Folklór (kultúra)

tance, piesne, zvyky a pod. charakteristické pre určitý národ alebo väčšiu skupinu ľudí žíjúcich na určitom území

Folklór („folklore“ – vedomosti ľudu) je súbor kultúrnych javov, ktoré sa realizujú formami ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobnospevnej komunikácie, realizovaný v mnohých variantoch. Jeho nositeľom a rozširovateľom je kolektív, aj keď prvotným tvorcom bol jeden človek.

Tekovský kroj
Ľudový rezbár

Folklór podlieha kolektívnym normám jednotlivých skupín. Viaže sa na realizáciu v konkrétnej situácii (folklórna situácia), ktorá predstavuje jednotu času, miesta a interpretácie (zvykne sa uvádzať aj kritika). V súčasnosti sa stretávame s pojmami folklorizmus (2. existencia folklóru) a folklorizácia.

Folklór je možné rozdeliť do:

  • rodov
  • druhov
  • žánrov

Štúdiom folklóru sa zaoberá samostatná spoločenská veda – folkloristika.


Ako folklorista sa označuje nielen odborník vo folkloristike, ale hovorovo aj ten, kto sa venuje pestovaniu folklóru, jeho zachovávaniu a umeleckému interpretovaniu (formou záujmovej činnosti).

Folklór na Slovensku

upraviť

Folklór patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny. Každá oblasť, mesto, dedina, obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónov sú na viacerých miestach Slovenska usporadúvané folklórne festivaly.

Najväčšie festivaly na Slovensku sú vo Východnej, Myjave a Detve a všetky tri festivaly sú organizované pod záštitou C.I.O.F.F. (najväčšia folkloristická celosvetová organizácia)[chýba zdroj]. Ostatné festivaly majú skôr regionálny charakter, ale často svojou kvalitou nezaostávajú za týmito tromi festivalmi. Vo všeobecnosti možno povedať, že medzi festivalmi sú dosť výrazné rozdiely a každý má svoju vlastnú, typickú atmosféru a čaro. Na najlepších festivaloch žije festivalom celá obec, mesto – dokonca celá oblasť a folklór cítite na každom kroku.

Folklór v Srbsku

upraviť
 
Kysáčsky kroj

Slováci, ktorí prišli do Srbska (presnejšie do Vojvodiny) zo Severného Maďarska a Slovenska, si so sebou priniesli aj folklór. Každá dedina a mesto má svoj vlastný kroj, hudbu, zvyky, tradície, tance, nárečie, ktoré je odlišné (nie je všade rovnaké). Vo Vojvodine sa organizujú rôzne slovenské ako folklórne tak i rôzne iné podujatia.

Najväčšie festivaly v Srbsku sú v Kysáči, Zlatá brána, Báčskom Petrovci, Slovenské národné slávnosti. Taktiež tam sú aj festivaly Tancuj, tancuj, Budárske dni… a v takmer každej obci bývajú rôzne podujatia a festivaly.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť