Vojvodina
- Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.
Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.
Autonómna pokrajina Vojvodina | |||||
| |||||
Štátna hymna: | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Аутономна Покрајина Војводина | ||||
• krátky | Војводина | ||||
Hlavné mesto | Nový Sad 45°15′ s.š. 19°51′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Nový Sad | ||||
Úradné jazyky | Srbčina, Maďarčina, Slovenčina, Chorvátčina, Rumunčina, Panónska rusínčina
| ||||
Štátne zriadenie Predseda vlády |
Autonómna oblasť Igor Mirović | ||||
Vznik | 1944 | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
21506 km² (?.) ? km² (? %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (?) • sčítanie (2011) • hustota (?) |
? (?.) 1 931 809 90/km² | ||||
Mena | Srbský dinár (RSD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
Internetová doména | .rs | ||||
Smerové telefónne číslo | +381 |
Súradnice: 45°15′00″S 19°51′00″V / 45,25000001°S 19,85000001°V
Oficiálny názov v úradných jazykoch
upraviť- srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
- maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
- slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina [pozn 1]
- rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
- chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
- rusínsky: Автономна Покраїна Войводина
Dejiny
upraviťOblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii. Po prvej svetovej vojne táto oblasť sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.
Administratívne členenie
upraviťVojvodina je rozdelená na sedem obvodov (po srbsky: okrug):
- Západobáčsky obvod (Báčka)
- Severobáčsky obvod (Báčka)
- Juhobáčsky obvod (Báčka)
- Severobanátsky obvod (Banát)
- Stredobanátsky obvod (Banát)
- Juhobanátsky obvod (Banát)
- Sriemsky obvod (Sriem a časť Mačvy)
V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.
Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.
Geografia
upraviťRozprestiera sa na území štyroch historických regiónov – Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011).[1] Nachádza sa v strednej Európe, v severnej časti Srbska, na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.
Národnostné zloženie (2011)
upraviťVojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina, rumunčina a rusínčina.
- Srbi 1 289 635 (66,76%)
- Maďari 251 136 (13,00%)
- Slováci 50 321 (2,60%)
- Chorváti 47 033 (2,43%)
- Rómovia 42 391 (2,19%)
- Rumuni 25 410 (1,32%)
- Čiernohorci 22 141 (1,15%)
- Rusíni 13 928 (0,72%)
- Juhoslovania 12 176 (0,63%)
- Iní 177 638 (9,20%)
- Spolu 1 931 809 (100%)[1]
Slováci vo Vojvodine
upraviťSlováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,85 %).[1][2]
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).[3] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).[1][2]
Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.[4]
Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane folklóru a zvykoslovia).[2][5]
Poznámky
upraviť- ↑ Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia), 2012, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-86-6161-025-7. Archivované 2019-11-16 z originálu. (po srbsky a po anglicky)
- ↑ a b c BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.
- ↑ Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku), 2003, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 86-84433-00-9. Archivované 2019-11-16 z originálu. (po srbsky)
- ↑ HOMIŠINOVÁ, Mária a kolektív. Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi [online]. Košice: Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav, 2018, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-25-9. Archivované 2020-02-11 z originálu.
- ↑ SKLABINSKÁ, Milina. Slováci v Srbsku [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online. Archivované 2020-01-01 z originálu.
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka Vlády Vojvodinského autonómneho kraja (po srbsky) (po slovensky) (po anglicky)
- Múzeum Vojvodiny Archivované 2020-08-05 na Wayback Machine (po anglicky) (po srbsky)
- Múzeum vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky)
- Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky) (po anglicky)