Otvoriť hlavné menu

Žlna zelená[3] (iné názvy: zastarano ďateľ zelený, zelený ďateľ[4][5] [historický pravopis bol ďatel (tvrdé l) –porov. ešte napr. PSP z roku 1940], v dávnej slovenčine: strakopud zelený[6], v Bernolákovom slovníku: zelení ďaťel, s bruchem popelavím[7]; lat. Picus viridis) je druh z čeľade ďatľovité.

Žlna zelená
Grünspecht Picus viridis.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picus viridis
Linnaeus, 1758
Picus viridis dis.png
Mapa rozšírenia žlny zelenej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

OpisUpraviť

Je to vták veľký ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 31 - 33 cm[8], rozpätie krídel 40 – 42 cm[8] a maximálnu hmotnosť 170 - 180 g[9]. Je prevažne olivovo zelená s červeným temenom hlavy. Pri lete má žiarivo žltú kostrč a mriežkované letky. Samec má červené pierka v čiernych fúzoch a samica ich má celé čierne. Mláďatá sa líšia matne červeným temenom hlavy a škvrnitým telom.[9] Lieta vo vlnovkách. Bežne sa zdržuje v korunách stromov, často však hľadá potravu na zemi (najmä v mraveniskách, mravce sú jej hlavnou potravou[9][10] ).

HlasUpraviť

Hlas "klü-klü-klü"

2 min 42 s, Nemecko, okrem hlasu žlny zelenej počuť spev týchto druhov: sýkorka veľká, mlynárka dlhochvostá, ďateľ prostredný, sýkorka belasá a brhlík obyčajný.

Hlas "klü-klü-klü"

57 s, Anglicko, okrem hlasu žlny zelenej počuť spev a hlas týchto druhov: holub hrivnák, kolibiarik čipčavý a vchárka modrá.

Už koncom zimy, v mesiacoch február a marec, sa začínajú veľmi často ozývať[9]. Volajú chechtavo „glyk glyk glyk glyk“[8] alebo "klü-klü-klü"[11] za sedu aj počas letu.

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Hojne rozšírená po celom území Slovenska. Vo vyšších polohách je zriedkavejšia. Hniezdenie je evidované do nadmorskej výšky 700 - 800 m n. m..[10][9] Súvislým lesným komplexom sa vyhýba. Žlna zelená je stály vták[9][10].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 200 – 2 000, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[10] a 2001 žiadny.[12] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][13][14] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[10].

BiotopUpraviť

Otvorená krajina s lesíkmi, kde sa je veľa okrajov lesov s lúkami a s pasienkami s množstvom mravenísk. Riedke lesy, lesy s množstvom rôznovekých plôch. Sady a parky.

HniezdenieUpraviť

Hniezdi vo svetlých lesoch, parkoch a ovocných sadoch v apríli až máji raz ročne. Hniezdo je umiestnené v dutine (vytesanej) s okrúhlym alebo oválnym[9] otvorom s priemerom 5,5 - 7 5 cm. Hĺbka dutiny býva od 25 - 60 cm, šírka 15 cm. Samica znáša 5 až 7[9] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia počas 16 až 17 dní[9] a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde asi 19 dní a potom ešte 14 dní prikrmujú.

PotravaUpraviť

Živí sa mravcami a ich larvami[10][9], menej iným hmyzom

OchranaUpraviť

Zaslúži si ochranu ako iné druhy ďatľov. Žlna zelená je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 663,87 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 5. septembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. ďatel. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305
  5. ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106-113. s. 108 dostupné online
  6. strakopud. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.
  7. ďaťel. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  8. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. a b c d e f g h i j FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  10. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žlna zelená, str.397-399, Pavlík, Š.). ISBN 80-224-0714-3.
  11. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  12. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  13. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  14. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Grünspecht na nemeckej Wikipédii a European green woodpecker na anglickej Wikipédii.