľom je prezidentom Slovinskej republiky, zatiaľ čo operačné velenie je v právomoci náčelníka generálneho štábu slovinských ozbrojených síl. V roku 2016 predstavovali vojenské výdavky odhadom 0,91% HDP krajiny. Od vstupu do NATO sa slovinské ozbrojené sily aktívnejšie podieľajú na podpore medzinárodného mieru. Zúčastnili sa na operáciách na podporu mieru a humanitárnych činnostiach. Slovinskí vojaci sú okrem iného súčasťou medzinárodných síl pôsobiacich v Bosne a Hercegovine, Kosove a Afganistane.[70]


EkonomikaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Slovinska
 
Od roku 2007 je Slovinsko súčasťou eurozóny (tmavomodrá).

Slovinsko má rozvinutú ekonomiku a je na obyvateľa najbohatšou slovanskou krajinou podľa nominálneho HDP[71] a druhou najbohatšou podľa HDP (PPP) za Českou republikou.[72] Slovinsko patrí tiež medzi svetové ekonomiky z hľadiska ľudského kapitálu.[73] Slovinsko bolo začiatkom roku 2007 prvým novým členom, ktorý zaviedol euro ako svoju menu a nahradil toliar. Od roku 2010 je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.[74] Medzi jednotlivými regiónmi existuje veľký rozdiel v prosperite. Ekonomicky najbohatšími regiónmi sú regióny Strednoslovinska, ktoré zahŕňajú hlavné mesto Ľubľana a regióny západného Slovinska, ako sú Gorický región a Pobrežno-krasový región , zatiaľ čo najbohatšími regiónmi sú Pomurský región, Zasávsky región a Vnútornokraňsko-krasový región.[75]

Ekonomický rastUpraviť

 
Pomer pôžičiek a vkladov v Slovinsku podľa rokov - vrátane obdobia rozmachu 2005 až 2008.

V rokoch 2004 až 2006 vzrástla ekonomika v Slovinsku v priemere o takmer 5% ročne; v roku 2007 sa zvýšila o takmer 7%. Nárast rastu bol podporený dlhmi, najmä medzi firmami a najmä v stavebníctve. Finančná kríza v rokoch 2007 až 2010 a dlhová kríza v eurozóne mali významný vplyv na domácu ekonomiku.[76] V roku 2009 sa slovinský HDP na obyvateľa znížil o 8%, čo je najväčší pokles v Európskej únii po pobaltských krajinách a Fínsku. Zvyšujúcim sa zaťažením slovinskej ekonomiky je jej rýchlo starnúca populácia.[77]

V auguste 2012 dosiahla medziročná redukcia 0,8%, v prvom štvrťroku však došlo k rastu o 0,2% (v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom po úprave údajov podľa ročných období a pracovných dní).[78] Medziročný pokles bol spôsobený poklesom domácej spotreby a spomalením rastu vývozu. Pokles domácej spotreby sa pripisuje fiškálnej úspore, zmrazeniu rozpočtových výdavkov v posledných mesiacoch roku 2011,[79] zlyhaniu úsilia o vykonávanie hospodárskych reforiem, nevhodnému financovaniu a zníženiu vývozu.[80]

V dôsledku účinkov krízy sa v roku 2013 očakávalo, že z fondov EÚ bude musieť dostať pomoc niekoľko bánk, avšak potrebný kapitál bola krajina schopná pokryť z vlastných zdrojov. Fiškálne opatrenia a právne predpisy zamerané na zníženie výdavkov, ako aj niekoľko privatizácií, od roku 2014 podporili oživenie ekonomiky.[81] Reálna miera ekonomického rastu bola v roku 2016 na úrovni 2,5% a v roku 2017 sa zrýchlila na 5%.[82] Stavebníctvo zaznamenalo nedávno nárast a očakáva sa, že odvetvie cestovného ruchu bude mať neustále rastúci počet.[83]

Národný dlhUpraviť

Celkový štátny dlh Slovinska sa počas veľkej recesie výrazne zvýšil a od roku 2019 klesal; na konci roku 2018 predstavoval 32,223 miliárd €, čo je 70% HDP.[84]

Služby a priemyselUpraviť

 
Grafické zobrazenie vývozu slovinských výrobkov do 28 farebne označených kategórií

Takmer dve tretiny ľudí sú zamestnaných v službách a viac ako tretina v priemysle a stavebníctve.[85] Slovinsko využíva výhody vzdelanej pracovnej sily, dobre rozvinutej infraštruktúry a svojej polohy na križovatke hlavných obchodných ciest.

Úroveň priamych zahraničných investícií (PZI) na obyvateľa v Slovinsku je jednou z najnižších v EÚ a produktivita práce a konkurencieschopnosť slovinskej ekonomiky sú stále výrazne pod priemerom EÚ.[86][87] Dane sú relatívne vysoké, trh práce vnímajú obchodné záujmy ako nepružné a priemyselné odvetvia strácajú predaj v Číne, Indii a inde.[88]

Vysoká miera otvorenosti spôsobuje, že Slovinsko je mimoriadne citlivé na ekonomické podmienky svojich hlavných obchodných partnerov a zmeny v medzinárodnej cenovej konkurencieschopnosti.[89] Hlavnými priemyselnými odvetviami sú motorové vozidlá, elektrické a elektronické zariadenia, stroje, farmaceutika a palivá. Medzi hlavné slovinské spoločnosti pôsobiace v Slovinsku patria výrobca domácich spotrebičov Gorenje, farmaceutické spoločnosti Krka a Lek (dcérska spoločnosť Novartis), ropná distribučná spoločnosť Petrol Group, distribučná spoločnosť GEN-I a Revoz, výrobná dcérska spoločnosť Renaultu.[90][91][92]

EnergiaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Energia v Slovinsku

V roku 2018 bola čistá výroba energie 12 262 GWh a spotreba 14 501 GWh. Vodné elektrárne vyrobili 4 421 GWh, tepelné elektrárne 4 049 GWh a jadrová elektráreň Krško vyrobila 2 742 GWh (50% podiel ide do Slovinska; ďalších 50% ide do Chorvátska kvôli spoločnému vlastníctvu). Domáca spotreba elektrickej energie bola pokrytá domácou produkciou 84,6%; percento klesá z roka na rok, čo znamená, že Slovinsko je stále viac závislé od dovozu elektriny.[93]

Stavba nového bloku tepelnej elektrárne Šoštanj s výkonom 600 MW bola na jeseň roku 2014 uvedená do prevádzky.[94] Nová vodná elektráreň HE Krško s výkonom 39,5 MW bola dokončená v roku 2013 a odvtedy je najväčším samostatným výrobcom energie, ktorý predstavuje hrubú výrobu energie v roku 2018.[95] V roku 2018 boli na rieke Sáva postavené vodné elektrárne Brežice s výkonom 41,5 MW a elektrárňa Mokrice s výkonom 30,5 MW. V roku 2030 sa plánuje dokončenie výstavby ďalších 10 vodných elektrární s kumulatívnou kapacitou 338 MW. V štádiu plánovania je veľká prečerpávacia vodná elektráreň Kozjak na rieke Dráva.

Na konci roku 2018 bolo nainštalovaných najmenej 295 MWp fotovoltaických modulov a 31,4 MW bioplynových elektrární. Oproti roku 2017 prispeli obnoviteľné zdroje energie k celkovej spotrebe energie o 5,6 percentuálneho bodu viac. Existuje záujem pridať viac výroby v oblasti solárnych a veterných zdrojov energie (dotačné schémy zvyšujú ekonomickú uskutočniteľnosť), ale postupy urovnávania mikroklóbií si vyžadujú obrovské úsilie o efektívnosť tejto iniciatívy (dilema ochrany prírody a zariadení na výrobu energie).[96]

Cestovný ruchUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cestovný ruch v Slovinsku

Slovinsko ponúka turistom širokú škálu prírodných a kultúrnych za><<riadení. Rozvinuli sa rôzne formy cestovného ruchu. Gravitačná oblasť cestovného ruchu je značne veľká, turistický trh je však malý. Neexistoval rozsiahly cestovný ruch ani akútne environmentálne tlaky;[97] v roku 2017 vyhlásil časopis National Geographic Traveller's Magazine Slovinsko za krajinu s najudržateľnejším cestovným ruchom na svete.[98]

 
Staré mesto Piran na slovinskom pobreží

Hlavné mesto krajiny Ľubľana má mnoho významných barokových a viedenských secesných budov, s niekoľkými významnými dielami rodeného architekta Jožeho Plečnika[99] a tiež jeho žiaka, architekta Eda Ravnikara.

Na severozápadnom cípe krajiny ležia Júlske Alpy s jazerom Bled a údolím Soča, ako aj najvyšší vrchol národa, hora Triglav uprostred národného parku Triglav. Medzi ďalšie pohoria patria Kamnicko-Savinjské Alpy, Karavanky a Pohorje, ktoré sú obľúbené medzi lyžiarmi a turistami.[100]

Najznámejšími jaskyňami sú jaskyňa Postojna a jaskyne Škocjan zapísané na zozname UNESCO. Región Slovinskej Istrie sa stretáva s Jadranským morom, kde najdôležitejšou historickou pamiatkou je benátske gotické stredomorské mesto Piran, zatiaľ čo sídlo Portorož v lete láka davy ľudí.[101]

 
Bledské jazero so svojím ostrovom

Kopce okolo druhého najväčšieho slovinského mesta Maribor sú známe svojou výrobou vína. Severovýchodná časť krajiny je bohatá na kúpele,[102] pričom v posledných dvoch desaťročiach rástol význam miest Rogaška Slatina, Radenci, Čatež ob Savi, Dobrna a Moravske Toplice.[103]

Medzi ďalšie obľúbené turistické destinácie patria historické mestá Ptuj a Škofja Loka a niekoľko hradov, ako napríklad Predjamský hrad.[104][105]

Medzi dôležité súčasti cestovného ruchu v Slovinsku patrí kongresová a hazardná turistika. Slovinsko je krajina s najvyšším percentuálnym podielom kasín na 1 000 obyvateľov v Európskej únii.[106] Perla v Novej Gorici je najväčšie kasíno v regióne.[107]

Väčšina zahraničných turistov v Slovinsku pochádza z kľúčových európskych trhov: Talianska, Rakúska, Nemecka, Chorvátska, Beneluxu, Srbska, Ruska a Ukrajiny, po ktorých nasleduje Spojené kráľovstvo a Írsko.[108] Európski turisti vytvárajú viac ako 90% turistického príjmu Slovinska. V roku 2016 bolo holandskou organizáciou Green Destinations vyhlásené za prvú ekologickú krajinu na svete.[109] Po vyhlásení za najudržateľnejšiu krajinu v roku 2016 malo Slovinsko veľkú úlohu v ITB v Berlíne na podporu trvalo udržateľného cestovného ruchu.

DopravaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Slovinsku
 
Sklápací vlak Pendolino

Od staroveku diktovala geografia dopravné trasy v Slovinsku. Pri rozvoji dopravných koridorov oblasti zohrávali úlohu významné pohoria, hlavné rieky a blízkosť Dunaja. Jednou z nedávnych zvláštnych výhod sú paneurópske dopravné koridory V (najrýchlejšie spojenie medzi severným Jadranom a strednou a východnou Európou) a X (spájajúce strednú Európu s Balkánom). To dáva Slovinsku osobitné postavenie v európskej sociálnej, hospodárskej a kultúrnej integrácii a reštrukturalizácii.[110]

 
Diaľnice v Slovinsku v auguste 2020; hlavné mesto Ľubľana leží v priesečníku hlavných smerov sever - juh a západ - východ

Cestná nákladná a osobná doprava predstavuje najväčšiu časť dopravy v Slovinsku s 80%.[111] Osobné automobily sú omnoho obľúbenejšie ako verejná cestná osobná doprava, ktorá sa výrazne znížila.[112] V porovnaní s priemerom Európskej únie má Slovinsko veľmi vysokú hustotu diaľníc.[113] Diaľničný systém, ktorého výstavba sa po roku 1994 zrýchlila,[114] Slovinsko pomaly, ale stabilne zmenilo na veľké súmestie.[115] Ostatné štátne cesty sa rýchlo zhoršovali v dôsledku zanedbávania a celkového nárastu premávky.

Existujúce slovinské železnice sú zastarané a nemôžu konkurovať diaľničnej sieti; čiastočne aj v dôsledku rozptýleného osídlenia obyvateľstva.[116] Z tohto dôvodu a predpokladaného nárastu premávky cez prístav Koper, ktorý je predovšetkým vlakom, je druhá železničná trať na trase Koper-Divača v počiatočných fázach začatia výstavby.[117] Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa zanedbávala údržba a modernizácia slovinskej železničnej siete.[118] V dôsledku zastaranej infraštruktúry sa podiel železničnej nákladnej dopravy v Slovinsku znížil.[119] Železničná osobná doprava sa zotavuje po veľkom poklese z 90. rokov. Celoeurópske železničné koridory V a X a niekoľko ďalších významných európskych železničných tratí sa pretínajú v Slovinsku. Všetky medzinárodné tranzitné vlaky v Slovinsku prechádzajú železničným uzlom v Ľubľane.[120]

 
Letisko Joža Pučnika Ľubľana je najväčším medzinárodným letiskom v krajine

Hlavným slovinským prístavom je prístav Koper. Je to najväčší prístav na severnom Jadrane z hľadiska kontajnerovej dopravy[121] s takmer 590 000 TEU ročne[122] a smeruje do všetkých hlavných svetových prístavov.[123] Je to omnoho bližšie k cieľom východne od Suezského prieplavu ako k prístavom v severnej Európe. Okrem toho sa námorná osobná doprava väčšinou uskutočňuje v Koperi.[124] Dva menšie prístavy používané na medzinárodnú osobnú a nákladnú dopravu sa nachádzajú v Izole a Pirane. Osobná preprava sa uskutočňuje hlavne s Talianskom a Chorvátskom.[125] Splošna plovba, jediná slovinská lodná spoločnosť, prepravuje náklad a je aktívna iba v zahraničných prístavoch.

Letecká doprava v Slovinsku je pomerne nízka, od roku 1991 sa však výrazne zvýšila.[126] Z troch medzinárodných letísk v Slovinsku je letisko Joža Pučnika Ľubľana v strednom Slovinsku najrušnejšie a má spojenie s mnohými významnými európskymi destináciami.[127] Letisko Edvarda Rusjana Maribor sa nachádza vo východnej časti krajiny a letisko Portorož v západnej časti. Štátna spoločnosť Adria Airways je najväčšou slovinskou leteckou spoločnosťou; v roku 2019 však vyhlásila bankrot a ukončila operácie. Od roku 2003 vstúpilo na trh niekoľko nových dopravcov, najmä nízkonákladové letecké spoločnosti. Jediným slovinským vojenským letiskom je letecká základňa Cerklje ob Krki v juhozápadnej časti krajiny.[128] V Slovinsku je tiež 12 verejných letísk.

DemografiaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovinska

S počtom obyvateľov 101 na kilometer štvorcový sa Slovinsko zaraďuje medzi európske krajiny s nízkou hustotou obyvateľstva (v porovnaní so 402 obyvateľmi na km2 v Holandsku alebo 195 obyvateľmi na km2 v prípade Talianska). Štatistický región Vnútornokraňsko-krasový región má najnižšiu hustotu obyvateľstva, zatiaľ čo štatistický región Strednoslovinsko má najvyššiu.[129]

Slovinsko patrí medzi európske krajiny s najvýraznejším starnutím populácie, ktoré možno pripísať nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej sa strednej dĺžke života.[130] Takmer všetci slovinskí obyvatelia starší ako 64 rokov sú na dôchodku bez výrazného rozdielu medzi pohlaviami.[131] Skupina v produktívnom veku sa napriek prisťahovalectvu zmenšuje.[132] Návrh na zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo súčasných 57 rokov pre ženy a 58 rokov pre mužov bol v referende v roku 2011 zamietnutý. Okrem toho je stále výrazný rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o očakávanú dĺžku života. Celková miera pôrodnosti sa v roku 2014 odhadovala na 1,33 narodených detí/žien, čo je nižšia miera ako miera reprodukcie na úrovni 2,1.[133] Väčšina detí sa rodí slobodným ženám (v roku 2016 bolo 58,6% všetkých narodených detí nemanželských).[134] V roku 2018 bola priemerná dĺžka života 81,1 roka (muži 78,2 roka a ženy 84 rokov).[135]

V roku 2009 bola miera samovrážd v Slovinsku 22 ku 100 000 osôb ročne, čo z tohto hľadiska Slovinsko zaraďuje medzi najvyššie hodnotené európske krajiny.[136] Od roku 2000 do roku 2010 sa však počet samovrážd znížila asi o 30%. Rozdiely medzi regiónmi a pohlaviami sú výrazné.[137]

 
Hustota obyvateľstva v Slovinsku podľa občín. Viditeľné sú štyri hlavné mestské oblasti: Ľubľana a Kranj (v strede), Maribor (severovýchod) a Slovinská Istria (juhozápad).

UrbanizáciaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Slovinsku

Podľa definície žije 65% až 79% ľudí v širších mestských oblastiach.[138] Podľa definície OECD pre vidiecke oblasti nie je žiadny zo slovinských štatistických regiónov väčšinou urbanizovaný, čo znamená, že 15% alebo menej obyvateľstva žije vo vidieckych komunitách. Podľa tejto definície sú štatistické regióny klasifikované:

Jediné veľké mesto je hlavné mesto Ľubľana. Medzi ďalšie (stredné) mestá patria Maribor, Celje a Kranj.[140][141] Celkovo je v Slovinsku jedenásť mestských oblastí.

Najväčšie mestá v Slovinsku (1. január 2019)
Por. Názov Štatistický región Pop.
1. Ľubľana Strednoslovinský región 284 355
2. Maribor Podrávsky región 95 767
3. Celje Sávsky región 37 875
4. Kranj Hornokraňský región 37 463
5. Koper Pobrežno-krasový región 25 611
6. Velenje Sávsky región 25 327
7. Novo mesto Juhovýchodné Slovinsko 23 719
8. Ptuj Podrávsky región 17 858
9. Kamnik Strednoslovinský región 13 742
10. Trbovlje Zasávsky región 13 718


JazykyUpraviť

Bližšie informácie v článkoch: Jazyky Slovinska a Slovinčina

Úradným jazykom v Slovinsku je slovinčina, ktorá je členom juhoslovanskej jazykovej skupiny. V roku 2002 bola slovinčina podľa sčítania ľudu rodným jazykom približne 88% slovinskej populácie, pričom viac ako 92% slovinskej populácie ňou hovorilo v domácnostiach.[142][143] Táto štatistika zaraďuje Slovinsko medzi najhomogénnejšie krajiny v EÚ, pokiaľ ide o podiel osôb hovoriacich prevažujúcim materinským jazykom.[144]

Slovinčina je dialektmi veľmi rozmanitý slovanský jazyk[145] s rôznymi stupňami vzájomnej zrozumiteľnosti. Počty dialektov sa pohybujú od menej ako siedmich dialektov, často považovaných za skupiny dialektov alebo dialekty, ktoré sa ďalej delia na 50 dialektov. Iné zdroje charakterizujú počet dialektov deväť alebo osem.

Maďarčina a taliančina, ktorými hovoria príslušné menšiny, majú štatút úradných jazykov v etnicky zmiešaných regiónoch pozdĺž maďarských a talianskych hraníc. Dokonca aj pasy sú vydané v týchto oblastiach dvojjazyčné. V roku 2002 okolo 0,2% slovinskej populácie hovorilo taliansky a približne 0,4% hovorilo maďarsky ako svojim rodným jazykom. Maďarčina je spolu so slovinčinou oficiálnym jazykom v 30 obciach v 5 občinách (z ktorých 3 sú oficiálne dvojjazyčné). Taliančina je spolu so slovinčinou oficiálnym jazykom v 25 obciach a 4 občinách (všetky z nich sú dvojjazyčné).

Rómčina,[146] ktorou v rodnom jazyku v roku 2002 hovorilo 0,2% ľudí, je v Slovinsku zákonom chráneným jazykom. Ľudia, ktorí hovoria rómskym jazykom, patria predovšetkým do geograficky rozptýlenej a marginalizovanej rómskej komunity.[147]

Nemčina, ktorá bola pred druhou svetovou vojnou najväčším jazykom menšín v Slovinsku (okolo 4% obyvateľstva v roku 1921), je v súčasnosti rodným jazykom len okolo 0,08% obyvateľstva, z ktorých väčšina má viac ako 60 rokov.

Značný počet ľudí v Slovinsku hovorí ako svojim rodným jazykom variantami srbochorvátčiny (srbčinou, chorvátčinou, bosniančinou alebo čiernohorčinou). Väčšinou ide o prisťahovalcov, ktorí sa presťahovali do Slovinska z iných bývalých republík Juhoslávie od šesťdesiatych rokov do konca osemdesiatych rokov a ich potomkov. V roku 2002 používalo 0,4% slovinskej populácie ako rodený jazyk albánčinu a 0,2% rodený jazyk macedónčinu. Čeština, štvrtý najväčší menšinový jazyk v Slovinsku pred druhou svetovou vojnou (po nemeckom, maďarskom a srbochorvátskom jazyku), je teraz rodným jazykom niekoľkých stoviek obyvateľov Slovinska.

Pokiaľ ide o znalosť cudzích jazykov, Slovinsko patrí medzi najlepšie európske krajiny. Najviac vyučovanými cudzími jazykmi sú angličtina, nemčina, taliančina, francúzština a španielčina. V roku 2007 hovorilo aspoň jedným cudzím jazykom 92% obyvateľstva vo veku od 25 do 64 rokov a okolo 71,8% hovorilo najmenej dvoma cudzími jazykmi, čo bolo najvyššie percento v Európskej únii.[148] Podľa prieskumu Eurobarometer mohla väčšina Slovincov od roku 2005 hovoriť po chorvátsky (61%) a po anglicky (56%).[149]

Podľa tohto prieskumu hovorilo 42% Slovincov nemecky, čo bolo jedno z najvyšších percent mimo nemecky hovoriacich krajín. Taliansky sa často hovorí na slovinskom pobreží a v niektorých ďalších oblastiach Prímoria. Asi 15% Slovincov hovorí po taliansky, čo je (podľa prieskumu Eurobarometer) tretie s najvyššou percentuálnou hodnotou hovorení taliančiny v Európskej únii po Taliansku a Malte.[150]

PrisťahovalectvoUpraviť

V roku 2015 sa asi 12% (237 616 osôb) obyvateľov Slovinska narodilo v zahraničí.[151] Približne 86% populácie narodenej v zahraničí pochádza z iných krajín bývalého štátu Juhoslávia ako (v zostupnom poradí) z Bosny a Hercegoviny, po ktorej nasledujú prisťahovalci z Chorvátska, Srbska, Severného Macedónska a Kosova.

Na začiatku roku 2017 žilo v krajine asi 114 438 ľudí s cudziny, ktoré tvoria 5,5% z celkovej populácie. Z týchto cudzincov malo 76% občianstvo iných krajín bývalého štátu Juhoslávia (okrem Chorvátska). 16,4% malo občianstvo EÚ a 7,6% malo občianstvo iných krajín.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 sú hlavnými etnickými skupinami Slovinska Slovinci (83%), avšak ich podiel na celkovej populácii sa neustále znižuje vzhľadom na ich relatívne nízku mieru plodnosti. Najmenej 13% (v roku 2002) populácie boli prisťahovalci z iných častí bývalej Juhoslávie a ich potomkovia.[152] Usadili sa najmä v mestách a prímestských oblastiach.[153] Relatívne malé, ale chránené Ústavou Slovinska, sú maďarská a talianska etnická menšina.[154][155][156] Osobitné postavenie zastáva autochtónna a geograficky rozptýlená rómska etnická komunita.[157][158]

Počet ľudí emigrujúcich do Slovinska od roku 1995 neustále rástol[159] a v posledných rokoch sa zvyšuje ešte rýchlejšie. Po vstupe Slovinska do EÚ v roku 2004 sa ročný počet prisťahovalcov od roku 2006 zdvojnásobil a od roku 2009 sa opäť zvýšil o polovicu. V roku 2007 malo Slovinsko jednu z najrýchlejšie rastúcich čistých mier migrácie v Európskej únii.

Súhrnné informácieUpraviť

  • Rozloha: 20 253 km²
  • Počet obyvateľov: 2 012 586 (2006)
  • Hustota zaľudnenia: 102 obyv./km²
  • Nezávislosť získava osamostatnením od JZR 25. 6. 1991
  • Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
  • Administratívne usporiadanie: 217 samosprávnych krajov
  • Prezident: Borut Pahor (23. december 2012)
  • Predseda vlády: Marjan Šarec (13. september 2018)
  • Parlament: Štátna snemovňa – 90 členov – 4-ročné volebné obdobie
  • Hlavné mesto: Ľubľana 278 000 obyvateľov
  • Iné významnejšie sídla: Maribor 115 000 obyv., Celje 53 000 obyv., Kranj 51 000 obyv.
  • Najvyšší bod: Triglav – 2 864 m
  • Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
  • Úradný jazyk: slovinčina
  • Mena: euro (1 euro = 100 centov)
  • Štátny sviatok: 25. jún (Deň samostatnosti)
  • Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
  • Náboženstvo: rímskokatolícke (<64 %), pravoslávne (4 %), islamské (6 %), evanjelické (0,7 %), ostatné <26%
  • Urbanizácia: 63,6 %
  • Priemerná dĺžka života: muži 78 rokov, ženy 84 rokov
  • Dojčenská úmrtnosť: 3 ‰
  • Analfabeti: menej ako 1 %
  • Nezamestnanosť: 9,1 %
  • Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 34%, služby 63%
  • HDP: 24 350 USD/obyv.
  • Susediace štáty: Rakúsko 330 km, Chorvátsko 501 km, Taliansko 232 km, Maďarsko 102 km
  • Najdlhšia rieka: Sáva (časť) 940 km
  • Národnostné zloženie: Slovinci, Srbi, Chorváti, Taliani, Rakúšania
  • Hlavné zdroje: lignit, olovo, zinok, urán, striebro, ortuť, priemyselná výroba

Jazdecké školyUpraviť

Už v roku 1580 bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodáva kone pre španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Na farme bol vyšľachtený aj známy lipicanský kôň. Dnes sa lipicany považujú za najlepšie vozové kone na svete.

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Slovenské slovníky
  2. SKUBIC, Mitja. Slovenski pravopis, I. Pravila /Dictionnaire d'orthographe slovène. Première partie. Règles/. Comité de rédaction: Jože Toporišič et"alii. SAZU-Državna založba Slovenije, Ljubljana 1990, pags. 242.. Linguistica, 1990-12-01, roč. 30, čís. 1, s. 231–232. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 2350-420X. DOI10.4312/linguistica.30.1.231-232.
  3. Europe beyond 2000 : the enlargement of the European Union towards the East. London : Whurr Publishers, 1998. Dostupné online. ISBN 1-86156-064-8.
  4. INFORMS NEWS: New office for INFORMS [online]. Volume 40, Number 3, June 2013, 2019-08-22, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
  5. PERKO, Drago; CIGLIČ, Rok; ZORN, Matija. LANDSCAPE DIVERSITY, TYPES AND HOTSPOTS OF SLOVENIA [online]. Geobalcanica Society, 2016-09-09, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online. DOI:10.18509/gbp.2016.03
  6. FALLON, STEPHEN.. Slovenia.. Footscray, Vic. : Lonely Planet, 2007. (5th ed..) Dostupné online. ISBN 978-1-74104-480-5.
  7. Slovenia : a geographical overview. Ljubljana : Association of the Geographical Societies of Slovenia, 2004. Dostupné online. ISBN 961-6500-49-X.
  8. 2017 Press Conference Records of Ministry of Environmental Protection, the People's Republic of China. Singapore : Springer Singapore, 2019-05-30. Dostupné online. ISBN 978-981-13-7329-9. S. 63–77.
  9. Biological and landscape diversity in Slovenia : an overview. Ljubljana : Ministry of the Environment and Spatial Planning, Environmental Agency of the Republic of Slovenia, 2001. Dostupné online. ISBN 961-6324-17-9.
  10. World Drug Report. [s.l.] : UN, 2011-08-18. Dostupné online. ISBN 978-92-1-054919-6. S. 207–253.
  11. MATKO, Maruša; GOLOBIČ, Mojca; KONTIĆ, Branko. Reducing risks to electric power infrastructure due to extreme weather events by means of spatial planning: Case studies from Slovenia. Utilities Policy, 2017-02, roč. 44, s. 12–24. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 0957-1787. DOI10.1016/j.jup.2016.10.007.
  12. U.S. DEPARTMENT OF AGRICULTURE, Forest Service.. Future of America’s Forest and Rangelands: Forest Service 2010 Resources Planning Act Assessment. Washington, DC : [s.n.], 2012. Dostupné online.
  13. Country statistical profile: Slovenia 2011 [online]. dx.doi.org, 2012-01-18, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
  14. Medkulturni dialog kot temeljna vrednota EU : mednarodna konferenca, Ljubljana, Slovenija, 7. in 8. januar 2008, Cankarjev dom, Ljubljana, Slovenija : [program in povzetki] = Intercultural dialogue as the fundamental value of the EU : international conference, Ljubljana, Slovenia, 7th and 8th January 2008, Cankarjev dom, Ljubljana, Slovenia : [programme and abstracts]. Koper : Fakulteta za humanistične študije, 2007 [i. e.] 2008. Dostupné online. ISBN 978-961-92233-2-1.
  15. FILIPOVSKA, Majda. Parliamentary Libraries and Research Services in Central and Eastern Europe. Berlin, Boston : DE GRUYTER SAUR. Dostupné online. ISBN 978-3-11-095409-8.
  16. Slovenia : a geographical overview. Ljubljana : Association of the Geographical Societies of Slovenia, 2004. Dostupné online. ISBN 961-6500-49-X.
  17. RESNIK PLANINC, Tatjana; ILC KLUN, Mojca. European Identity in Slovenian Education System through Geographical Perspective. Hrvatski geografski glasnik/Croatian Geographical Bulletin, 2011-08-01, roč. 73, čís. 01, s. 301–319. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 1331-5854. DOI10.21861/hgg.2011.73.01.20.
  18. The Atlas of Economic Complexity. [s.l.] : The MIT Press, 2014. Dostupné online. ISBN 978-0-262-31771-9.
  19. PRELAZ, Lorna; ŠVETAK, Jelenko. The Analysis of the Seafares´Employment Legislation in the Republic of Slovenia Analiza legislative o zapošljavanju pomoraca u Republici Sloveniji. Naše more, 2017-05, roč. 64, čís. 2, s. 44–48. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. ISSN 0469-6255. DOI10.17818/nm/2017/2.8.
  20. Gross domestic product, expenditure approach: Slovenia [online]. dx.doi.org, 2011-12-13, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
  21. RAMET, SABRINA P., 1949-. Serbia, Croatia and Slovenia at peace and at war : selected writings, 1983-2007. Zürich : Lit, 2008. Dostupné online. ISBN 978-3-03735-912-9.
  22. The United States of Europe : European Union and the Euro revolution. Bingley, UK : Emerald, 2011. (Rev. ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-78052-314-9.
  23. BIRD, Graham. Commercial Bank Lending and Third-World Debt. London : Palgrave Macmillan UK, 1989. Dostupné online. ISBN 978-1-349-10833-6. S. 96–114.
  24. CLIFT, Ben. Analysing the IMF Surveillance of Advanced Economies. Oxford Scholarship Online, 2018-04-19. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. DOI10.1093/oso/9780198813088.003.0004.
  25. | Human Development Reports [online]. hdr.undp.org, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
  26. TOGOH, Isabel. Slovenia Is The First European Country To Declare An End To Coronavirus [online]. Forbes, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. Renault to cut 400 jobs at its Slovenia unit. Reuters, 2020-05-19. Dostupné online [cit. 2020-06-04]. (po anglicky)
  28. Country statistical profile: Slovenia 2016/2 [online]. dx.doi.org, 2016-09-08, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
  29. DIACI, Jurij. Air Pollution - New Developments. [s.l.] : InTech, 2011-09-06. Dostupné online. ISBN 978-953-307-527-3.
  30. Seismology [online]. www.arso.gov.si, [cit. 2020-06-04]. Dostupné online.
  31. Program at a glance [online]. IEEE, 2016-07, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online. DOI:10.1109/arso.2016.7736303
  32. Capello, Fabio, (born 18 June 1946), Manager, Russian National Football Team, 2012–15. [s.l.] : Oxford University Press, 2011-12-01. Dostupné online.
  33. Reviews submitted from September 1st, 2014 to August 31st, 2015. Pediatric Nephrology, 2015-09-22, roč. 30, čís. 12, s. 2251–2254. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 0931-041X. DOI10.1007/s00467-015-3211-6.
  34. TOMAŽIČ, BOGOMIR. DEVELOPMENT OF THE SLOVENIAN ARMED FORCES MARITIME BRANCH AND IMPLEMENTATION OF SLOVENIAN DEFENSE STRATEGY. CONTEMPORARY MILITARY CHALLENGES, 2019-05-10, roč. 2019, čís. 21/1, s. 73–92. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 2232-2825. DOI10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.4..
  35. TOMAŽIČ, BOGOMIR. DEVELOPMENT OF THE SLOVENIAN ARMED FORCES MARITIME BRANCH AND IMPLEMENTATION OF SLOVENIAN DEFENSE STRATEGY. CONTEMPORARY MILITARY CHALLENGES, 2019-05-10, roč. 2019, čís. 21/1, s. 73–92. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 2232-2825. DOI10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.4..
  36. RATAJC, Urška; KAPLA, Andrej; AMBROŽIČ ERGAVER, Špela. Distribution changes of Carabusspecies in Slovenia: historical data analysis. ARPHA Conference Abstracts, 2019-06-12, roč. 2. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 2603-3925. DOI10.3897/aca.2.e37076.
  37. PAGE, Jason S.. Boildown Study on Supernatant Liquid Retrieved from AW-106 in December 2012. [s.l.] : [s.n.], 2013-06-04. Dostupné online.
  38. Biological and landscape diversity in Slovenia : an overview. Ljubljana : Ministry of the Environment and Spatial Planning, Environmental Agency of the Republic of Slovenia, 2001. Dostupné online. ISBN 961-6324-17-9.
  39. Country statistical profile: Slovenia 2011 [online]. dx.doi.org, 2012-01-18, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  40. Slovenia - Official Gazette [online]. Foreign Law Guide, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  41. KOVAC, Marko; HLADNIK, David; KUTNAR, Lado. Biodiversity in (the Natura 2000) forest habitats is not static: its conservation calls for an active management approach. Journal for Nature Conservation, 2018-06, roč. 43, s. 250–260. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1617-1381. DOI10.1016/j.jnc.2017.07.004.
  42. REBRINA, Fran; TVRTKOVIĆ, Nikola. First overview of Orthoptera and Mantodea of the Sniježnica Konavoska Mountain. Natura Croatica, 2019-06-30, roč. 28, čís. 1, s. 131–146. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1330-0520. DOI10.20302/nc.2019.28.11.
  43. MARIN, Nina; RIHTER, Blanka. Health in Slovenia / Zdravstvo v Sloveniji / Zdravstvo u Sloveniji. [s.l.] : ZRC SAZU, Založba ZRC, 2018-09-10. Dostupné online. ISBN 978-961-05-0102-2.
  44. PAK, Mirko. Svetlejša prihodnost slovenske regionalne geografije?. Dela, 2009-12-01, čís. 32, s. 5–17. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1854-1089. DOI10.4312/dela.32.5-17.
  45. KROFEL, Miha. Monitoring of facultative avian scavengers on large mammal carcasses in Dinaric forest of Slovenia. Acrocephalus, 2011-01-01, roč. 32, čís. 148-149, s. 45–51. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 0351-2851. DOI10.2478/v10100-011-0003-3.
  46. OLŠOVSKÝ, Jiří. Příroda nás živí, země nás nese. Envigogika, 2017-07-23, roč. 12, čís. 1. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1802-3061. DOI10.14712/18023061.546.
  47. MOŽINA, Ester. Koliko je funkcionalno nepismenih v Sloveniji. Andragoška spoznanja, 1999-12-01, roč. 5, čís. 1, s. 13–26. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 2350-4188. DOI10.4312/as.5.1.13-26.
  48. Beatin dnevnik: Roman. [s.l.] : Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani (Ljubljana University Press, Faculty of Arts, 2019-04-30. Dostupné online. ISBN 978-961-06-0178-4.
  49. Biological and landscape diversity in Slovenia : an overview. Ljubljana : Ministry of the Environment and Spatial Planning, Environmental Agency of the Republic of Slovenia, 2001. Dostupné online. ISBN 961-6324-17-9.
  50. KOPAČ, Matjaž. PRIROJENE NEPRAVILNOSTI SEČIL PRI OTROCIH. Slovenian Medical Journal, 2015-02-27, roč. 84, čís. 1. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1581-0224. DOI10.6016/zdravvestn.996.
  51. HOLLADAY, Hilary. Clifton, Lucille (27 June 1936–13 February 2010). [s.l.] : Oxford University Press, 2016-04. (American National Biography Online.) Dostupné online.
  52. OPAKA, Uroš; JAVORŠEK, Andrej; STAREŠINIČ, Marica. Analysis of Colour Profi le Quality for Digital Camera Nikon D50. Tekstilec, 2013-06-10, roč. 56, čís. 2, s. 123–128. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 0351-3386. DOI10.14502/tekstilec2013.56.123-128.
  53. KOZMUS, Peter; VIRANT-DOBERLET, Meta; MEGLIČ, Vladimir. Identification of Bombus species based on wing venation structure. Apidologie, 2011-06-22, roč. 42, čís. 4, s. 472–480. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 0044-8435. DOI10.1007/s13592-011-0037-5.
  54. News in brief: June 2012. BMJ, 2012-05-28, s. e3599. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1756-1833. DOI10.1136/sbmj.e3599.
  55. SELL, J.; SPIRKOVSKI, Z.. Mitochondrial DNA differentiation between two forms of trout Salmo letnica, endemic to the Balkan Lake Ohrid, reflects their reproductive isolation. Molecular Ecology, 2004-11-02, roč. 13, čís. 12, s. 3633–3644. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 0962-1083. DOI10.1111/j.1365-294x.2004.02362.x.
  56. OGRIS, Nikica; PILTAVER, Andrej; JURC, Dušan. Ocena potencialnega obroda samoniklih tržnih vrst gob v slovenskih gozdovih. Acta Silvae et Ligni, 2014, roč. 103, s. 67–84. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 2335-3112. DOI10.20315/asetl.103.6.
  57. Forests and forestry in Slovenia: Continuous Forest Cover Management (CONFOCO) project. Parameter "periodikum" je povinný!, 2020-04-23. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. DOI10.20315/sfs.165.
  58. Country statistical profile: Slovenia 2016/2 [online]. dx.doi.org, 2016-09-08, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  59. KALA, Chandra Prakash; RATAJC, Petra. High altitude biodiversity of the Alps and the Himalayas: ethnobotany, plant distribution and conservation perspective. Biodiversity and Conservation, 2012-04, roč. 21, čís. 4, s. 1115–1126. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0960-3115. DOI10.1007/s10531-012-0246-x. (po anglicky)
  60. FALKNER, GERDA.. Compliance in the enlarged European Union : living rights or dead letters?. Aldershot, Hants, England : Ashgate, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-7509-9.
  61. Encyclopedia of world constitutions. New York : Facts On File, 2007. Dostupné online. ISBN 0-8160-6078-9.
  62. OGRAJENŠEK, Suzana. Posnetki Savinovih del v arhivu Radia Slovenija in zgoščenka Friderik Širca – Risto Savin v soizdaji Založbe kaset in plošč RTV Slovenija in Zavoda za kulturo Žalec (1999). Musicological Annual, 2012-12-01, roč. 48, čís. 2, s. 251–253. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 2350-4242. DOI10.4312/mz.48.2.251-253.
  63. Democratic transition in Slovenia : value transformation, education, and media. College Station : Texas A & M University Press, 2006. (1st ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-60344-584-9.
  64. ÁGH, ATTILA.. The politics of Central Europe. London : Sage, 1998. Dostupné online. ISBN 978-1-84920-684-6.
  65. AUTHOR, Not Given. United States Nuclear Tests, July 1945 through September 1992, September 2015. [s.l.] : [s.n.], 2015-09-01. Dostupné online.
  66. Referees, July 2012 - June 2013. Antipode, 2013-10-07, roč. 45, čís. 5, s. 1356–1358. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0066-4812. DOI10.1111/anti.12052.
  67. BRANCATO, Dario. Encyclopedia of Renaissance Philosophy. Cham : Springer International Publishing, 2018-11-05. Dostupné online. ISBN 978-3-319-02848-4. S. 1–6.
  68. Eurobarometer 75.1 EP: Women in the European Union, February-March 2011 [online]. ICPSR Data Holdings, 2013-04-22, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  69. The CIA world factbook 2010. New York : Skyhorse Pub Co Inc, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-60239-727-9.
  70. LIPOVEC, FRANJO. SLOVENIAN ARMED FORCES UP TO 2025 AND BEYOND. CONTEMPORARY MILITARY CHALLENGES, 2019-05-10, roč. 2019, čís. 21/1, s. 15–34. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 2232-2825. DOI10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.1.
  71. INTERNATIONAL MONETARY FUND.. Republic of Slovenia: 2017 Article IV Consultation-Press Release; Staff Report; and Statement by the Executive Director for the Republic of Slovenia. IMF Staff Country Reports, 2017, roč. 17, čís. 125, s. 1. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 1934-7685. DOI10.5089/9781484300725.002.
  72. GHG per capita and GDP per capita [online]. dx.doi.org, 2015-10-20, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  73. Human Capital Project. [s.l.] : World Bank, 2020-04-27. Dostupné online.
  74. MAGSTADT, THOMAS M.. Nations and government : comparative politics in regional perspective. Boston, MA : Wadsworth, 2010. (6th ed.) Dostupné online. ISBN 0-495-91528-9.
  75. Regional disparities in unemployment trends: Slovenia [online]. dx.doi.org, 2014-10-06, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  76. Lectures on Logic and Computation. Lecture Notes in Computer Science, 2012. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0302-9743. DOI10.1007/978-3-642-31485-8.
  77. KEENE, Ann T.. Fleming, Victor (23 February 1889–06 January 1949). [s.l.] : Oxford University Press, 2015-10. (American National Biography Online.) Dostupné online.
  78. Regional GDP in Slovenia [online]. dx.doi.org, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  79. BARRY, Frank; BERGIN, Adele. Inward Investment and Irish Exports over the Recession and Beyond. The World Economy, 2012-09-07, roč. 35, čís. 10, s. 1291–1304. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0378-5920. DOI10.1111/j.1467-9701.2012.01484.x.
  80. OGRAJENŠEK, Suzana. Posnetki Savinovih del v arhivu Radia Slovenija in zgoščenka Friderik Širca – Risto Savin v soizdaji Založbe kaset in plošč RTV Slovenija in Zavoda za kulturo Žalec (1999). Musicological Annual, 2012-12-01, roč. 48, čís. 2, s. 251–253. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 2350-4242. DOI10.4312/mz.48.2.251-253.
  81. Macdowall, Simon Charles, (born 18 July 1956), self-employed communications consultant and author, since 2013. [s.l.] : Oxford University Press, 2007-12-01. Dostupné online.
  82. Beyond GDP per capita: Other policy objectives: Slovenia [online]. dx.doi.org, 2017-03-17, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  83. Referees, July 2016-June 2017. Antipode, 2017-10-04, roč. 49, čís. 5, s. 1464–1467. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0066-4812. DOI10.1111/anti.12356.
  84. Government net borrowing / net lending [online]. dx.doi.org, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  85. World Factbook, 1989 [online]. ICPSR Data Holdings, 1990-10-16, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  86. OGRIN, Darko. Jurij Senegačnik: Slovenija in njene pokrajine. Dela, 2012-12-01, čís. 38, s. 135–136. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 1854-1089. DOI10.4312/dela.38.135-136.
  87. From 31 October 2010 to 13 October 2011. Biochimie, 2011-12, roč. 93, čís. 12, s. I–VI. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0300-9084. DOI10.1016/s0300-9084(11)00400-7.
  88. DAMIJAN, Jože P.; POLANEC, Sašo; PRAŠNIKAR, Janez. Outward FDI and Productivity: Micro-evidence from Slovenia. The World Economy, 2007-01, roč. 30, čís. 1, s. 135–155. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0378-5920. DOI10.1111/j.1467-9701.2007.00876.x.
  89. Slovenia's trade in goods. Ljubljana : Statistični urad Republike Slovenije, 2012. Dostupné online. ISBN 978-961-239-240-6.
  90. Biggest net CO2 importers and exporters, 2005 [online]. dx.doi.org, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  91. cia report central intelligence bulletin april 18 1973 top secret codeword not declassified crest [online]. U.S. Intelligence on Europe, 1945-1995, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  92. ĆUPRIĆ, Damjan. Mir i imperija u novom svetskom poretku. Vojno delo, 2018, roč. 70, čís. 4, s. 9–20. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0042-8426. DOI10.5937/vojdelo1803009c.
  93. Report: Poročilo o projektu 'Meseci ustvarjalnosti M. J. Lermontova na univerzah v Sloveniji' in mednarodnem znanstvenem simpoziju 'Mihail Lermontov v globalnem diskurzu'. Slavia Centralis, 2015. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 1855-6302. DOI10.17161/1808.18783.
  94. PETKOVSEK, Al; POLICNIK, Helena; RAMSAK, Rudi. Ecological remediation of the Šoštanj thermal power plant with respect to sustainable development of the Šalek valley, Slovenia. Thermal Science, 2010, roč. 14, čís. 3, s. 773–782. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0354-9836. DOI10.2298/tsci1003773p.
  95. MARTIN TOMAŽIČ, Luka. Sodobne dileme prekrškovnega prava energetike. [s.l.] : University of Maribor Press, 2020-02-26. Dostupné online. ISBN 978-961-286-336-4. S. 51–60.
  96. Report: Poročilo o projektu 'Meseci ustvarjalnosti M. J. Lermontova na univerzah v Sloveniji' in mednarodnem znanstvenem simpoziju 'Mihail Lermontov v globalnem diskurzu'. Slavia Centralis, 2015. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 1855-6302. DOI10.17161/1808.18783.
  97. Slovenia : a geographical overview. Ljubljana : Association of the Geographical Societies of Slovenia, 2004. Dostupné online. ISBN 961-6500-49-X.
  98. MANSSON, Maria. Sweden—the world´s most sustainable country: Political statements and goals for a sustainable society. Earth Common Journal, 2016-10-30, roč. 6, čís. 1, s. 16–22. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 1929-8706. DOI10.31542/j.ecj.887.
  99. Internet Archive Wayback Machine. Choice Reviews Online, 2011-07-01, roč. 48, čís. 11, s. 48–6007-48-6007. Dostupné online [cit. 2020-06-07]. ISSN 0009-4978. DOI10.5860/choice.48-6007.
  100. Slovenia - Official Gazette [online]. Foreign Law Guide, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  101. AŽMAN MOMIRSKI, Lučka. Mobilne kulture: razvojne možnosti turizma v občini Piran. Urbani izziv, 2003, roč. 14, čís. 1, s. 72–78. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 0353-6483. DOI10.5379/urbani-izziv-2003-14-01-012.
  102. Bone, James, (16 May 1872–23 Nov. 1962), London Editor of the Manchester Guardian, 1912–45. [s.l.] : Oxford University Press, 2007-12-01. Dostupné online.
  103. Slovenia - Official Gazette [online]. Foreign Law Guide, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  104. Slovenia - Official Gazette [online]. Foreign Law Guide, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  105. Slovenia - Official Gazette [online]. Foreign Law Guide, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  106. 49 Printed books, newspapers, pictures, printed products; manuscripts, typescripts, plans: Slovenia [online]. dx.doi.org, 2019-10-18, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  107. Band 22, Heft 3, September 2012 / Vol. 22, Issue 3, September 2012. Verhaltenstherapie, 2012, roč. 22, čís. 3, s. 142–142. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1423-0402. DOI10.1159/000178082.
  108. PDF Croatia-Slovenia [Report Number 8-20 (Add. 1)] [online]. International Maritime Boundaries, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  109. Country statistical profile: Slovenia 2017/3 [online]. dx.doi.org, 2017-08-03, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  110. Country statistical profile: Slovenia [online]. Country statistical profiles: Key tables from OECD, 2012-10-22, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  111. Country statistical profile: Slovak Republic 2009 [online]. dx.doi.org, 2009-04-06, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  112. PATE, Mateja; ZAJC, Urška; KUŠAR, Darja. Mycobacterium spp. in wild game in Slovenia. The Veterinary Journal, 2016-02, roč. 208, s. 93–95. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1090-0233. DOI10.1016/j.tvjl.2015.10.004.
  113. OHLER, Fritz. Strategic Evaluation on Innovation and the knowledge based economy in relation to the Structural and Cohesion Funds, for the programming period 2007-2013: Country report Austria. [s.l.] : [s.n.], 2006-06. Dostupné online.
  114. OPLOTNIK, Zan; BREZOVNIK, Bostjan. Financing local government in Slovenia. Post-Communist Economies, 2004-12, roč. 16, čís. 4, s. 483–496. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1463-1377. DOI10.1080/1463137042000309575.
  115. The Slovenian road transport tax system today [online]. dx.doi.org, 2019-05-22, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  116. MLADENOVIČ, Luka; PLEVNIK, Aljaž. Parking Standards, an Overlooked Tool in Transport Policy. Prostor, 2019-12-23, roč. 27, čís. 2 (58), s. 322–333. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1333-9117. DOI10.31522/p.27.2(58).11.
  117. ŠPES, Metka. Pomen študij ranljivosti okolja za sonaravni razvoj Slovenije. Dela, 2002-12-19, čís. 18, s. 585–599. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1854-1089. DOI10.4312/dela.18.585-599.
  118. URBANCL, Danijela; POTRČ, Sanja; SALAMUNIĆ, Julijan Jan. Biofuels Production by Torrefaction Process Supplied with Different Biomasses [online]. Univerzitetna založba Univerze v Mariboru / University of Maribor Press, 2018-11, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online. DOI:10.18690/978-961-286-211-4.17
  119. PLEVNIK, Aljaž; LEP, Marjan. Pomen notranje integracije javnega potniškega prometa za izboljšanje njegove ponudbe. Urbani izziv, 2004, roč. 15, čís. 1, s. 13–18. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 0353-6483. DOI10.5379/urbani-izziv-2004-15-01-002.
  120. Original PDF [online]. dx.doi.org, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  121. TWRDY, Elen; TRUPAC, Igor; KOLENC, Jurij. Container Boom in the Port of Koper. PROMET - Traffic&Transportation, 1970-01-01, roč. 24, čís. 2, s. 169–175. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1848-4069. DOI10.7307/ptt.v24i2.289.
  122. Erratum to the January/February 2012 issue. Urologic Oncology: Seminars and Original Investigations, 2012-03, roč. 30, čís. 2, s. 233. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1078-1439. DOI10.1016/j.urolonc.2012.02.003.
  123. GOSAR, Anton. Potovanja študentov geografije - primer vrednotenja prostora za rekreativne potrebe specifične socialnogeografske skupine prebivalcev Slovenije/Jugoslavije. Dela, 1989-12-01, čís. 6, s. 261–275. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1854-1089. DOI10.4312/dela.6.261-275.
  124. Informacije MIDEM - Journal of Microelectronics, Electronic Components and Materials. [s.l.] : Drustvo MIDEM. Dostupné online.
  125. TOMAŽIČ, BOGOMIR. DEVELOPMENT OF THE SLOVENIAN ARMED FORCES MARITIME BRANCH AND IMPLEMENTATION OF SLOVENIAN DEFENSE STRATEGY. CONTEMPORARY MILITARY CHALLENGES, 2019-05-10, roč. 2019, čís. 21/1, s. 73–92. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 2232-2825. DOI10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.4..
  126. Grain Transportation Report, November 26, 2015. [s.l.] : [s.n.], 2015-11-26. Dostupné online.
  127. Climate Change: Evidence, Impacts, and Choices. Parameter "periodikum" je povinný!, 2012. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. DOI10.17226/14673.
  128. Original PDF [online]. dx.doi.org, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  129. The Papers of Thomas Jefferson, Volume 38: 1 July to 12 November 1802. Princeton : Princeton University Press, 2012-12-31. Dostupné online. ISBN 978-1-4008-4003-8. S. 2–200.
  130. KANJUO MRČELA, Aleksandra; IGNJATOVIĆ, Miroljub. Women, work and health / Ženske, delo in zdravje. Slovenian Journal of Public Health, 2013-06-01, roč. 52, čís. 2, s. 137–147. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1854-2476. DOI10.2478/sjph-2013-0015.
  131. Population ageing in Central and Eastern Europe : societal and policy implications. Farnham : Ashgate, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-9629-2.
  132. Slovenia.. Paris : OECD, 2009. Dostupné online. ISBN 978-92-64-06899-5.
  133. Europe :: Slovenia — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  134. KOBAL, EDVARD. WORLD FEDERATION OF SCIENTISTS NATIONAL SCHOLARSHIP PROGRAMME IN THE REPUBLIC OF SLOVENIA: AUGUST 2014-AUGUST 2015 [online]. World Scientific, 2016-07-27, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online. DOI:10.1142/9789813148994_0065
  135. 1.1 Life expectancy at birth [online]. dx.doi.org, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  136. DUCHARME, Elaine. Facts About Suicide--World Suicide Prevention Day 2010 [online]. PsycEXTRA Dataset, 2010, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  137. BEAUTRAIS, Annette; MISHARA, Brian. World Suicide Prevention Day - September 10, 2007 “Suicide Prevention Across the Life Span”. Crisis, 2007-03, roč. 28, čís. 2, s. 57–60. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 0227-5910. DOI10.1027/0227-5910.28.2.57.
  138. BOLE, DAVID.. Ekonomska preobrazba slovenskih mest. Ljubljana : Založba ZRC, 2008. Dostupné online. ISBN 978-961-254-090-6.
  139. PREMZL, Vilibald. Filozofija, metodologija in vizija razvoja podeželja. Dela, 1993-12-01, čís. 10, s. 179–186. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 1854-1089. DOI10.4312/dela.10.179-186.
  140. DROBNE, Samo; ŽAUCER, Tadej; FOŠKI, Mojca. Continuous built-up areas as a measure for delineation of urban settlements. Geodetski vestnik, 2014, roč. 58, čís. 01, s. 069–102. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 0351-0271. DOI10.15292/geodetski-vestnik.2014.01.069-102.
  141. LAPIERRE, André. Post Office Names and the History of French Settlements in Ontario. Names, 1982-06, roč. 30, čís. 2, s. 105–112. Dostupné online [cit. 2020-06-08]. ISSN 0027-7738. DOI10.1179/nam.1982.30.2.105.
  142. Surgical Practice February 2012 CME for Fellows. Surgical Practice, 2012-04-23, roč. 16, čís. 2, s. 88–88. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1744-1625. DOI10.1111/j.1744-1633.2012.00594.x.
  143. ŠIRCELJ, MILIVOJA.. Verska, jezikovna in narodna sestava prebivalstva Slovenije : popisi 1921-2002. Ljubljana : Statistični urad Republike Slovenije, 2003. Dostupné online. ISBN 961-239-024-X.
  144. JEVŠNIK, Monika; STEYER, Andrej; POKORN, Marko. The Role of Human Coronaviruses in Children Hospitalized for Acute Bronchiolitis, Acute Gastroenteritis, and Febrile Seizures: A 2-Year Prospective Study. PLOS ONE, 2016-05-12, roč. 11, čís. 5, s. e0155555. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1932-6203. DOI10.1371/journal.pone.0155555.
  145. chronology-16-november-201015-february-2011 [online]. Human Rights Documents online, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  146. CHRISTINE WALSH; BRIGETTE KRIEG. Roma Identity: Contrasting Constructions. Canadian Ethnic Studies, 2007, roč. 39, čís. 1-2, s. 169–186. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1913-8253. DOI10.1353/ces.0.0007.
  147. Evropa, Slovenija in Romi : zbornik referatov na mednarodni konferenci v Ljubljani, 15. februarja 2002. Ljubljana : Inštitut za narodnostna vprašanja, 2003. Dostupné online. ISBN 961-6159-23-2.
  148. Day 5 – Wednesday 3 September 2003. European Heart Journal, 2003-09-01, roč. 24, čís. suppl_1, s. 679–730. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1522-9645. DOI10.1093/eurheartj/24.suppl_1.679.
  149. MELICH, Anna. Eurobarometer 47.2OVR: Young Europeans, April-June 1997 [online]. ICPSR Data Holdings, 1999-07-01, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  150. Page, Oliver, (29 April 1946–3 June 2012), financial services consultant, since 2006. [s.l.] : Oxford University Press, 2007-12-01. Dostupné online.
  151. SŪRS [online]. Encyclopédie de l’Islam, [cit. 2020-06-11]. Dostupné online.
  152. MEDVEŠEK, Mojca. The Importance of Learning Slovene within the Educational System for the Slovenian Community in Varaždin County. Two Homelands, 2018-11-21, roč. 0, čís. 48. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1581-1212. DOI10.3986/dd.v0i48.7130.
  153. REPOLUSK, Peter. Narodnostno neopredeljeno prebivalstvo ob popisih 1991 in 2002 v Sloveniji. Dela, 2006-12-01, čís. 25, s. 87–96. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1854-1089. DOI10.4312/dela.25.87-96.
  154. &NA;. Coming in the January/February 2011. Dimensions of Critical Care Nursing, 2010-11, roč. 29, čís. 6, s. 306. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 0730-4625. DOI10.1097/01.dcc.0000325164.27959.3f.
  155. FILIPOVSKA, Majda. Parliamentary Libraries and Research Services in Central and Eastern Europe. Berlin, Boston : DE GRUYTER SAUR. Dostupné online. ISBN 978-3-11-095409-8.
  156. URBANC, Mimi. Pokrajinske predstave o slovenski Istri. [s.l.] : ZRC SAZU, Založba ZRC, 2011-05-04. (Georitem.) Dostupné online. ISBN 978-961-254-573-4.
  157. KOVACIC, M.; VERBERIC, R.; UGRINOVIC, K.. Glucosinolate analysis of wild rocket [Diplotaxis tenuifolia (L.) DC] from different Slovenian regions cultivated on two growing systems. European Journal of Horticultural Science, 2015-10-23, roč. 80, čís. 5, s. 199–207. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1611-4426. DOI10.17660/ejhs.2015/80.5.1.
  158. ZUPANČIČ, Jernej. Romska naselja kot poseben del naselbinskega sistema v Sloveniji. Dela, 2007-12-01, čís. 27, s. 215–246. Dostupné online [cit. 2020-06-11]. ISSN 1854-1089. DOI10.4312/dela.27.215-246.
  159. Wright, (Arthur Robert) Donald, (20 June 1923–10 July 2012). [s.l.] : Oxford University Press, 2007-12-01. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovinsko

Externé odkazyUpraviť