Wikipédia

Človek floreský

Človek floreský (lat. Homo floresiensis, Homo sapiens floresiensis, (?)Homo erectus floresiensis), neformálne prezývaný „hobbit/hobit“[1] je podľa niektorých teórií samostatným druhom rodu Homo, odlišujúcim sa hlavne svojou malou postavou a mozgom, ktorý prežíval do relatívne nedávnej doby. Pomenovaný bol po indonézskom ostrove Flores, na ktorom boli objavené jeho pozostatky.[2][3] Roku 2003 bola na ostrove v usadeninách jaskyne Liang Bua objavená jedna takmer kompletná čiastočne fosilizovaná kostra (označená podľa mena jaskyne a poradie objavu ako LB1) a jedna kompletná čeľusť (označená ako LB2), pochádzajúca z doby pred 18 000 rokmi (vrchný pleistocén). Tieto nálezy boli po prvýkrát publikované v októbri 2004.[2][3] V ďalších rokoch vykopávky v jaskyni pokračovali a do konca roku 2008 archeológovia odkryli časti kostier celkom 14 jedincov[4] a tiež malé nástroje, všetky pochádzajúce z obdobia pred 94 000 až 13 000 rokmi.[5]

Človek floreský

Odliatok lebky Homo floresiensis
v Americkom prírodovednom múzeu
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Homo floresiensis
Brown a kol., 2004
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Objavitelia, antropológovia Peter Brown a Michael J. Morwood s kolegami, vyjadrili názor, že rad znakov kostry LB1 svedčia o tom, že ide o nový druh hominida, jeho priamym predchodcom bol snáď Homo erectus, a nazvali ho Homo floresiensis.[2][3] Títo hominidi dosahovali aj v dospelosti výšku iba o niečo viac ako 1 meter. Ich extrémnu malú výšku objavitelia prisúdili tzv. ostrovnému nanizmu, ktorý spôsobuje, že tela veľkých druhov živočíchov sa v prostredí s obmedzenými potravinovými zdrojmi po niekoľkých generáciách zmenší. S ohľadom na dobu, z ktorej nálezy pochádzajú, by H. floresiensis bol súčasníkom Homo sapiens.

Čoskoro po zverejnení objavu prišiel indonézsky antropológ Teuku Jacob s prvými pochybnosťami. Podľa neho patrila lebka LB1 modernému človeku trpiacemu mikrocefáliou. Vzápätí sa rozhorel spor, ktorý viedol k publikácii veľkého počtu štúdií podporujúcich či odmietajúcich argumenty v prospech štatútu nového ľudského druhu. V marci 2005 tím vedcov pod vedením paleoneurológičky Dean Falkovej publikoval v časopise Science štúdiu o jeho mozgu, v ktorej podporili teóriu nového druhu.[6] Niekoľko iných vedcov na čele s evolučným biológom a paleontológom Robertom D. Martinom výsledky štúdie napadlo a priklonilo sa k záveru, že lebka je mikrocefalická.[7][8] Pôvodní objavitelia sa s touto interpretáciou nestotožnili a trvali na tom, že H. floresiensis je samostatný druh.[5][9] Ich názor podporili štúdie z roku 2007, v ktorých Dean Falková[10] porovnala mozog H. floresiensis s desiatimi mikrocefalickými mozgami a odhalila významné rozdiely. Okrem toho ďalšie štúdie z roku 2007, ktorá skúmala zápästné kostičky H. floresiensis, objavila niektoré podobnosti so šimpanzmi či ranými hominidmi, ako bol napr. Australopithecus, a došla k záveru, že tieto kosti sa zreteľne líšia od kostí súčasných ľudí.[11][12] Tiež štúdie kostí a kĺbov horných a dolných končatín naznačili, že H. floresiensis bol v mnohom podobnejší raným než moderným formám človeka.[13][14] Oponenti týchto záverov sa však stále snažia objaviť alternatívne vysvetlenie. Publikované boli napr. hypotézy, že ide o jedinca druhu H. sapiens trpiaci vrodenými vývojovými chorobami ako Laronov syndróm[15] alebo endemický kreténizmus.[16][17][18]

Objav upraviť

 
Jaskyňa Liang Bua, v ktorej boli kosti objavené.
 
Ostrov Flores v Indonézii – zvýraznený červenou

Prvé nálezy uskutočnil spojený austrálsko-indonézsky tím paleoantropológov a archeológov, ktorí na ostrove Flores hľadali doklady pravekej migrácie H. sapiens z Ázie do Austrálie, v septembri roku 2003. Objav nového druhu neočakávali a nález kostry hominida vo vápencovej jaskyni Liang Bua, označeného ako LB1, ich prekvapil. V blízkosti potom objavili ešte čeľusť ďalšieho jedinca, ktorého označili ako LB2. V priebehu následných vykopávok v roku 2004 odkryli časti siedmich ďalších kostier pochádzajúcich z obdobia pred 38 000 – 13 000 rokmi, označené ako LB3 – LB9.[5] Jedna objavená ramenná kosť, tiež predbežne pripisovaná H. floresiensis, je asi 74 000 rokov stará.[5] Na rozdiel od takmer kompletnej kostry LB1, jediné s celou lebkou, boli tieto ďalšie nálezy veľmi neúplné. Najkompletnejší z nich je kostra označená ako LB6, pozostávajúca zo spodnej čeľuste, vretennej kosti, časti lakťa, časti pravej lopatky, jednej kostičky z chodidla a niekoľkých kostí prstov horných a dolných končatín. Vretenná kosť nesie známky vyliečenej zlomeniny.[19] Okrem toho sa v jaskyni nachádzali aj dômyselné kamenné nástroje, ich rozmery naznačujú, že ich užívali ľudia vysokí asi 1 meter. Tieto nástroje pochádzajú z archeologických horizontov datovaných do doby pred 95 000 – 13 000 rokmi a zrejme sa používali k spracovaniu zabitých mláďat trpasličej formy Stegodona, o nich sa predpokladá, že boli korisťou LB1.[5][20]

Objavené kosti nie sú úplne fosilizované, ich konzistencia po náleze pripomínala mokrý savý papier. Po odkrytí bolo nutné ich najprv nechať vyschnúť a potom ich až archeológovia mohli vykopať. Výskumníci pôvodne tiež dúfali, že v nich objavia zachovanú mitochondriálnu DNA, ktorú by mohli porovnať so vzorkami z podobne nefosilizovaných kostier Homo neanderthalensis a H. sapiens.[21] Možnosť nálezu využiteľného vzorku DNA je však v kostrách veľmi malá, lebo DNA obvykle teplému tropickému prostrediu rýchlo podlieha, často počas niekoľkých desiatok rokov. Vylúčiť nejde ani možnosť kontaminácie z okolitého prostredia.

Archeológovia sa do jaskyne znovu vrátili v roku 2007 a od tej doby odkryli viacero ďalších kostí, ktoré pripísali H. floresiensis. Podľa správ z konca roku 2008 boli objavené časti kostier už 14 jedincov, ale žiadna z nich nie je ani zďaleka tak úplná, ako LB1. Medzi nálezmi nebola ani žiadna ďalšia lebka.[4]

Anatómia upraviť

Najdôležitejšími identifikačnými znakmi H. floresiensis sú malé telo a malý objem lebky. Brown s Morwoodom identifikovali aj ďalšie, menej zrejmé znaky, ktoré LB1 odlišujú od moderných H. sapiens. Patrí medzi ne tvar zubov, absencia brady a neobvykle málo prehnuté kosti predlaktia. Každý z týchto odlišovacích znakov sa stal predmetom prísneho posúdenia vedeckou komunitou, či naozaj svedčí o novom ľudskom druhu či skôr o patologických odchýlkach H. sapiens, pričom rôzne výskumné tímy dospeli k rôznym záverom.[8][9] Objav ďalších kostier[5] potvrdil existenciu niektorých znakov objavených pri u LB1, ako napríklad málo vyvinutú bradu, ale Jacob a jeho tím argumentovali, že môže ísť len o lokálnu morfologickú odlišnosť H. sapiens.[8] G. A. Lyras et al. zase v morfometrickom výskumu preukázali, že lebka LB1 sa znateľne líši od všetkých lebiek druhu H. sapiens, vrátane jedincov malého vzrastu či mikrocefalikov, a je podobná skôr lebke H. erectus.

Telo upraviť

 
Odliatky kostí exemplára LB1

Typový exemplár navrhnutého nového druhu je tvorený pomerne kompletnou kostrou a takmer kompletnou lebkou, pravdepodobne patriaca 30 ročnej 1,06 m vysokej ženy (LB1), ktorá dostala prezývku Flo.[2] Záver, že H. floresiensis dorastal len veľmi malej výšky, podporuje tiež nález holennej kosti LB8, ktorá mohla podľa Morwooda et al. patriť osobe vysokej 1,09 m. Tieto odhady sa výrazne líšia od výšok moderných ľudí a sú dokonca znateľne nižší, než je priemerná výška dospelého človeka aj v súčasných populáciách fyzicky malých ľudí, ako sú napríklad Pygmejovia (kde dospelá žena meria menej než 150 cm[22]), Twaovia, Semangovia (dospelá žena 137 cm[23]) či Andamancovia (dospelá žena 137 cm[24]). Všeobecne sa z biofyzikálneho hľadiska považuje za významnejšiu hmotnosť a podľa tohoto meradla sú rozdiely ešte väčšie. Odhaduje sa, že LB1 dosahovala hmotnosť okolo 25 kg,[25] čo je nielen menej než u súčasných H. sapiens, ale aj menej než u H. erectus, ktorý by mal podľa Browna byť priamym predchodcom H. floresiensis, a podobá sa skôr hmotnosti ich viac než tri milióny rokov starého predka rodu Australopithecus,[26] o ktorom sa súdi, že neprekročil hranice Afriky.

Cez tieto rozdiely vo veľkosti sa zdá, že inak sa objavené exempláre podobajú H. erectus, o ktorom sa vie, že žil v juhovýchodnej Ázii v dobe, ktorá sa kryje s najstaršími nálezmi pripisovanými H. floresiensis.[5] Ten istý tím objavil tiež údajné dôkazy o prítomnosti H. erectus na ostrove Flores v dobe pred 840 000 rokmi, a to v podobe kamenných nástrojov, ale priamo pozostatky samotného H. erectus na ostrove objavené neboli.

Brown s kolegami vysvetľujú malú postavu H. floresiensis ako výsledok života v prostredí s obmedzenými potravovými zdrojmi, ktoré viedli k silnému ostrovnému nanizmu.[2] Podobný vývoj bol zaznamenaný aj u iných druhov žijúcich na ostrovoch a na ostrove Flores ho možno zaznamenať tiež napr. u trpasličieho Stegodona, čo bol chobotnatec, ktorý sa počas štvrtohôr rozšíril po celej Ázii. Teuku Jacob so svojím tímom však teóriu ostrovného nanizmu podrobil kritike s tím, že kostra LB1 je podobná miestnej populácii v okolí dediny Rampasasa a že u pygmejských populácií môžu nastať podobné výrazné výkyvy vo veľkosti tela.[8]

Mozog upraviť

Okrem malých rozmerov tela mal H. floresiensis tiež pozoruhodne malý mozog. Mozgovňa typového exemplára má objem 380 cm³, čo je na spodnej hranici objemu mozgu šimpanza alebo vyhynutých australopitekov.[2][6] Mozog jedinca LB1 je znateľne redukovaný aj vo vzťahu k predpokladanému priamemu predkovi H. erectus, jeho objem bol 980 cm³, čo je viac než dvojnásobok.[6] Ale odhadovaný pomer objemu mozgu voči hmotnosti tela LB1 leží niekde medzi H. erectus a veľkými ľudoopmi.[27]

Objavitelia tiež H. floresiensis pripisujú pokročilé chovanie. V jaskyni Liang Bua boli objavené dôkazy používanie ohňa k vareniu a kosti stegodona so stopami po rezných nástrojoch.[3][5] Objavené kamenné nástroje pripomínajú nálezy z mladého paleolitu, ktorý je ale inak spojovaný s modernými ľuďmi, ktorých mozgy mali objem 1 310 – 1 475 cm³, t. j. takmer štvornásobok objemu mozgu H. floresiensis (pri 2,6 násobnej hmotnosti tela). Niektoré z týchto nástrojov boli zjavne používané pri skupinovom love miestneho trpasličieho stegodona.[5]

Ukazovateľom inteligencie je tiež rozmer oblasti 10 prefrontálnej mozgovej kôry, ktorá býva spájaná so sebauvedomením sa a ktorá je u LB1 rovnako veľká ako u súčasných ľudí, a to aj cez inak omnoho menší celkový objem mozgu.[6] Myšlienka, že príslušníci druhu H. floresiensis používali rôzne pokročilé technológie a navzájom spolupracovali, viedla objaviteľov k hypotéze, že snáď ovládali aj reč.[25]

Ďalšie znaky upraviť

Medzi ďalšie znaky, ktorými zástancovia teórie o novom, dosiaľ nepoznanom druhu hominida argumentujú, patrí pomerne malé prehnutie ramenných kostí a pomer šírky a dĺžky kostí dolných končatín.[2][3][5] Prítomnosť týchto znakov potvrdili aj nezávislí odborníci, ale ich význam je predmetom sporu. Podľa Teuku Jacoba sú všetky tieto znaky, objavené na kostre LB1, patologického pôvodu.[8]

Roku 2007 Susan G. Larsonová zo Stony Brook University v New Yorku študovala so svojím tímom takmer úplné kosti hornej končatiny LB1[13] a povšimla si odlišnosti v stavbe ramennej kosti. Moderní ľudia majú hlavice ramennej kosti pootočené o 145 až 165 stupňov, čo im umožňuje, aby vnútorná strana ich lakťa smerovala mierne dopredu. Larsonová pôvodne prehlásila, že ramenná kosť LB1 bola pootočená iba o 110 stupňov,[28] neskôr však so svojim tímom previedla nové merania a dospela k záveru, že pootočenie činilo 120 stupňov. Tento vývojový rozdiel oproti súčasným ľuďom mohol byť výhodou pri húpaní sa na pažiach, ale komplikovalo by činnosti spojované s modernými ľuďmi, ako je napríklad výroba nástrojov. Ďalším predmetom ich výskumu bol nekompletný materiál pletenca hornej končatiny zostávajúcej zo zlomenej kľúčnej kosti LB1 a lopatky LB6. Kľúčna kosť LB1 bola pomerne krátka, čo v kombinácii so zisteným tvarom lopatky a malým pootočením ramennej kosti muselo viesť k tomu, že H. floresiensis mal ramená o niečo posunutá smerom dopredu, akoby pokrčená. Vďaka tomu mohol ohýbať lakeť podobným spôsobom ako moderní ľudia, a teda snáď aj vyrábať nástroje.[13]

V septembri roku 2007 publikoval Matthew W. Tocheri z amerického Národného prírodovedného múzea so svojim tímom štúdiu zameranú na zápästie H. floresiensis. Predmetom štúdie boli tri zápästné kostičky (kosť loďkovitá, kosť mnohohranná menšia a kosť hlavatá), o ktorých sa predpokladá, že patria ku kostre LB1. Podľa ich zistení sa tvary týchto kostičiek znateľne líšia od kostí zápästia moderných ľudí a podobajú sa skôr zápästiu afrických ľudoopov alebo australopitekov.[11]

William L. Jungers, morfológ zo Stony Brook University, publikoval so svojim tímom zase štúdiu dolných končatín.[29] Podľa ich meraní mal H. floresiensis neobvykle ploché chodidlá, ktoré boli tiež pomerne veľké v porovnaní so zvyškom tela. Jedným z dôsledkov zrejme bolo, že pri chôdzi musel omnoho viac ohýbať kolená, než ako to robia súčasní ľudia. Podľa Jungersa nemohol byť schopný rýchlej chôdze. H. floresiensis mal tiež neobvykle tvarované prsty na nohách a veľmi krátky palec.[30]

Doba výskytu H. floresiensis na ostrove upraviť

 
Schematický náčrt vývoja človeka vrátane prípadnej slepej vetvy H. floresiensis.

Jediné informácie o dobe výskytu H. floresiensis na ostrove pochádzajú z nálezov kostier a nástrojov v jaskyni Liang Bua. Kostrové pozostatky pripisované H. floresiensis pochádzajú z doby pred 74 000 až 13 000 rokmi, niektoré nástroje sú však až 95 000 rokov staré.

Hlboký prieliv v susedstve ostrova bol príčinou toho, že Flores zostal izolovaný aj v priebehu poslednej doby ľadovej (tiež nazývanej würmská), pretože hladina mora v tomto období poklesla natoľko, že sa väčšina ostatných Sundských ostrovov spojila v jeden. To viedlo objaviteľov k záveru, že prípadní príslušníci druhu, alebo ich predchodcovia, mohli ostrov dosiahnuť jedine vodnou cestou, možno na bambusovej plti, asi pred 100 000 rokmi, alebo pokiaľ išlo o príslušníkov druhu H. erectus, aj omnoho skôr.[25] Na iných miestach ostrova boli objavené rôzne doklady o prítomnosti hominidov staré až 840 000 rokov.[2] Jedným z dôvodov vyhynutia H. floresiensis aj ďalších členov miestnej fauny, vrátane trpasličieho chobotnatca stegodona, mohla byť vulkanická erupcia približne pred 12 000 rokmi.[3] H. floresiensis boli teda po nejakú dobu súčasníci H. sapiens, a dokonca o 12 000 rokov prežili neandertálca, ktorí vyhynuli asi pred 24 000 rokmi.[5]

Podľa hypotézy Gregory Fortha z kanadskej University of Alberta však tento druh mohol prežívať v niektorých častiach ostrova aj naďalej, a stáť sa tak zdrojom miestneho mýtu o človeku podobného stvorenia nazývaného Ebu Gogo, čo mali byť malí, chlpatí obyvatelia jaskýň s obmedzenou schopnosťou reči.[31] Tieto stvorenia mali údajne na ostrove prežívať ešte v dobe príjazdu prvých portugalských lodí v 16. storočí a podľa niektorých tvrdení dokonca ešte koncom 19. storočia.[32] Holandský paleontológ Gert van den Bergh zaznamenal rozprávania o Ebu Gogo ešte na začiatku 90. rokov 20. storočia.[33] Na ostrove Sumatra kolujú podobné povesti o 1 – 1,5 m vysokom človeku podobnému tvoru nazývanému Orang Pendek (slovensky „malý človek“), o ktorom paleontológ Henry Gee špekuloval, že by mohol súvisieť s H. floresiensis.[34]

Ekológia upraviť

Súčasne s H. floresiensis obývali ostrov Flores mj. krysa floreská (Papagomys armandvillei), ktorá tu žije dodnes, a malé chobotnatce Stegodon florensis. Tieto druhy mohli byť súčasťou jedálnička človeka floreského. Naopak jeho nepriatelia mohli byť varan komodský, ktorý je v súčasnej dobe na ostrove takmer vyhubený, či 1,8 metrov vysoký a 16 kg vážiaci bocian Leptoptilos robustus rodu marabu, popísaný v roku 2008 z rovnako starých vrstiev ako H. floresiensis.[1]

Kontroverzie upraviť

Úvahy o tom, že nálezy z ostrova Flores reprezentujú nový druh, sú medzi odbornou verejnosťou považované za veľmi kontroverznú tému. Vedúci paleontológ indonézskej univerzity Gadjah Mada Teuku Jacob a ďalší vedci vyjadrili s pripísaním nálezu novému druhu rodu Homo nesúhlas. Jacob vyhlásil, že ide o poddruh H. sapiens patriaci k austrálskej rase.[35] Podľa indonézskeho vedca malá lebka patrila mentálne retardovanému modernému človeku nejakej pygmejskej formy, ktorý trpel genetickou poruchou mikrocefáliou, ktorej dôsledkom je malý mozog aj lebka.

Na začiatku decembra roku 2004 Jacob väčšinu nálezov z Národného archeologického výskumného centra v Jakarte bez povolenia odviezol na výskum do svojho vlastného laboratória v 443 km vzdialenom meste Jogjakarte.[36][37][38][39] Objaviteľ kostí Peter Brown následne vyjadril obavy o to, aby sa dôležité vedecké dôkazy neocitli iba v rukách malej skupinky vedcov, ktorí k nim ani neumožnia prístup iným vedcom, ani nebudú sami publikovať výsledky vlastných výskumov, podobne ako sa stalo v prípade tzv. Zvitkov od Mŕtveho mora.[40][41] Jacob nakoniec pozostatky vrátil, ale niektoré ich časti boli vážne poškodené,[42][43] čo spôsobilo medzi kolegami vo svete veľké pozdvihnutie. Správy o vrátených fosíliách hovorili o dlhých hlbokých rezoch po obidvoch stranách spodnej čeľuste, snáď spôsobených nožom pri zložení gumového odliatku. Brada druhej čeľuste bola zlomená a prilepená späť, ale v nesprávnom uhle. panva bola rozdrvená, čo podľa niektorých znemožňovalo rozpoznať niektoré podrobnosti tvaru a držania tela a histórii jeho vývoja.[42][44] Jacob však poprel akýkoľvek zlý úmysel s tím, že tieto poškodenia sa vyskytli počas prepravy späť do Jakarty.[44] Niektoré znaky však svedčili skôr o tom, že čeľusť bola poškodená pri práci na odliatok tváre, pričom následne boli obe polovice čeľuste k sebe priložené v zlom uhle, medzery vyplnené úlomkami kostí a všetko následne bolo prekryté silnou vrstvou lepidla.[42]

Roku 2005 indonézske úrady zakázali vstup do jaskyne, takže žiadne ďalšie vykopávky neboli možné. Niektoré média, ako napr. BBC, špekulovali, že za týmito opatreniami bola snaha nedovoliť žiadne zistenia preukázujúce, že sa Teuku Jacob, považovaný za „kráľa indonézskej paleontológie“, mýlil. Návrat do jaskyne bol vedcom znovu umožnený až v roku 2007.[44]

Ešte pred tým, než Jacob kosti odviezol, bola lebka LB1 podrobená CT vyšetreniu, podľa neho roku 2005 tím Dean Falkovej z Florida State University vytvoril a analyzoval jej počítačový model. Výsledky boli publikované v časopise Science vo februári roku 2005. Autori štúdie došli k záveru, že lebka nepatrila pygmejskej forme človeka ani deformovanému jedincovi, a podporili tak názor, že ide o nový druh.[6] V októbri toho istého roku však Science publikoval ďalšie štúdie tímu vedeného Alfredom Czarnetzkim, Carstenom Puschom a Jochenom Weberom. Títo autori vyjadrili nesúhlas so závermi februárovej štúdie s tým, že lebka LB1 vykazuje znaky mikrocefálie.[45]

Výsledky štúdie z februára 2005 napadol tiež v máji 2006 Robert D. Martin s kolegami z Field Museum v Chicagu, ktorí rovnako dospeli k záveru, že lebka je mikrocefalická. Podľa Martina je tento mozog príliš malý na to, aby patril nejakému oddelenému trpasličiemu druhu. Objem mozgu 400 cm³ by podľa nich zodpovedal tvorovi maximálne 30 cm vysokému, pričom objavená kostra je viac ako 3-krát vyššia.[46] V septembri roku 2006 došla k rovnakému záveru skupina vedcov z Indonézie, Austrálie a Spojených štátov pod vedením Teuku Jacoba, skúmajúca štruktúru kostí a lebky.[8]

Dôkazy proti mikrocefálii upraviť

Brown a Morwood tieto štúdie podrobili kritike a tvrdili, že výška H. floresiensis nemôže byť dôsledkom mikrocefálie,[47], poukázali aj na štúdie iných vedcov, ktoré zavrhli možnosť, že by objavený jedinec trpel nejakou podobnou chorobou. Rovnako tím Dean Falkovej si stál naďalej za závermi svojej štúdie a trval na tom, že tvar lebky je veľmi odlišný od jedincov trpiacich mikrocefáliou.[27] Tiež William Jungers, morfológ z Stony Brook University, vyhlásil, že kostra nevykazuje žiadne stopy choroby. Ale podľa Jochena Webera z Leopoldina Hospital vo Schweinfurte nejde mikrocefáliu úplne vylúčiť.[48] Štúdie na túto tému zverejnila tiež Debbie Argue z Australian National University, ktorá v Journal of Human Evolution možnosť mikrocefálie zavrhla a dospela k záveru, že ide o nový druh.[49]

 
Odliatok lebky LB1 (vľavo) v porovnaní s mikrocefalickou lebkou

29. januára 2007 publikovala Falková novú štúdiu, v ktorej podporila názor, že v prípade floreských objavov nejde o mikrocefalického H. sapiens. V tejto nové štúdii Falková preskúmala trojrozmerné počítačové modely deviatich mikrocefalických mozgov a 10 bežných ľudských mozgov. Podľa štúdie sa floreská lebka viac podobá lebkám zdravých mozgov súčasných ľudí než lebkám mikrocefalikov, ale má tiež niektoré jedinečné znaky, ktoré by sa dali čakať skôr pri odlišnom druhu. Porovnaním frontálnych a temporálnych lalokov Falková usúdila, že ide o vysoko rozvinutý mozog, úplne nepodobný mozgu mikrocefalickému, ktorý je v mnohých ohľadoch odlišný od mozgov súčasných ľudí. Toto zistenie súčasne aj za odpoveď na predošlé kritiky, podľa ktorých bol mozog LB1 príliš malý na to, aby mohol dosiahnuť inteligenciu nutnú na vytvorenie nástrojov objavených v blízkosti kostry.[10]

Vyššie uvedené štúdie G. A. Lyrase z roku 2008 potvrdzujú závery Dean Falkovej, pretože podľa nej trojrozmerné morfometrické znaky mikrocefalických lebiek H. sapiens sú stále v rozsahu typickom pre druh H. sapiens, zatiaľ čo lebka LB1 sa z tohoto rozsahu vymyká.[50]

Hypotéza Laronovho syndrómu upraviť

V júni 2006 prišiel americký anatóm Gary D. Richards z University of California s názorom, že kostry objavené na ostrove Flores by mohli byť pozostatky ľudí trpiacich tzv. Laronovým syndrómom.[51] O rok neskôr, v júni 2007 Jisra'el Herškovic, Li'ora Kornreichová a Cvi Laron z Telavivskej univerzity v Izraeli publikovali štúdium, podľa ktorého sú morfologické znaky H. floresiensis prakticky totožné so znakmi typickými pre Laronov syndróm.[15] U postihnutých ľudí vzniká tzv. hypofyzárny nanizmus, ktorý pôsobí zdaniu, ako by trpeli nedostatkom rastového hormónu. V skutočnosti je však u nich úroveň rastového hormónu skôr zvýšená,[52] ale ich telo na neho nereaguje.[53] Medzi ďalšie znaky choroby patrí nedostatočne vyvinutá lebka, malá tvár, malá spodná čeľusť a iné kostrové zmeny. Choroba je najviac rozšírená na Blízkom Východe, a to hlavne u detí, ktorých rodičia sú si navzájom blízko príbuzný,[52] vyskytuje sa ale aj v ďalších oblastiach vrátane juhovýchodnej Ázie.[15]

Izraelskí vedci porovnali tiež röntgenové snímky niekoľkých Izraelčanov postihnutých syndrómom, ktorí dosahovali výšky medzi 108 a 128 cm, s údajmi o LB1.[53] Vo svojom štúdiu porovnávali celkom 36 znakov vyskytujúcich sa po celej kostre a dospeli k záveru, že väčšina sa podobala znakom Laronovho syndrómu,[51] vrátane výrazného nadočnicového oblúku, absencia jednej z vedľajších dutín nosných a krátkych končatín vzhľadom k dĺžke trupu.[53] Ľudia postihnutý syndrómom mali tiež malé hlavy, aj keď nie tak malé, ako LB1. Rovnako niektoré anatomické znaky, ktoré Dean Falková zaznamenala na vnútornej strane lebky, by mohli byť výsledkom prispôsobení sa zmenšenej mozgovne a boli objavené aj u postihnutých Laronovým syndrómom.[15][51]

Tieto postihnutia však mávajú tiež veľmi hutnú kosť pri bradavkovom výbežku spánkovej kosti v oblasti nazývanej pars mastoidea, zatiaľ čo u zdravých jedincov táto kosť býva hubovitá a vyplnená vzduchom. Pretože Hershkovitz nemal k dispozícii röntgenové snímky tejto časti lebky, nemohol podobné porovnania urobiť.[15][51] Falková však mohla k porovnávaniu využiť snímky z počítačovej tomografie a zistila, že táto oblasť lebky LB1 nevykazuje žiadne známky Laronovho syndrómu. V marci v roku 2009 Falková a jej spolupracovníci zverejnili štúdium, v ktorom porovnávali niektoré ďalšie rysy LB1 s rysmi popísanými v lekárskej literatúre pri pacientoch s Laronovým syndrómom, ako pneumatizácia (vytváranie dutín) a hrúbku lebečných kostí, tvar tváre, čeľuste, zubov a brady, mimo lebku potom tvar ramena, zápästia, panvy a celkové proporcie tela vrátane relatívnej veľkosti chodidla. Autori štúdia nespozorovali žiadnu významnú podobnosť medzi študovanými znakmi LB1 a znakmi typickými pre Laronov syndróm a dospeli k záveru, že LB1 touto chorobou netrpela.[54]

Štruktúra kostí upraviť

 
Odliatok lebky exemplára LB1, pohľad zhora

Štruktúra ramenných, pažných[13] a zápästných[11] kostí H. floresiensis sa podľa popisov publikovaných v niektorých štúdiách z roku 2007 líšia od moderných ľudí a sú omnoho bližšie štruktúre kostí raných členov podčeľade Homininae alebo šimpanzov. Závery tejto štúdie do značnej miery podporujú názor, že H. floresiensis je skôr samostatným druhom a nie súčasným človekom trpiacim telesnou vadou.

Susan G. Larsonová et al. študovali kosti hornej končatiny kostry LB1. Podľa nich bola ramenná kosť tohto jedinca neobvykle málo pootočená voči lakťu, omnoho menej, než pri súčasných ľudí. Tento znak už pred nimi analyzovali tiež Gary D. Richards, podľa neho možno objaviť tiež u súčasných pygmejských populácií, a Teuku Jacob, ktorý na základe štúdia miest úponov svalov na kostiach LB1 dospel k názoru, že malé pootočenie ramennej kosti je len dôsledkom slabých svalov tohoto jedinca. Larsonová oponovala Richardsovmu záveru s tým, že vo svojej štúdii citoval staršiu prácu z roku 1972, ktorá analyzovala vzory 6 pygmejských žien zo stredovýchodnej Afriky, a že tento malý vzor nie je reprezentatívny pre celú populáciu. Podľa nej sú ramenné kosti pygmejských populácií obvykle pootočené podobne ako u ľudí bežnej výšky. Okrem toho Larsonová so svojim tímom na študovaných kostiach hľadala nejaké známky mikrocefálie, ale žiadne nenašla.[13]

William L. Jungers z Stony Brook University prirovnal malé pootočenie ramennej kosti H. floresiensis k podobne malému pootočeniu u raného hominida, ktorého pozostatky boli objavené v Dmanisi v Gruzínsku,[55] a ktorý bol označený ako Homo georgicus. Larsonová et al. študovali tiež pomerne krátku kľúčnu kosť a neobvyklou stavbu pletenca hornej končatiny H. floresiensis. Svoje objavy potom porovnali s kostrou KNM-WT 15000, známou ako „chlapec z Nariokotome“, ktorá bola priradená druhu H. erectus, a dospeli k záveru, že pletenec hornej končatiny H. floresiensis je medzičlánkom vo vývoji ľudského ramena.[13]

Zatiaľ čo niektorí odborníci, vrátane paleoantropológa Russela Ciochona z University of Iowa, tieto závery podporili, iní s k nim postavili zdržanlivejší s tím, že vzorka kostí H. floresiensis, ktorý je v súčasnej dobe k dispozícii, je príliš malý, a že výskum Larsonovej je z väčšej časti založený iba na jedinej kosti hornej končatiny.[28]

Ďalšie štúdium, ktoré podporilo teóriu nového druhu, publikovali Matthew W. Tocheri et al., ktorí sa sústredili na analýzu zápästných kostí. Vo svojej práci porovnali tri zápästné kostičky objavené v jaskyni Liang Bua, ktoré pravdepodobne patria ku kostre LB1, so zápästnými kostičkami súčasných ľudí, niektorých raných hominidov a afrických ľudoopov. Podľa ich záverov sú tieto kostičky podobné kostičkám ľudoopov a čiastočne tiež australopithekov, a veľmi odlišné od zápästných kostičiek ako u súčasných ľudí, tak tiež človeka neandertálskeho a dokonca aj Homo antecessor. Zápästné kostičky patriace H. floresiensis nemajú niektoré znaky, ktoré sa vyvinuli pri predchodcoch súčasných ľudí už najmenej pred 800 000 rokmi. Pretože tieto znaky sa na kostiach objavujú už v priebehu embryonálneho vývoja, Tocheri z toho vyvodzuje, že je veľmi nepravdepodobné, aby ich neobvyklý tvar bol dôsledkom nejakej vývojovej vady.[11]

Nesúhlas s týmto záverom vyjadril paleontológ Robert D. Martin, ktorý poznamenal, že zatiaľ nikto neštudoval zápästie mikrocefalikov.[12] Alan Thorne z Australian National University prehlásil, že rozdiely medzi kosťami boli len veľmi malé a že podobné odchýlky sa môžu objaviť aj u súčasných ľudí. Tiež poukázal na fakt, že objavené zápästné kostičky boli v jaskyni rozptýlené a nie je isté, či všetky patrili rovnakému jedincovi.[56] Michael Morwood z University of Wollongong v Austrálii, jeden zo spoluautorov štúdie, Thornovi oponoval s tím, že tieto nálezy na zápästných kostičkách sa doplňujú aj s ďalšími zisteniami, ako sú proporcie tela, veľkosť mozgu, morfológia ramena, panvy, čeľuste a zubov, ktoré všetky dohromady naznačujú, že H. floresiensis je samostatným druhom, ktorý sa vyvinul v izolácii na ostrove.[56]

Teória nového druhu bola ďalej podporená štúdiou dolných končatín, ktorú zverejnil William L. Jungers so svojim tímom (zloženým prevažne z rovnakých vedcov, ktorí sa podiaľali na vyššie uvedenej analýze kostí hornej končatiny).[29] Jednou z najvýznamnejších odlišností v štruktúre kostry dolnej končatiny bola neobvykle plochá a v porovnaní so zvyškom tela tiež veľké chodidlá. Palec bol popísaný ako neobvykle krátky a podobný raným hominidom, vrátane australopithekov.[30] Antropológ Henry McHenry z University of California prehlásil, že tieto nálezy Jungersovho tímu by mohli znamenať koniec všetkým diskusiám na tému vývojovej choroby. Omnoho väčšou záhadou podľa neho je, odkiaľ sa druh H. floresiensis vzal.[30] Antropológ John Hawks z University of Wisconsin-Madison však stále zostáva nepresvedčený, pretože dané štúdie podľa neho nedostatočne porovnala popisované znaky so súčasnými pygmejskými populáciami.[57]

Hypotéza endemického kreténizmu upraviť

V roku 2008 prišli austrálski vedci Peter J. Obendorf, Charles E. Oxnard, a Ben J. Kefford s teóriou, že jedinci označení LB1 a LB6 trpeli tzv. myxedémovým typom vrodeného syndrómu z jódovej karencie (nedostatku jódu) a že boli súčasťou touto chorobou inak nedotknuté populácie H. sapiens, ktorá podľa nich ostrov v tej dobe obývala.[16] Porucha býva vyvolávaná niekoľkými faktormi spojenými s životným prostredím postihnutých, medzi ktoré patrí aj nedostatok jódu. Choroba spôsobuje tiež určitú formu nanizmu a aj v dnešnej dobe ju možno sledovať mj. aj medzi obyvateľmi Indonézie. Postihnutí, ktorí sa narodili bez funkčnej štítnej žľazy, mávajú malé telá a zmenšený mozog, ale ich motorické schopnosti sú ovplyvnené omnoho menej než v prípade endemického kreténizmu neurologického pôvodu. Autori štúdie sa domnievajú, že na ostrove Flores mohli pred približne 18 tisíc rokmi (čo je doba, z ktorej objavené kostry pochádzajú) vládnuť podmienky vedúce k vzniku tejto choroby. Podľa nich sú rôzne odlišnosti, objavené na kostiach z jaskyně Liang Bua, ako napríklad zväčšená podväzková jama klinovej kosti[16], neobvykle rovná a len málo pootočená ramená kosť či relatívne silné končatiny,[58] príznaky tejto diagnózy. Týmto spôsobom môžu byť údajne vysvetlené rovnako spodné trenové zuby s dvoma koreňmi či primitívnej morfológie zápästia. Autori štúdie nevylučujú ani možnosť, že aj ústne tradované príbehy o podivných človeku podobných stvoreniach žijúcich na ostrove, môžu v skutočnosti popisovať ľudí postihnutých kreténizmom.[16]

Reakcie na zistenie austrálskych vedcov sa líšili. Robert D. Martin vyjadril súhlas so skúmaním rôznych ďalších postihnutí, ktorými by sa nálezy vysvetlili, aby ich bolo nutné pripisovať novému druhu, osobne však stále dáva prednosť mikrocefalickej teórii. Dean Falková výsledky austrálskeho tímu napadla s tým, že CT snímky podväzkovej jamy neukázali, že by bola väčšia, než je obvyklé, a pretože rozmery tejto časti klinovej kosti boli kľúčovým argumentom štúdie, zavrhla celú túto hypotézu. Peter Brown, objaviteľ fosílií, prehlásil, že pozostatky LB1 boli natoľko hrozne zachovalé, že podľa neho žiadne zmysluplné zmeranie veľkosti podväzkovej jamy nie je možné.[58] Napadnuté boli aj ďalšie Obendorfové merania, pretože jeho tím ich nerobil priamo na kostiach a ani nepoužil CT snímky, ale iba zábery röntgenových snímkov z dokumentu The Mystery of the Human Hobbit, ktorý v roku 2005 natočila britská BBC.[59]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b ROBOVSKÝ, Jan. Kdo koho lovil? [online]. . S. 825. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h BROWN, Peter; SUTIKNA, Thomas; MORWOOD, Michael John, et al. A new small-bodied hominin from the Late Pleistocene of Flores, Indonesia [PDF]. . S. 1055. Dostupné online. DOI:10.1038/nature02999 (anglicky)
  3. ↑ a b c d e f MORWOOD, Michael John, et al. Archaeology and age of a new hominin from Flores in eastern Indonesia [PDF]. . S. 1087–1091. Dostupné online. DOI:10.1038/nature02956 (anglicky)
  4. ↑ a b Alien from Earth. Ask the Expert [online]. Nova, [cit. 2009-04-10]. Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ a b c d e f g h i j k MORWOOD, Michael John; BROWN, Peter, et al. Further evidence for small-bodied hominins from the Late Pleistocene of Flores, Indonesia. . S. 1012–1017. DOI:10.1038/nature04022 (anglicky)
  6. ↑ a b c d e FALKOVÁ, Dean, et al. The Brain of LB1, Homo floresiensis. . S. 242. PDF preprint online. DOI:10.1126/science.1109727 (anglicky)
  7. ↑ MARTIN, Robert D., et al. Comment on "The Brain of LB1, Homo floresiensis" [online]. . S. 999. Dostupné online. DOI:10.1126/science.1121144 (anglicky)
  8. ↑ a b c d e f JACOB, Teuku, et al. Pygmoid Australomelanesian Homo sapiens skeletal remains from Liang Bua, Flores: Population affinities and pathological abnormalities [PDF]. . S. 13421–13426. Dostupné online. DOI:10.1073/pnas.0605563103 (anglicky)
  9. ↑ a b ARGUE, Debbie, et al. Homo floresiensis: Microcephalic, pygmoid, Australopithecus, or Homo? [PDF]. [Cit. 2011-08-08]. S. 360–374. Dostupné online. DOI:10.1016/j.jhevol.2006.04.013 Archivované 2009-09-20 z originálu. (anglicky)
  10. ↑ a b FALKOVÁ, Dean, et al. Brain shape in human microcephalics and Homo floresiensis [PDF]. . S. 2513–2518. Dostupné online. DOI:10.1073/pnas.0609185104 (anglicky)
  11. ↑ a b c d TOCHERI, Matthew W.; ORR, Caley M.; LARSONOVÁ, Susan G., et al. The Primitive Wrist of Homo floresiensis and Its Implications for Hominin Evolution [PDF]. [Cit. 2011-08-08]. S. 1743–1745. Dostupné online. DOI:0.1126/science.1147143 Archivované 2012-11-09 z originálu. (anglicky)
  12. ↑ a b HOLMES, Bob. 'Hobbit' wrist bones suggest a distinct species [online]. . preprint online – plná verzia. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ a b c d e f LARSONOVÁ, Susan G.; JUNGERS, William L.; MORWOOD, Michael J., et al. Homo floresiensis and the evolution of the hominin shoulder. . S. 718–731. PDF preprint online. DOI:10.1016/j.jhevol.2007.06.003 (anglicky)
  14. ↑ RANDERSON, James. Yes, it's a Hobbit. The debate that has divided science is solved at last (sort of) [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ a b c d e HERSHKOVITZ, Israel; KORNREICHOVÁ, Liora; LARON, Cvi. Comparative skeletal features between Homo floresiensis and patients with primary growth hormone insensitivity (Laron Syndrome). . S. 198–208. DOI:10.1002/ajpa.20655 (anglicky)
  16. ↑ a b c d OBENDORF, Peter J.; OXNARD, Charels E.; KEFFORD, Ben J.. Are the small human-like fossils found on Flores human endemic cretins? [PDF]. [Cit. 2011-08-08]. S. 1287–1296. Dostupné online. DOI:10.1098/rspb.2007.1488 Archivované 2008-07-25 z originálu. (anglicky)
  17. ↑ OXNARD, Charles; OBENDORF, Peter J.; KEFFORD, Ben J.. Post-Cranial Skeletons of Hypothyroid Cretins Show a Similar Anatomical Mosaic as Homo floresiensis [online]. [Cit. 2010-09-29]. S. 1-11, e13018. Dostupné online. PDF: [1]. DOI:10.1371/journal.pone.0013018 (anglicky)
  18. ↑ Josef Pazdera: Hobit není nový druh, byl to „kretén“ (OSEL, 29.9.2010)
  19. ↑ HAWKS, John. Flores update, October 2005 [online]. 2005-10-11, [cit. 2009-04-10]. Dostupné online. (anglicky)
  20. ↑ CONNOR, Steve. Stone tools used to back 'Hobbit' theory [online]. [Cit. 2009-04-14]. Dostupné online. (anglicky)
  21. ↑ DALTON, Rex. Little lady of Flores forces rethink of human evolution [online]. . S. 1029. Dostupné online. DOI:10.1038/4311029a (anglicky)
  22. ↑ Pygmy [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
  23. ↑ FIX, Alan G.. Malayan Paleosociology: Implications for Patterns of Genetic Variation among the Orang Asli [online]. . S. 313–323. Dostupné online. DOI:10.1525/aa.1995.97.2.02a00090 (anglicky)
  24. ↑ WEBER, George. Lonely Islands. The Negrito People and the Out-of-Africa Story of the human race [online]. Liestal: The Andaman Association. Kapitola 5. The Andamanese. A Physical Examination. Dostupné online. (anglicky)
  25. ↑ a b c Skeleton reveals lost world of “little people” [online]. University of Wollongong, 2004-11-02, [cit. 2009-04-16]. Dostupné online. (anglicky)
  26. ↑ BROMHAM, Lindell; CARDILLO, Marcel. Primates follow the ‘island rule’: implications for interpreting Homo floresiensis [online]. . S. 398–400. Dostupné online. DOI:10.1098/rsbl.2007.0113 (anglicky)
  27. ↑ a b FALKOVÁ, Dean, et al. Response to Comment on "The Brain of LB1, Homo floresiensis" [online]. . S. 999c. Dostupné online. DOI:10.1126/science.1124972 (anglicky)
  28. ↑ a b CULOTTA, Elisabeth. How the Hobbit Shrugged: Tiny Hominid’s Story Takes New Turn [PDF]. . S. 983–984. Dostupné online. DOI:10.1126/science.312.5776.983a (anglicky)
  29. ↑ a b JUNGERS, William L.; LARSONOVÁ, Susan G., et al. Descriptions of the lower limb skeleton of Homo floresiensis [online]. . Dostupné online. DOI:10.1016/j.jhevol.2008.08.014 (anglicky)
  30. ↑ a b c CALLAWAY, Ewen. Flores 'hobbit' walked more like a clown than Frodo [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  31. ↑ FORTH, Gregory. Hominids, hairy hominoids and the science of humanity [online]. . S. 13–17. Dostupné online. DOI:10.1111/j.0268-540X.2005.00353.x (anglicky)[nefunkčný odkaz]
  32. ↑ Villagers speak of the small, hairy Ebu Gogo [online]. [Cit. 2009-04-16]. Dostupné online. (anglicky)
  33. ↑ SERENO, Martin I.. Language Origins Without the Semantic Urge [PDF]. 2005, [cit. 2009-04-16]. S. 1–12. Dostupné online. (anglicky)
  34. ↑ GEE, Henry. Flores, God and Cryptozoology [online]. [Cit. 2009-04-16]. Dostupné online.
  35. ↑ Agence France-Presse. Indonesian scientist says Flores hominid not new species [online]. [Cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  36. ↑ Homo floresiensis. A palaeontological mystery story [online]. [Cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  37. ↑ CONNOR, Steve. 'Hobbit woman' remains spark row among academics [online]. [Cit. 2009-04-17]. Dostupné online. Archivované 2011-06-04 z originálu. (anglicky)
  38. ↑ Fight over access to 'hobbit' bones [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  39. ↑ HAWKES, Nigel. Professor fuels row over Hobbit man fossils [online]. [Cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  40. ↑ ROY, Edmond. Indonesian scientist defends his removal of hobbit remains [online]. ABC, 2004-12-03, [cit. 2009-05-19]. Dostupné online. (anglicky)
  41. ↑ Awakening the Sleeping Bones: Scientific Access and the Woman of Flores [online]. [Cit. 2009-05-19]. Dostupné online. Archivované 2009-01-08 z originálu. (anglicky)
  42. ↑ a b c SMITH, Deborah. Hobbits triumph tempered by tragedy [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  43. ↑ POWLEDGE, Tabitha M.. Flores hominid bones returned [online]. [Cit. 2011-08-08]. Dostupné online. Archivované 2006-03-16 z originálu. (anglicky)
  44. ↑ a b c Hobbit cave digs set to restart [online]. [Cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  45. ↑ WEBER, Jochen; CZARNETZKI, Alfred; PUSCH, Carsten M.. Comment on "The Brain of LB1, Homo floresiensis" [online]. . S. 236. Dostupné online. DOI:10.1126/science.1114789 (anglicky)
  46. ↑ 'Hobbit' Bones Said to Be of Deformed Human [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  47. ↑ WILFORD, John Noble. Report Reignites Feud Over ‘Little People of Flores’ [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  48. ↑ BREDOW, Rafaela von. Indonesia's "Hobbit". A Huge Fight over a Little Man [online]. [Cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  49. ↑ VERGANO, Dan. The hullabaloo about hobbits [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  50. ↑ LYRAS, G. A., et al. The origin of Homo floresiensis and its relation to evolutionary processes under isolation [PDF]. [Cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)[nefunkčný odkaz]
  51. ↑ a b c d HAWKS, John. Another diagnosis for a hobbit [online]. 2007-07-03, [cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  52. ↑ a b ENERSEN, Ole Daniel. Who Named It? [online]. [Cit. 2009-04-17]. Heslo Laron's syndrome. Dostupné online. (anglicky)
  53. ↑ a b c HARDER, Ben. Did small hominids have a genetic defect? [online]. . S. 46. Dostupné online. (anglicky)
  54. ↑ FALKOVÁ, Dean, et al. The type specimen (LB1) of Homo floresiensis did not have Laron Syndrome. [Cit. 2009-04-11]. Preprint. DOI:10.1002/ajpa.21035 (anglicky)
  55. ↑ BOWER, Bruce. Walking Small: Humanlike legs took Homo out of Africa. . Článok dostupný online v diskusnom archíve Sci-tech-archive.net. (anglicky)
  56. ↑ a b SALLEH, Anna. Wrist gives hobbit theory the flick [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  57. ↑ HAWKS, John. The forelimb and hindlimb remains from Liang Bua cave [online]. 2008-12-18, [cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  58. ↑ a b Hobbit Controversy Continues – Claims of Cretinism Rejected on Several Counts [online]. 2008-03-06, [cit. 2009-04-17]. Dostupné online. Archivované 2008-07-29 z originálu. (anglicky)
  59. ↑ KAMRANI, Kambiz. Were Homo floresiensis just a population of myxoedematous endemic cretin Homo sapiens? [online]. 2008-03-05, [cit. 2009-04-17]. Dostupné online. Archivované 2009-02-05 z originálu. (anglicky)
  • MORWOOD, Michael J.; OOSTERZEE, Penny Van. A New Human: The Startling Discovery and Strange Story of the "Hobbits" of Flores, Indonesia. New York: Smithsonian Books/Collins. ISBN 0-06-089908-5. (anglicky)
  • GOLDENBERG, Linda. Little People and a Lost World: An Anthropological Mystery. Minneapolis: Twenty-First Century Books. ISBN 978-0-8225-5983-2. (anglicky)
  • HENNEBERG, Maciej; SCHOFIELD, John. The Hobbit Trap: Money, Fame, Science and the Discovery of a 'New Species'. Kent Town, S. Aust.: Wakefield Press. ISBN 978-1-86254-791-9. (anglicky)

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Homo floresiensis na anglickej Wikipédii a Homo floresiensis na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Človek_floreský&oldid=7723429“