Vojvodina

	Autonómna pokrajina Vojvodina
Vlajka	Znak
	Štátna hymna:;
Miestny názov
• dlhý	Аутономна Покрајина Војводина
• krátky	Војводина
Hlavné mesto	Nový Sad; 45°15′ s.š. 19°51′ v.d.
Najväčšie mesto	Nový Sad
Úradné jazyky	Srbčina, Maďarčina, Slovenčina, Chorvátčina, Rumunčina, Panónska rusínčina ;
Štátne zriadenie; Predseda vlády	Autonómna oblasť; Igor Mirović
Vznik	1944
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 21506 km² (?.) ; ? km² (? %)
Počet obyvateľov; • odhad (?); • sčítanie (2011); • hustota (?)	; ? (?.) ; 1 931 809; 90/km²
Mena	Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo; • Letný čas	SEČ (UTC+1); SELČ (UTC+2)
Internetová doména	.rs
Smerové telefónne číslo	+381

Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.

Súradnice: 45°15′00″S 19°51′00″V / 45,25000001°S 19,85000001°V / 45.25000001; 19.85000001

Oficiálny názov v úradných jazykoch upraviť

srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina ^{[pozn 1]}
rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
rusínsky: Автономна Покраїна Войводина

Dejiny upraviť

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii. Po prvej svetovej vojne táto oblasť sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

Administratívne členenie upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska

Obvody Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na sedem obvodov (po srbsky: okrug):

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.

Geografia upraviť

Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov – Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011).^[1] Nachádza sa v strednej Európe, v severnej časti Srbska, na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.

Národnostné zloženie (2011) upraviť

Národnosti vo Vojvodine

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina, rumunčina a rusínčina.

Srbi 1 289 635 (66,76%)
Maďari 251 136 (13,00%)
Slováci 50 321 (2,60%)
Chorváti 47 033 (2,43%)
Rómovia 42 391 (2,19%)
Rumuni 25 410 (1,32%)
Čiernohorci 22 141 (1,15%)
Rusíni 13 928 (0,72%)
Juhoslovania 12 176 (0,63%)
Iní 177 638 (9,20%)
Spolu 1 931 809 (100%)^[1]

Slováci vo Vojvodine upraviť

Sídla Slovákov, Rusínov a Čechov vo Vojvodine

Oficiálne použitie slovenčiny vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,85 %).^[1]^[2]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).^[3] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).^[1]^[2]

Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.^[4]

Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane folklóru a zvykoslovia).^[2]^[5]

Poznámky upraviť

↑ Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

Referencie upraviť

↑ ^a ^b ^c ^d Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia), 2012, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-86-6161-025-7. Archivované 2019-11-16 z originálu. (po srbsky a po anglicky)
↑ ^a ^b ^c BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.
↑ Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku), 2003, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 86-84433-00-9. Archivované 2019-11-16 z originálu. (po srbsky)
↑ HOMIŠINOVÁ, Mária a kolektív. Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi [online]. Košice: Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav, 2018, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-25-9. Archivované 2020-02-11 z originálu.
↑ SKLABINSKÁ, Milina. Slováci v Srbsku [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online. Archivované 2020-01-01 z originálu.

Externé odkazy upraviť

Oficiálna stránka Vlády Vojvodinského autonómneho kraja (po srbsky) (po slovensky) (po anglicky)
Múzeum Vojvodiny Archivované 2020-08-05 na Wayback Machine (po anglicky) (po srbsky)
Múzeum vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky)
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky) (po anglicky)

[1] Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

[pp2011-2] Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia), 2012, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-86-6161-025-7. Archivované 2019-11-16 z originálu. (po srbsky a po anglicky)

[btk-3] BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.

[pp2002-4] Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku), 2003, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 86-84433-00-9. Archivované 2019-11-16 z originálu. (po srbsky)

[mh-5] HOMIŠINOVÁ, Mária a kolektív. Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi [online]. Košice: Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav, 2018, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-25-9. Archivované 2020-02-11 z originálu.

[ústav-6] SKLABINSKÁ, Milina. Slováci v Srbsku [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online. Archivované 2020-01-01 z originálu.

[pozn 1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]