Sova obyčajná
Sova obyčajná alebo sova lesná[3] (lat. Strix aluco) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva palearktídu.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sova obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, trend v Európe je neznámy.[1]
Sova obyčajná | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne[1], na Slovensku[2]) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Strix aluco Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
sova lesná | |
Mapa rozšírenia sovy obyčajnej Hniezdiaca, celoročný výskyt
zostavil: BirdLife International and Handbook of the Birds of the World (2016) 2012. | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Poznávacie znaky
upraviťSova s mimoriadne veľkou hlavou, samec je menší ako samica (dĺžka tela je 370 - 390 mm[5], krídla 267 - 320 mm, chvost 155 - 174 mm[6], rozpätie 940 - 1040 mm[5]). Váži okolo 400 - 550 g. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Chrbát je sivo-hnedý alebo žlto-hnedý s bielym pásom. Z brušnej strany je bledosivá alebo žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami s priečnymi čiarkami.[6] Na hlave nie sú "ušká" z pierok. Oči sú tmavé, nie oranžové ani žlté.[5][7] Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký.
Hlas
upraviťSamica i samec sa ozýva hlasitým "kúiit, kjuvik". Môže znieť mäkko, ostro i drsne chrapľavo. Týmto hlasom označuje samica svoju pozíciu a je to aj "žobravý hlas". Samec používa tento hlasový prejav ako kontaktný hlas počas jesenného i jarného toku, pri odovzdávaní koristi a pri párení.[8]
Hlasové prejavy samca znejú vo všeobecnosti čistejšie, u samice viac zachrípnuto. Samec v čase párenia a počas jesenného toku vydáva hlboký hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh". Má tri časti, klesavé ú, pauza, kratučké hu a trasľavé húkanie. Je to revírny hlas s individuálnym odtieňom. Susediaci samci sa tak poznajú podľa hlasu. V čase hniezdenia volá najmä samec "huhuhuhuhuhu". Slúži na lákanie do hniezdnej dutiny a ako začiatok párenia. Tento hlas často vydáva v hniezdnej dutine alebo vo vstupnom otvore.[8]
Mláďatá vydávajú v hniezde hlas "sii", neskôr sa u rozlietanách mláďat mení na kýchavé "ksik", "šii-ep".[5][6][7] a neskôr sa stále viac podobá na "kuit" dospelých.[8]
Ekológia a biotop
upraviťStály vták. Žije v zmiešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. Na základe dlhodobých pozorovaní je známe, že v krasových územiach cez deň s obľubou po celé generácie využíva na oddych výklenky vo vstupných partiách mohutných priepastí (napr. v Slovenskom krase: Obrovská priepasť, Malá Sovia priepasť, Veľká sovia priepasť, Drienkovská priepasť atď.), kde nachádza priaznivé mikroklimatické podmienky vo všetkých ročných obdobiach a pokoj[9]. Práve tento špecifický typ správania druhu sa odzrkadlil v názvosloví slovenských jaskýň - názov min. trinástich jaskýň tvorí kmeň "sovia" (porovnaj[10]). Hniezdenie v jaskyniach a priepastiach zatiaľ nebolo preukázané, ale nemožno ho vylúčiť. V marci znáša 4 – 5 bielych vajec veľkosti 47 x 39 mm. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom. Inkubačný čas trvá 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30 – 35 dní. Sovy majú veľmi veľké oči, vďaka ktorým vidia aj potme, a to 10-krát lepšie ako ľudia.[11] Ich oči sú však nehybné a aby mohli vidieť, čo sa okolo nich deje, musia krútiť hlavou. Dokážu nehlučne zaskočiť svoju obeť. Do svojich ostrých zahnutých pazúrov chytajú malé zajace a myši.
Výskyt a stav na Slovensku
upraviťVyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1 800 m (Vysoké Tatry)[4]. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídiel, vo veľkých parkoch[4]. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 88,10 % a zimovanie v 79,30 % mapovacích kvadrátoch.[4] Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 500 - 3 000, zimujúcich jedincov 6 000 - 9 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[12] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][13][14] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Ochrana
upraviťPre užitočnosť je chránená celý rok, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[15]
Galéria
upraviť-
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
-
Sivá forma
-
Hniezdia i odpočívajú v bútľavinách
-
Mláďa
-
Mláďa
-
Mláďatá
-
Strix aluco sylvatica
Referencie
upraviť- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 15. novembra 2021
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Samuel Pačenovský, Ján Obuch. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sova obyčajná/Sova lesná, s. 369 - 371.
- ↑ a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ a b PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas, Biologie, Kennzeichen, Bestände.. Stuttgart : Franckh-Kosmos Verlags-GmbH & Co., 2000. (kap. Waldkauz, str.226 - 246). ISBN 3-440-07069-7.
- ↑ G. Lešinský (2000): Poznámky k výskytu niektorých druhov vertebrát v jaskyniach Slovenského krasu. In: A. Mock, Ľ. Kováč, M. Fulín (eds.): Fauna jaskýň. Cave fauna. Zborník referátov, Východoslovenské múzeum, Košice, s. 109-114
- ↑ P.Bella, I. Hlaváčová, P. Holúbek (2007): Zoznam jaskýň Slovenskej republiky. (Stav k 30.6.2007). SMOPaJ, SSJ a SSS, Liptovský Mikuláš, 364 s.
- ↑ GRAHAM R., Martin. Absolute visual threshold and scotopic spectral sensitivity in the tawny owl Strix aluco. Nature, August 1977, čís. 268, s. 636–638. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/268636a0. PMID 895859. (po anglicky)
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sova obyčajná
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sova obyčajná
Externé odkazy
upraviť- Hlas sovy obyčajnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Strix aluco na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Strix aluco na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)