Kolibiarik čipčavý

druh vtáka rodu Phylloscopus

Kolibiarik čipčavý (iné názvy: kolibkárik čipčavý, kolibiarik malý[3]; lat. Phylloscopus collybita) je druh z čeľade penicovité. Vyskytuje sa v západnej a centrálnej Palearktíde.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kolibiarik čipčavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpli.[1]

Kolibiarik čipčavý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phylloscopus collybita
Vieillot, 1817
Synonymá
kolibiarik malý,
kolibkárik čipčavý

Mapa rozšírenia kolibiarika čipčavého
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Malý vtáčik (dĺžka tela je asi 110 mm[5][6], krídla 58 mm, chvosta 50 mm, váži 6,5 – 9,5 g[7] ). Vrchná strana je hnedozelenkastá, spodná belavá s hnedastým nádychom[7]. Bledosivožltkastý[7] nadočný pásik má iba nevýrazný. Veľmi podobný kolibkárikovi spevavému, len je trochu menší a s tmavšími nohami[5]. Rozpoznávacia znaky: 2. letka je kratšia ako 6. Vonkajšie zástavice 6. letky sú v koncovej časti zúžené. Nohy má čierne alebo veľmi tmavé.

Hlas upraviť

Spev

45 s., Anglicko, okrem spevu kolibiarika čipčavého počujeme aj spev pinky obyčajnej.

Spev kolibiarika čipčavého vystihuje aj jeho slovenské pomenovanie, znie ako opakované "čip-čap čip-čap čip-čap ..", alebo "čilp-čalp, čilp-čalp"[6] či "cilp calp calp cilp cilp calp"[5]. Jeho volanie znie ako "hiüd, viüd"[6] či "huit", viac jednoslabičné na rozdiel od dvojslabične znejúceho volania kolibiarika spevavého[5].

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Najrožšírenejší hniezdič, žije na celom území Slovenska, v lesoch, od nížin až po hornú hranicu lesa (zriedkavo hniezdi i v spodnom pásme kosodreviny) do 1 700 m n. m.[4]. Sťahovavý, stredoeurópske populácie zimujú na pobreží Stredozemného mora, no pribúdajú prípady prezimovania[4]. Prilieta začiatkom marca, odlieta v septembri no hlavne v októbri[4].

Najvyššiu hustotu dosahuje v lužných lesoch, maximálne 18,8 páru / 10 ha[4].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 000 - 1 000 000, zimujúcich jedincov 0 - 50. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop upraviť

Obýva lesy všetkých druhov všade tam, kde sú lesy riedke a s dostatkom bylín a krovín, na okrajoch a pri vodných tokoch.[4]

Hniezdenie upraviť

Guľovité hniezdo je umiestnené vždy na zemi alebo nízko nad zemou. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 5 – 6 na bielom podklade riedko červenohnedo škvrnitých vajec veľkosti 15x12 mm. Inkubačný čas 13 – 14 dní, výchova mladých v hniezde 13 – 15 dní.

Potrava upraviť

Živí sa drobným hmyzom aj jeho larvami, pavúkmi a koscami. Svoju korisť zbiera z lístia a konárikov ale chytá aj lietajúci hmyz.[7]

Ochrana upraviť

Užitočný hmyzožravý druh. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 200 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II) a Bernského dohovoru (Príloha II).[12]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 12. marca 2022.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik čipčavý, s. 520 - 522.
  5. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  12. BirdLife International (2020) Species factsheet: Phylloscopus collybita [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online. (En)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť