Chorvátska abeceda

Chorvátska abeceda, chorvátska latinka alebo gajica (podľa jej reformátora) je abeceda, založená na latinskej abecede a slúži ako oficiálna abeceda[1] na zápis chorvátčiny v Chorvátsku. Abeceda je zložená z 30 písmen a o dnešnú podobu sa zaslúžil najmä chorvátsky jazykovedec Ľudovít Gaj.

PoužitieUpraviť

Okrem chorvátčiny sa rovnaké znaky používajú aj pre srbský, bosnianský a čiernohorský jazyk, či prepis (transkripciu) v macedónskom jazyku.

Znaky abecedyUpraviť

Chorvátska abeceda má nasledujúce písmená:

Z celkových 30 písmen chorvátskeho jazyka je 27 jednoznakových a tri sú viacznakové (dže, elj a enj). Dvojznakové písmená majú dve hlavné formy: i , Lj a LJ, Nj a NJ. Prvé sa používa vtedy, keď je prvé písmeno slova napísané veľkým písmom (napr. na začiatku vety), druhá forma vtedy, keď je celé slovo napísané veľkými písmenami (napr. LJERKA, nie LjERKA) alebo v zložených skratkách.

VýslovnosťUpraviť

Písmená sa čítajú tak ako v slovenčine s nasledujúcimi rozdielmi:

  • dž sa číta ako tvrdé „dž“
  • h sa číta ako „ch“ (chorvátčina nemá slovenské „h“)
  • nj se číta „ň“
  • lj sa číta „ľ“
  • ć sa číta ako mäkké vyššie „č“ (výslovnosť niekde medzi č a ť)
  • č sa číta ako tvrdé nižšie „č“ (výslovnosť trochu tvrdšia než č)
  • đ sa číta ako mäkšie „dž“ (výslovnosť medzi dž a ď)
  • i nezmäkčuje (chorvátčina nemá tvrdé y) – Di, ti, ni, li sa číta ako dy, ty, ny a ly.
  • e nezmäkčuje (de, te, ne, le sa číta tvrdo)

Čítanie skratiekUpraviť

Zložená skratka (odvodená zo začiatočných písmen slova v názve) napríklad SFRJ sa číta es-ef-er-je (bežný nesprávne čítane es-ef-er-jot, ktorá sa tak ale číta v nemčine a poľštine).

História pôvodu chorvátskej abecedyUpraviť

 
Chorvátsky jazykovedec a reformátor chorvátskej abecedy Ľudovít Gaj (1809 - 1872)

Ľudovít Gaj (Ljudevit Gaj) (1809 - 1872) sa pri vytváraní chorvátskej abecedy inšpiroval českou (latinskou) abecedou. Jeho abeceda obsahovala:

  • latinské písmena,
  • znaky C, S, Z a Č, Š, Ž,
  • znaky Ň a Ľ – nahradil za NJ a LJ (podľa vzoru maďarských NY a LY)
  • znak Ǧ pre hlásku, ktorá sa používa na začiatku slova (inak sa píše č) nahradil za DŽ (po príklade poľštiny, maďarčiny, slovenčiny aj češtiny),
  • písmeno Ť nahradil za TJ – o nejaký čas sa používaním nahradilo za písmeno Ć,
  • písmeno Ď, ktoré priradil medzi DJ a GJ – v roku 1892 nahradil srbský jazykovedec Đuro Daničić znakom Đ, a dodnes je používané aj v chorvátskej abecede.[2]

Rozmýšľal aj pridať písmeno É (podľa vzoru svojho predchodcu Ivana Belostenca) na rozlíšenie zvukových hlások pre ije, i a e, ktoré sa v chorvátčine zapisujú jedným písmenom, ale tento jeho návrh väčšina odmietla.

V roku 1830 zverejnil chorvátsky jazykovedec a reformátor Ľudovít Gaj v Budíne (dnešná Budapešť) zmenenú chorvátsku abecedu v brožúre „Kratka osnova horvatsko-slavenskog pravopisanja poleg mudroljubneh, narodneh i prigospodarneh temeljov i zrokov“.

ReferencieUpraviť

  1. EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU, Chorvátska republika [online]. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Chorvátsku: www.mzv.sk/zahreb, emb.zagreb@mzv.sk. Dostupné online.
  2. http://hbl.lzmk.hr/clanak.aspx?id=4373

LiteratúraUpraviť

  • Stjepan Babić, Božidar Finka, Milan Moguš, Hrvatski pravopis, Školska knjiga, Zagreb, 1971
  • Stjepan Babić, Božidar Finka, Milan Moguš, Hrvatski pravopis, Školska knjiga, Zagreb, 1994
  • Stjepan Babić, Božidar Finka, Milan Moguš, Hrvatski pravopis, Školska knjiga, Zagreb, 2000
  • Lada Badurina, Ivan Marković, Krešimir Mićanović, Hrvatski pravopis, Matica hrvatska, Zagreb, 2007, ISBN 978-953-150-815-5 (po chorvátsky)