Oheň
Oheň môže byť:
- viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) prudkých silno exotermických reťazových reakcií, ktoré prebiehajú v otvorených reakčných sústavách[1]
- (najmä perzistentný) viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) horenia (definovaného ako rýchla oxidačná exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo); oheň môže byť v dvoch formách: plameň a/alebo tlenie (žeravá látka) [2][3]
- prírodný činiteľ (sila) alebo aktívny princíp účinkujúci pri horení; ľudovo chápaný ako látka viditeľná v podobe plameňa alebo červeného či bieleho rozžeravenia[4]
- rýchle ale perzistentné horenie (definované ako exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo)[5]
- horenie, najčastejšie na vzduchu[6]
- ľuďmi riadené (kontrolované) horenie vo vopred určenom ohraničenom priestore, čiže opak požiaru[7]
- požiar[8]
Podmienky vzniku a priebehu ohňa
upraviťNa vznik a priebeh horenia (ako prejavu rýchlej oxidačnej exotermickej reakcie za vzniku svetla), a tým aj ohňa (ak je definovaný ako prejav takto definovaného horenia), je potrebná prítomnosť nasledujúcich faktorov[9]:
- horľavina (palivo)
- oxidačné činidlo, t.j. buď vzdušný kyslík alebo látka uvoľňujúca v priebehu horenia kyslík (napr. peroxid)
- iniciátor horenia, t.j. plameň, iskra alebo teplota (samo)vznietenia
Druhy ohňa
upraviťPodľa horľavých materiálov sa rozlišuje[10]:
- Oheň typu A je oheň, ktorým horia obyčajné horľavé látky (napr. papier, drevo, odev, niektoré plasty atď.).
- Oheň typu B je oheň, ktorým horia kvapalné a plynné látky ako benzín, alebo oleje, ktoré nezanechávajú žiadnu pahrebu, alebo popol.
- Oheň typu C je oheň, ktorý vzniká v elektrických zariadeniach.
- Oheň typu D je oheň, ktorým horia horľavé kovy (titán, zirkón, sodík, draslík a podobne).
Podľa farby plameňa sa rozlišuje [chýba zdroj]:
- žltý plameň – svietivý, ale obyčajne s nižšou teplotou
- modrý plameň – menej svietivý, ale teplejší
Farbu plameňa však môžu podmieniť aj látky, ktoré sú v ňom prítomné. Ide napríklad o sodík (žlto), draslík (modrofialovo), lítium (karmínovočerveno), či iné.
Názory na oheň
upraviťV stoicizme je oheň všeprenikajúci jemný živel, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády. Je to neodvratný osud sveta. Jeho aktívnou stránkou je pneuma.[11]
Podľa Herakleita je oheň prírodná pralátka, z ktorej vznikol svet, jednotlivé veci v ňom i duša. Podľa Herakleita je večne živý a neustále nadobúdajúci nové formy. Oheň je nositeľom rozumu vo svete i v človeku.[12]
Referencie
upraviť- ↑ Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993
- ↑ Feuer in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005-2006
- ↑ http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/feu/51809
- ↑ fire in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
- ↑ McGraw-Hill Encyclopedia of Science and Technology, 5th edition
- ↑ oheň. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 637.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-05-27]. Dostupné online. Archivované 2020-05-14 z originálu.
- ↑ Krátky slovník slovenského jazyka (ako druhý význam slova oheň)
- ↑ horenie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
- ↑ Čo je oheň? [online]. [Cit. 2013-05-27]. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Iné projekty
upraviťExterné odkazy
upraviť- Ziman, M.: Čo je oheň? Archivované 2011-10-16 na Wayback Machine