Otvoriť hlavné menu

Kavka tmavá (Coloeus monedula alebo Corvus monedula) alebo kavka obyčajná[3] je spevavec z čeľade krkavcovité. Je rozšírená v západnej Eurázii, na východe od Afganistanu a rieky Jenisej na sever po tundru.Žije aj na severnom okraji Afriky. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 40,30 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kavka tmavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, populácia v Európe bola v rokoch 1980 – 2013 taktiež stabilná.[1]

Kavka tmavá
Jackdaw arp 750pix.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corvus monedula
Linnaeus, 1758
Synonymá
kavka obyčajná
ColoeusMonedulaIUCNver2019-2.png
Mapa rozšírenia kavky tmavej

██  Hniezdiaca, výskyt v letnom období

██  Hniezdiaca, celoročný výskyt

██  Nehniezdiaca

██  Introdukovaná, celoročný výskyt

██  Vyhynutá a introdukovaná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Kavka tmavá meria 32[5] - 33 cm[6] s hmotnosťou 150 - 260 g[7]. Od ostatných krkavcovitých ju odlišuje menšia postava, sivý krk a svetlá dúhovka.[6] Celkovo je telo tmavosivej farby. Krídla, chvost, nohy, zobák a temeno hlavy sú čierne. Mláďatá nemajú svetlosivé odtiene a namiesto čiernej majú hnedočiernu.[7]

HlasUpraviť

Hlas "čjak"

13s, Estónsko, na pozadí počuť aj iné krkavcovité a vrabcov

Rôzne krákavé zvuky

17 s, Fínsko, zrejme pár

Na nocovisku

2 min 31 s, spolu s inými krkavcovitými

Kavka tmavá sa ozýva ľahko rozpoznateľným zvučným, niekedy ostro a kovovo znejúcim "kja" a "tjak"[6] alebo "čjek" a "čjak".[5] Počas hniezdenie vydáva rôzne krákavé zvuky.[5]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Nerovnomerne sa vyskytuje na celom území Slovenska od nížin až do 1 000 m n. m. (Chočské vrchy).[4] Hniezdi najmä v mestách a obciach na rôznych budovách a stavbách. Vytratili sa z lesov.

Naša populácia v intravilánoch je stála. Na zimu k nám prilietajú populácie zo severu a severovýchodu.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 3 000 - 5 000, zimujúcich jedincov 6 000 - 12 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 I - nezaradený. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 LC* C1 - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

BiotopUpraviť

V 20. storočí hniezdili najmä v poľných lesoch a hájoch[7] v bútľavých stromoch, začiatkom 21. storočia sa z týchto hniezdisk vytratili a žijú najmä v mestách. Hniezdnym biotopom sú stavby rôzneho druhu (napríklad kostoly, kaštieľe, hrady, zrúcaniny, komíny, mosty, poľnohospodárske a priemyselné budovy).[4]

HniezdenieUpraviť

Kavka tmavá hniezdi v rôznych dutinách skál, budov a stromov. Ak je dutina tesná, nenosia žiadny materiál, ak je veľká, nanosia rôzne konáre. Materiál nosia obaja, hlavne však samička. Hniezdnu kotlinu vystelie perím, trávou a srsťou. Znesie (3)4 - 6 (7) modrozelených škvrnitých vajec a sama na nich sedí 18 - 20 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia 3 mesiace. Po vyhniezdení sa spájajú do kŕdľov.[7]

PotravaUpraviť

Je všežravá, avšak živí sa prevažne rastlinnou potravou[11]. V jarných[7] a letných mesiacoch stúpa v jej potrave zastúpenie živočíšnych bielkovín v podobe bezstavovcov, vrátane hmyzu, pavúkov, vajec iných vtákov či dokonca netopierov[12]. V čase rojenia chrústov sa živia najmä touto potravou.[7] V zimných mesiacoch zrno (ovos, jačmeň, raž a kukurica).[7]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 9. decembra 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska a Ladislav Mošanský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kavka obyčajná / Kavka tmavá, s. 579 - 581.
  5. a b c PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Šťastný K. & Hudec K. (eds) 2011: Fauna ČR: Ptáci 3/II. Academia, Praha.
  12. Mikula P. 2013: Pozorované útoky kavky tmavej (Corvus monedula) na netopiere (Chiroptera) v Bardejove, severovýchodné Slovensko. Sylvia 49: 157-159.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kavka tmavá
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kavka tmavá

Externé odkazyUpraviť