Paleolit (iné názvy: staršia kamenná doba[1], stará kamenná doba; lingvisticky nevhodne: staršia [alebo stará] doba kamenná) je najstaršie obdobie kamennej doby.

Paleolit sa začal v čase, keď človek, prípadne australopitek, prvýkrát začal cieľavedome používať pracovné nástroje, t.j. podľa súčasných vedomostí približne 2,6 miliónov rokov BP, prípadne 3,3 miliónov rokov BP (pozri aj komentár k začiatku kamennej doby v článku kamenná doba). Skončil sa s poslednou ľadovou dobou[1] (podľa moderného datovania koniec Dryasu 3, čiže začiatok holocénu, t. j. 9600 pred Kr./11 550 BP), ale na mnohých miestach ešte doznieva v poľadovej dobe (postglaciáli).[chýba zdroj]

Na paleolit nadväzuje mezolit (niekedy označovaný aj ako konečný paleolit), ktorý sa odlišuje adaptáciou človeka na klimatické podmienky v podstate súčasného rázu.

Etymológia upraviť

Slovo paleolit pochádza zo spojenia:

  • latinského palaeo-, ktoré pochádza z gréckeho πάλαιος - palaios (=starý),
  • a gréckeho λίθος - lithos (=„kameň“).[2][3].

Periodizácia upraviť

Paleolit sa ďalej delí na niekoľko období, ktorých datácia sa v rôznych častiach sveta líši.

Pretože sa v rámci paleolitu sčasti zaobchádza so státisícmi či dokonca miliónmi rokov, niekedy sa roky odpočítavajú systémom BP.

Datovanie obvykle používané pre Slovensko (údaje sú pred Kr. teda "BP mínus 1950"; cca 2,6 mil. pred Kr. je celosvetový začiatok paleolitu):

  • starý paleolit (spodný paleolit):
    • najstarší paleolit (raný paleolit) (cca 2,6/2,5 mil. – cca 0,6/0,7/1 mil. pred Kr.),
    • starý paleolit v užšom zmysle (cca 0,6/0,7/1 mil. – 250000/130000/125000 pred Kr.),
  • stredný paleolit (250000/130000/125000 – 40000/35000 pred Kr.),
  • mladý paleolit (vrchný paleolit):
  • prípadne aj: mezolit(stredná kamenná doba, konečný paleolit) (8300/8200/8000 – 6000/5000 pred Kr.).

Poznámky k datovaniu:

  • hranica 0,6/0,7/1 mil. je približný začiatok nálezov ľudí v Európe a Ázii (v Európe klasifikované spravidla ako Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor, v Ázii ako Homo erectus)
  • hranica 250 000 je približný začiatok neandertálca / koniec Homo erectus a Homo heidelbergensis (okrem Homo soloensis);
  • hranica 130000/125000 je iný približný začiatok neandertálca – prvé typické nálezy (v Európe) a zároveň podľa (skôr starších) názorov jedno z datovaní vzniku anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Afrike;
  • hranica 40000/35000 je začiatok nálezov anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Európe (často označovaných ako kromaňonec) resp. podľa niektorých (starších) názorov začiatok anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) vôbec;
  • koniec (vlastného) paleolitu udávaný okolo 8200 pred Kr. vyplýva do veľkej miery z toho, že sa v minulosti myslelo, že posledná ľadová doba skončila zhruba okolo 8200 pred Kr. (správne je 9700 pred Kr.) a toto datovanie sa v archeológii ponechalo.

Antropogenéza upraviť

Starý paleolit (2,6 milióny – 250 tisíc rokov pred Kr.) upraviť

Stredný paleolit (250 tisíc – 35 tisíc rokov pred Kr.) upraviť

Mladý paleolit (35 tisíc – 8 000 rokov pred Kr.) upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „paleolit“, Encyklopédia archeológie (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 657 
  2. Králik, Ľubor (2015), „paleolit“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 416, ISBN 978-80-224-1493-7 
  3. Králik, Ľubor (2015), „paleo-“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 129, ISBN 978-80-224-1493-7