Palivo

Palivo môže byť:

v užšom zmysle (t. j. bez jadrového paliva):
- (prírodná alebo synteticky vyrobená) látka (horľavina s prípadnými ďalšími látkami), ktorej spaľovaním možno získať teplo (prípadne aj svetlo) za ekonomicky a ekologicky (resp. ekonomicky a hygienicky) prijateľných podmienok, a to spravidla na kúrenie (ohrev), technologické účely alebo na transformáciu na mechanickú a elektrickú energiu^[1]^[2]^[3]^[4]; palivo sa skladá z horľaviny a (pri nekvapalných palivách) často okrem toho z popola, resp. inej nehorľavej zložky, a vody^[3]
- látka/horľavina (v užšom zmysle len rastlinného alebo nerastného pôvodu) určená na získanie tepla (prípadne následne pohonnej energie) spaľovaním ^[5]^[6]; látka na spaľovanie^[7]
- prírodná horľavina, ktorej hospodárne využitie je ekonomicky únosné^[8]
- horľavina rastlinného alebo nerastného pôvodu^[9]
- nepresne: horľavina na kúrenie, kurivo^[10]^[11]
v širšom zmysle (t. j. vrátane jadrového paliva):
- (prevažne organická) látka, ktorá uvoľňuje teplo chemickou reakciou (napr. oxidáciou, t. j. spaľovaním) alebo jadrovou reakciou (jadrovým štiepením alebo jadrovou syntézou)^[11]
- látka spaľovaná alebo inak spotrebúvaná s cieľom získať z nej teplo^[12]
- látka oxidovaná (t. j. spaľovaná) alebo inak premieňaná v peci alebo tepelnom stroji s cieľom získať z nej využiteľné teplo alebo využiteľnú energiu^[13]
v najširšom zmysle: V biochémii sa výraz palivo niekedy – skôr metaforicky – používa aj na označenie potravy alebo zložiek potravy ako zdroja energie pre telo.

Palivo v užšom zmysle

Požiadavky na palivá

Na palivá sú kladené základné požiadavky:

vytvoriť so vzduchom takú zápalnú zmes, ktorá zanechá po zhorení čo najmenej mechanicky alebo chemicky škodlivých látok.
maximálny obsah aktívnych látok, ktoré uvoľňujú teplo
minimálny obsah pasívnych látok, alebo látok, ktoré spaľovanie sťažujú

Okrem toho musia mať palivá aj vhodné fyzikálne vlastnosti:

dobrá výhrevnosť
dobrá zápalnosť
dostatočná rýchlosť spaľovania
vyhovujúce rozpätie zmiešavacieho pomeru
dobrá odparivosť
vhodná teplota bodu zápalu resp. samovznietenia
výhodné chemické zloženie a iné.

Pre ich praktické použitie musia spĺňať aj podmienky:

dostupnosti
nízkej ceny
bezpečnej dopravy
dobrej skladovateľnosti

Skupenstvá palív

Palivá sú zastúpené všetkými tromi skupenstvami:

plynné palivá: napríklad vodík, zemný plyn, svietiplyn, koksárenský plyn, kychtový plyn, generátorový plyn
kvapalné palivá: napríklad benzín, motorová nafta, petrolej, benzén, alkoholy, vykurovací olej, mazut
pevné palivá: napríklad uhlie, koks

Uhľovodíkové palivá

Výrazne najväčší podiel z palív využívaných v súčasnosti pokrývajú uhľovodíkové palivá. Ťažia sa v prírode alebo sa vyrábajú v takom množstve, že sú dostatočným zdrojom tepelnej energie. Vyrábajú sa z ropy, zemného plynu, prípadne olejnatých bridlíc. Pretože tieto zdroje vznikli v minulosti z fosílií živých organizmov, nazývajú sa tieto palivá aj fosílne. Celosvetové zásoby zdrojov fosílnych palív sú obmedzené, preto je potrebné hľadať iné, alternatívne zdroje energie.

Uhľovodíkové palivá sú tvorené uhľovodíkmi a teda zložené prevažne z uhlíka a vodíka. Majú preto veľmi výhodné energetické vlastnosti:

spálením jedného kilogramu vodíka sa získa až 120,8 MJ tepelnej energie
spálením jedného kilogramu uhlíka sa získa 32,8 MJ tepelnej energie

Tieto palivá sú spravidla zmesou rôznych uhľovodíkov. Od ich pomerného zloženia závisia ich vlastnosti. Pokiaľ sú v palive zastúpené aj molekuly s viazaným kyslíkom, dosahuje sa kvalitnejšie spaľovanie, pretože takto uvoľnený kyslík je reaktívnejší, a reakcie prebiehajú aj v menej priaznivých podmienkach.

Uhľovodíkové palivá môžeme rozdeliť podľa pôvodu na primárne (prírodné suroviny) a ušľachtilé a ďalej podľa skupenstva:

Primárne palivá:
- suché – antracit, čierne uhlie, hnedé uhlie, lignit, rašelina, drevo
- kvapalné – ropa nafta
- plynné – zemný plyn
Ušľachtilé palivá:
- tuhé – koks, drevné uhlie, brikety
- kvapalné – benzín, petrolej, výhrevné oleje, lieh
- plynné – svietiplyn, koksárenský plyn, generátorový plyn, zmiešaný a vodný plyn, kychtové plyny, acetylén a iné

Mendelejevov vzťah

Ak je známe základné zloženie paliva, jeho dolnú výhrevnosť možno určiť pomocou Mendelejevovho vťahu – pozri článok Mendelejevov vzťah.

Jadrové palivo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jadrové palivo

Referencie

↑ palivo in: Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993
↑ palivo. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 757.
↑ ^a ^b palivá in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka č. 133, 1982
↑ http://www.1911encyclopedia.org/Fuel
↑ palivo in: Krátky slovník slovenského jazyka
↑ palivo in: Příruční slovník jazyka českého
↑ fuel in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
↑ http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1458/457801206_131293_28606_685
↑ palivo in: Ottův slovník naučný
↑ Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968
↑ ^a ^b Paulička, I. et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
↑ Columbia Encyclopaedia
↑ Daintith, J. ed.: Oxford Dictionary of Chemistry, 2008

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému palivá.

Zdroje

Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.

Chemický portál

[1] vo in: Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993

[2] vo. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 757.

[pyr-3] vá in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka č. 133, 1982

[4] ttp://www.1911encyclopedia.org/Fuel

[5] vo in: Krátky slovník slovenského jazyka

[6] vo in: Příruční slovník jazyka českého

[7] uel in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009

[8] ttp://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1458/457801206_131293_28606_685

[9] vo in: Ottův slovník naučný

[10] Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968

[pau-11] Paulička, I. et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002

[12] Columbia Encyclopaedia

[13] Daintith, J. ed.: Oxford Dictionary of Chemistry, 2008

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]