Chorvátčina
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Chorvátčina (hrvatski jezik) | |
Štáty | Chorvátsko, Bosna a Hercegovina |
---|---|
Región | Balkánsky polostrov |
Počet hovoriacich | okolo 7 miliónov |
Poradie | 78. |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Chorvátsko Bosna a Hercegovina Srbsko ( Vojvodina) Európska únia |
Regulátor | Inštitút pre chorvátsky jazyk a jazykovedu |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | hr |
ISO 639-2 | hrv |
ISO 639-3 | hrv |
Wikipédia | |
Adresa | hr.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedija, slobodna enciklopedija |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Nárečia
upraviťHlavné chorvátske nárečia sa tradične delia do troch skupín podľa týchto znakov:
- podľa opytovacieho zámena „čo“, ktoré znie buď šta (što), kaj alebo ča. Podľa toho sa rozlišuje nárečie štokavské, kajkavské a čakavské. Dubrovačké štokavské nárečie i západné novoštokavské narečie je základom spisovnej formy chorvátčiny.[1]
- podľa hlásky, ktorá vystriedala v historickom vývoji staré slovanské jať: e, je alebo ije, prípadne i. Tento znak je vodidlom pre označenie nárečí ekavského, jekavského prípadne ijekavského a ikavského.
Štokavské nárečie
upraviťŠtokavské nárečie je dominantné v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a Srbsku.
Kajkavské nárečie
upraviťKajkavské nárečie je rozšírené v severnom Chorvátsku. Slovu „čo“ zodpovedá „kaj“. Je charakteristické veľkou podobnosťou so západnými nárečiami slovinčiny, avšak nemá dvojné číslo. Zvuku „jať“ zodpovedá „e“.
Čakavské nárečie
upraviťČakavské nárečie je rozšírené v západnom Chorvátsku, hlavne na Istrii, Kvarnere a Dalmácii. Slovu „čo“ zodpovedá „ča“. Toto nárečie obsahuje početné výpožičky z taliančiny. Rovnako ako v prípade štokavského nárečia, na základe hlásky jať sa rozlišuje ikavský, ekavský a jekavský variant. Nevšedným rysom čakavského dialektu je jeho archaický prízvuk – spomedzi všetkých slovanských jazykov sa voľný, pohyblivý a melodický prízvuk v čakavskej chorvátčine najviac približuje prízvuku praslovančiny. Napríklad:
Pôvod | ekavsky | ikavsky | ijekavsky |
---|---|---|---|
vrěme | vreme | vrime | vrijeme |
lěp | lep | lip | lijep |
devojka | divojka | djevojka | |
věran | veran | viran | vjeran |
selo | selo | selo | selo |
trěbati | trebati | tribati | trebati |
grějati | grejati | grijati | grijati |
Abecedy a výslovnosť
upraviťChorvátčina sa zapisuje latinkou. Zápis v abecede je fonetický. Je založená na práci Kratka osnova horvatsko-slavenskoga pravopisaňa Ljudevita Gaja v roku 1830.
-
(a)
-
(be)
-
(ce)
-
(če)
-
(će)
-
(de)
-
(dže)
-
(đe)
-
(e)
-
(ef)
-
(ge)
-
(ha)
-
(i)
-
(je)
-
(ka)
-
(el)
-
(elj)
-
(em)
-
(en)
-
(enj)
-
(o)
-
(pe)
-
(er)
-
(es)
-
(eš)
-
(te)
-
(u)
-
(ve)
-
(ze)
-
(že)
Príklady
upraviťAngličtina | Hornolužická srbčina | Chorvátčina | Srbčina |
---|---|---|---|
Compare | Přirunanje | Usporedba | Поређење (Poređenje) |
Europe | Europa | Europa | Европа (Evropa) |
Netherlands | Nižozemska | Nizozemska | Холандија (Holandija) |
Italians | Italčenjo | Talijani | Италијани (Italijani) |
Universe | Uniwersum, swětnišćo | Svemir | Васиона (Vasiona) |
Spine | Rjap | Kralježnica | Кичма (Kičma) |
Air | Powětr | Zrak | Ваздух (Vazduh) |
Education | Kubłanje, wukubłanje | Odgoj | Васпитање (Vaspitanje) |
Week | Tydźeń | Tjedan | Седмица (Sedmica) |
History | Stawizny | Povijest | Историја (Istorija) |
Pantaloons | Cholowy | Hlače | Панталоне (Pantalone) |
Belly | Brjuch | Trbuh | Стомак (Stomak) |
Science | Wěda | Znanost | Наука (Nauka) |
Personally | Wosobnje | Osobno | Лично (Lično) |
Persona | Wosoba | Osoba | Лице (Lice) |
United Nations | Zjednoćene narody | Ujedinjeni Narodi | Уједињене Нације (Ujedinjene Nacije) |
Bread | Chlěb | Kruh | Хлеб (Hleb) |
Artificial | Kumštny | Umjetno | Вештачки (Veštački) |
Cross | Křiž | Križ | Крст (Krst) |
Democracy | Demokratija | Demokracija | Демократија (Demokratija) |
Detection | Spóznaće | Spoznaja | Сазнање (Saznanje) |
Island | Kupa | Otok | Острво (Ostrvo) |
Officer | Oficěr | Časnik | Официр (Oficir) |
Road traffic | Nadróžny wobchad | Cestovni promet | Друмски саобраћај (Drumski saobraćaj) |
Autobahn | Awtodróha | Autocesta | Аутопут (Autoput) |
Length | Dołhosć | Duljina | Дужина (Dužina) |
Association | Udruga | Удружење (Udruženje) | |
Factory | Fabrika, twornja | Tvornica | Фабрика (Fabrika) |
General | Powšitkowny | Opće | Опште (Opšte) |
Christ | Chrystus | Krist | Христoс (Hristos) |
I'm sorry | Wodajće prošu | Oprosti | Извини (Izvini) |
Native language standard | Maćernorěčny standard | Materinski jezični standard | Матерњи језички стандард |
Referencie
upraviť- ↑ (chorv.) Kolo Matice hrvatske 2, 2014. Archivované 2017-06-07 na Wayback Machine Radoslav Katičić: Zlatna formula hrvatskoga jezika: ča-kaj-što Tu se lijepo pokazuje kako je ča-kaj-što doista zlatna formula hrvatskoga jezika. Ona naime obuhvaća i hrvatski standardni jezik koji se na površan pogled čini kao da je samo što, a nimalo ča i kaj. Tako nam ga u našem školovanju i prikazuju. Ali taj standardni jezik nije drugo nego dijalektalna stilizacija s dosljedno provedenim novoštokavskim ijekavskim dijalekatskim obilježjima. Ta stilizacija polazi i od područja kaj, i od područja ča, a i kad polazi od područja što nije ista s nikojim organskim štokavskim govorom, nego je upravo to što jest: dijalekatska stilizacija. Stoga formula ča-kaj-što obuhvaća i hrvatski standardni jezik, i obuhvaća ga upravo onako kako hrvatskomu standardnom jeziku valja pristupati... naš standardni jezik nije izveden ni iz kojega narodnoga govora, ni iz kojega zaseoka. On je izveden iz sve cjeline hrvatskoga pisanja i jezičnoga stvaranja. ...zlatna formula ča-kaj-što proistječe iz svega što jest hrvatski jezik i upućuje na njegovu cjelovitost... Uz to, zlatna formula upućuje na pravi pristup tomu standardnom jeziku, pristup ne s gledišta dijalektološke ekspertize, nego sve cjelovite povijesti hrvatskoga pisanja.
Externé odkazy
upraviť- Kolo Matice hrvatske 5-6/2012. Archivované 2016-04-17 na Wayback Machine Tema broja: Položaj hrvatskog jezika - jučer, danas, sutra, Matica hrvatska
- Kolo Matice hrvatske 5-6/2012. Archivované 2016-06-23 na Wayback Machine Leopold Auburger: Položaj hrvatskoga književnog jezika i njegova pravopisa – jučer, danas i sutra