Macedónčina
Macedónčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Je veľmi podobný bulharčine a patrí k najmladším spisovným jazykom, pred 40. rokmi 20. storočia sa termín „macedónčina“ vôbec nepoužíval.[1] Bulhari macedónčinu ako samostatný jazyk neuznávajú a považujú ju za súčasť bulharského jazyka a s týmto postojom sa stotožňujú aj mnohí vedci.[1] Spolu s blízko príbuznou bulharčinou patrí medzi analytické jazyky – to znamená, že podstatné mená sa neskloňujú a vzťahy medzi vecami vyjadruje pomocou predložiek. Typické pre macedónčinu i bulharčinu je používanie členov ako je to napríklad v rumunčine alebo vo švédčine. Používanie členov sa v žiadnych ďalších súčasných slovanských jazykoch nevyskytuje. Pozor na dôsledné rozlišovanie slovanskej macedónčiny od tzv. starej macedónčiny, čo je jazyk podobný gréčtine a s tou slovanskou macedónčinou nemá nič spoločné.
| Macedónčina (македонски јазик, makedonski jazik) | |
| Štáty | Severné Macedónsko, Albánsko, Bulharsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko, Srbsko |
|---|---|
| Región | Balkán |
| Počet hovoriacich | 2 046 209 v Severnom Macedónsku (stav 2001) a asi 800 000 mimo MK |
| Poradie | 88 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
| Písmo | Cyrilika |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Severné Macedónsko |
| Regulátor | Institu za makedonski jazik "Krste Petkov Misirkov" |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | mk |
| ISO 639-2 | mac (B) mkd (T) |
| ISO 639-3 | mkd |
| Wikipédia | |
| Adresa | mk.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Википедија, слободна енциклопедија |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Macedónsky sa hovorí v Severnom Macedónsku, kde je úradným jazykom. Menší počet macedónsky hovoriacich ľudí je v Srbsku, Čiernej Hore, Albánsku, Bulharsku, Grécku, USA, Kanade a Austrálii a ďalších krajinách Európy. Celkovo ňou hovorí niečo medzi 2-3 miliónmi ľudí.
Abeceda
upraviťMacedónčina používa abecedu - cyrilika, ktorá je odvodená z hlaholiky, ktorú vytvoril sv. Cyril a Metod. Pri kodifikácii v roku 1945 bola upravená podľa srbskej cyriliky. Macedónska cyrilika má 31 znakov.
Písmená rozdielne medzi srbskou a macedónskou cyrilikou - líšia sa trochu vo výslovnosti, ale pri prepise srbských slov do macedónčiny a naopak, sa navzájom nahradzujú - ide vlastne o rovnaké písmeno, ktorého výslovnosť sa vplyvom rozdielnych podmienok začala líšiť. V severomacedónskych nárečiach je výslovnosť týchto macedónskych písmen totožná so srbskou:
Ќ, ќ [transkripcia do latinsky ako ḱ] (palatalizované "zmäkčené" k) vyslovuje sa ako [k(j)´, ť] oproti srbskému Ћ, ћ (Ć, ć) (výslovnosť medzi č a ť)
Ѓ, ѓ [transkripcia do latinky ako ǵ] (palatalizované "zmäkčené" g) vyslovuje sa ako [g(j)´, ď] oproti srbskému Ђ, ђ (Đ, đ, Dj, dj) (výslovnosť medzi dž a ď)
Jedinečným písmenom, ktoré sa nepoužíva v žiadnom inom jazyku píšucom sa v cyrilike je Ѕ, ѕ vyslovuje sa ako slovenské "dz"
| Veľké písmená | Malé písmená | Prepis do latinky [výslovnosť] |
|---|---|---|
| А | а | a [a] |
| Б | б | b [b] |
| В | в | v [v; na konci slova a pred spoluhláskou spodobuje sa na f podobne ako v češtine] |
| Г | г | g [g] |
| Д | д | d [d] |
| Ѓ | ѓ | ǵ [palatalizované ǵ, ď] |
| Е | е | e [e] |
| Ж | ж | ž [ž] |
| З | з | z [z] |
| Ѕ | ѕ | dz [dz] |
| И | и | i [i] |
| Ј | ј | j [j] |
| К | к | k [k] |
| Л | л | l [l] |
| Љ | љ | lj [ako slovenské ľ] |
| М | м | m [m] |
| Н | н | [n [n] |
| Њ | њ | nj [ako slovenské ň] |
| О | о | o [o] |
| П | п | p [p] |
| Р | р | r [r] |
| С | с | s [s] |
| Т | т | t [t] |
| Ќ | ќ | ḱ [palatalizované k', kj, ako naše ť] |
| У | у | u [u] |
| Ф | Ф | f [f] |
| Х | х | x [ako slovenské ch] |
| Ц | ц | c [c] |
| Ч | ч | č [č] |
| Џ | џ | dž [ako slovenské dž] |
| Ш | ш | š [š] |
Zvláštnosti macedónskej gramatiky
upraviťZvláštnosťou macedónčiny aj bulharčiny je používanie členov. Bulharčina však používa iný typ členov (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.
| Rod | Vzdialenosť | ||
|---|---|---|---|
| nešpeficikovaná | bližšie k hovoriacemu ((tento)tu) | bližšie k poslucháčovi (tam(ten)) | |
| Mužský rod | -от | -ов [vyslovuje sa of] | -он |
| Ženský rod | -та | -ва | -на |
| Stredný rod | -то | -во | -но |
| Množné číslo (všetky rody) | -те | -ве | -не |
Použitie určitého a neurčitého člena je obdobné ako v nemčine. Keď sa daná vec spomína po prvýkrát, člen sa nepoužíva. Pri opakovanom spomínaní predmetu sa už podstatné meno používa s členom.
Napríklad:
Ние живееме во стан'. Стан'от ни е трособен.
Nie živeeme vo stan'. Stan'ot ni e trosoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.
Ние живееме во стан. Нашиот стан е трособен.
Nie živeeme vo stan. Našiot stan e trosoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.
Príklady použitia jednotlivých typov členov:
| Macedónsky | Transkripcia | Výslovnosť | Slovensky | |
|---|---|---|---|---|
| Градот е убав. | Gradot e ubav. | Gradot e ubav | Mesto je pekné. | |
| Градов е убав. | Gradov e ubav. | Gradof e ubav | Toto mesto je pekné. | Napríklad ste v Bratislave a konštatujete, že Bratislava je pekné mesto. |
| Градон е убав. | Gradon e ubav. | Gradon e ubav | Tamto mesto je pekné. | Napríklad ste v Bratislave a rozprávate sa o Skopje a konštatujete, že Skopje je pekné mesto. |
Prízvuk v macedónčine je na tretej slabike od konca. Ak má slovo menej slabík ako tri, tak je prízvuk na začiatku slova. Napríklad:
ZAmina (vozot) - Vlak odišiel.
zaMInuvaj - Odíď!
zamiNUvanje - Odchody (vlakov)
ZaminuVAnjeto - Odchod.
Príklad macedónskeho textu
upraviťMacedónsky
upraviťМоето семејство е четворочлено: татко ми, мајка ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, а татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економскиот факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултетот, јас ќе работам како економист. Помалиот брат е студент на Економскиот факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултетот, тој ќе работи како економист.
Transkripcia
upraviťMoeto semeјstvo e četvoročleno: tatko mi, majka mi, brat mi i јas. Živeeme vo trosoben stan vo Slovačka. Maјka mi raboti vo kancelarija, a tatko mi e rabotnik. Јas imam dvaeset i edna godina i sum student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Koga ķe go završam fakultetot, јas ķe rabotam kako ekonomist. Pomaliot brat e student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Toј ima dvaeset godini. Koga ķe go završi fakultetot, toј ķe raboti kako ekonomist.
Slovenský preklad
upraviťMoja rodina je štvorčlenná - otec, mama, brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a študujem Ekonomickú univerzitu v Prahe. Keď doštudujem, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat študuje Ekonomickú univerzitu v Prahe. Má 20 rokov. Keď doštuduje, bude pracovať ako ekonóm.
Slovenský preklad (doslovný)
upraviťvšímajte si spôsob vyjadrovania
Moja rodina je štvorčlenná - môj otec, moja mama, môj brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a som študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Keď skončím fakultu, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat je študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Má 20 rokov. Keď skončí fakultu, bude pracovať ako ekonóm.
a teraz si všímajte použitie členov
Мое'то' семејство е четворочлено: татко ми, мама ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, a татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економски'от' факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултет'от'јас ќе работам како економист. Помали'от' брат е студент на Економски'от' факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултет'от', тој ќе работи како економист.
Člen sa v slovnom spojení môže použiť len raz a vždy je na konci prvého slova celého slovného spojenia.
| Základné frázy jazyka Macedónčina | |
| Áno | да (da) |
|---|---|
| Nie | не (ne) |
| Ahoj | Здраво (zdravo) |
| Dovidenia | Догледање, Довидување (dogledaňe, doviduvaňe) |
| Ďakujem | Фала (fala) alebo благодарам (blagodaram) |
| Prepáčte | Извинeте (izvinete) |
| Hovoríš po macedónsky? | Зборувате ли македонски? Zboruvate li makedonski? |
| Ľúbim Ťa | те сакам (te sakam) |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст.“ | |
Macedónčina: samostatný jazyk či len dialekt bulharčiny?
upraviťLingvisti po celom svete už dávno považujú macedónčinu za samostatný jazyk, v Bulharsku ju však považujú za nárečie bulharčiny.
Nasledujúci príklad môže naznačiť rozdiely medzi bulharčinou a macedónčinou v porovnaní s rozdielmi medzi srbčinou, chorvátčinou a bosniačtinou, češtinou a slovenčinou (Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odsek na to nestačí).
| Macedónčina | Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст. |
|---|---|
| Bulharčina | Bсички човешки същества се раждат свободни и еднакви по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и трябва да се отнасят един към друг в дух на братство. |
| Macedónčina - prepis | Site čovečki suštestva se raģaat slobodni i ednakvi po dostoinstvo i prava. Tie se obdareni so razum i sovest i treba da se odnesuvaat eden kon drug vo duhot na opštočovečkata pripadnost. |
| Bulharčina - prepis | Vsički čoveški šuštestva se raždat svobodni i ednakvi po dostojnstvo i prava. Te sa nadareni s razum i săvest i triabva da se otnasjat edin kam drug v duh na bratstvo. |
| Srbčina - cyrilika | Cвa људскa бићa рaђajу сe слoбoднa и jeднaкa у дoстojaнству и прaвимa. Oнa су oбдaрeнa рaзумoм и свeшћу и трeбajeдни прeмa другимa дa пoступajу у духу брaтствa. |
| Srbčina - latinka | Sva ljudska bića radjaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i svešću i treba jedni prema drugima da postupaju u duhu bratstva. |
| Chorvátčina | Sva ljudska bića raćaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva |
| Bosniačtina-latinka | Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva. |
| Bosniačtina - cyrilika | Cвa љyдскa биђa paђajy сe слoбoднa и jeднaкa y дoстojaнствy и пpaвимa. Oнa сy oбдapeнa paзyмoм и свиjeшђy и тpeбa дa jeднo пpeмa дpyгoмe пoстyпajy y дyхy бpaтствa. |
| Čeština | Všichni lidé se rodí svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství. |
| Slovenčina | Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v bratskom duchu. |
Základné frázy
upraviť| Slovensky | Macedónsky | Transkripcia | Výslovnosť | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| macedónčina | македонски | makedonski | makedonsky | |
| ahoj | здраво | zdravo | zdravo | |
| dobré ráno | добро утро | dobro utro | dobro utro | neformálne |
| dobrý deň | добар ден | dobar den | dobar den | formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! |
| dobrý večer | добрa вечер | dobrа večer | dobrа večer | |
| dobrú noc | добра ноќ | dobra noķ | dobra noť, laku noť | |
| dovidenia | пријатно | prijatno | prijatno | |
| dovidenia | довидување | doviduvanje | doviduvaňe | literárne, používajú to skôr starí ľudia |
| prosím | молам | molam | molam | |
| ďakujem | благодарам | blagodaram | blagodaram | formálne |
| ďakujem, díky | фала | fala | fala | neformálne, časo používané, hovorové |
| prepáčte | простете | prostete | prostete | pozor vyslovuje sa tvrdo! |
| odpusťte | извинете | izvinete | izvinete | napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
| Máte sa dobre? | се снаоѓате добро? | se snaoģate dobro? | se snaoďate dobro | pozor te sa vyslovuje tvrdo! |
| Ako sa máte? | како сте? | kako ste? | kako ste | formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
| Ako sa máš? | како си? | kako si? | kako si | neformálne, tykanie |
| Ďakujem, mám sa dobre. | добар сум, фала | dobar sum, fala | dobar sum, fala | |
| Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? | Што ќе правиш вечерва (ноќеска)? | Što ķe praviš večerva (noķeska)? | Što kje praviš večerva (noťeska)? |
Referencie
upraviť- ↑ a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 91.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Macedónčina
Wikislovník ponúka heslo Macedónčina
Externé odkazy
upraviť- Inštitút pre macedónčinu (po anglicky) (po macedónsky)