Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku

Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku (SEAVC, po srbsky: Slovačka evangelička crkva augsburške veroispovesti u Srbiji) je luteránska cirkev a najväčšia protestantská cirkev v Srbsku.

Lutherova ruža

Medzi protestantmi, ktorých je dnes v 2,2 miliónovej Vojvodine o niečo viac ako 8 %, je SEAVC najväčšou cirkvou. Má okolo 40 000 členov.[1] Rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od 2008 roku aj novozaložený Nemecký seniorát so seniórmi v čele.

Začiatky reformácieUpraviť

Bližšie informácie v článkoch: Reformácia a Martin Luther

Reformácia má počiatok v pôsobení kňaza a teológa Martina Luthera. Martin Luther bol farárom vo Wittenbergu ako aj profesorom na Univerzite vo Wittenbergu. Začal si všímať prax predávania odpustkov za peniaze vo vtedajšej cirkvi a ostro proti tomu začal vystupovať.


Dňa 31. októbra 1517 na dvere kostola všetkých svätých vo Wittenbergu pribil 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov. Jeho prianím bolo, aby sa cirkev zreformovala a konala v súlade s Bibliou. Dodnes evanjelici svätia 31. október ako Deň pamiatky reformácie.

Myšlienky Martina Luthera sa veľmi rýchlo šírili. V roku 1610 na synode v Žiline boli položené základy samostatnej právnej cirkevnej organizácie evanjelikov na území dnešného Slovenska. Do roku 1670 väčšina obyvateľov Uhorska boli evanjelici.

V sedemdesiatych rokoch 17. storočia evanjelická cirkev začala byť kruto prenasledovaná štátnymi vrchnosťami. Určité uvoľnenie nastalo až roku 1781 vydaním Tolerančného patentu cisára Jozefa II., no úplná rovnosť s ostatnými vierovyznaniami nastala až od roku 1848.

Slováci - evanjelici vo VojvodineUpraviť

 
Evanjelický kostol v B. Petrovci

Prví Slováci - evanjelici prišli do Vojvodiny v roku 1745. V priebehu 18. a začiatkom 19. storočia prišli ešte v niekoľkých vlnách. Hneď po svojom príchode organizovali sa aj cirkevne. V každej novozaloženej osade bol hneď v prvých rokoch vystavaný kostol alebo modlitebňa a škola. Ich predkovia prišli z Hornej zeme (dnešné Slovensko) na Dolnú zem s dvomi pokladmi: Kralickou Bibliou a Tranovského kancionálom. V roku 1921 na Synode v Starej Pazove sa cirkev osamostatnila. Roku 1929 za prvého biskupa SEAVC bol zvolený Adam Vereš.

Slováci - evanjelici si dodnes zachovali jazyk a kultúru, vďaka svojej cirkvi a tolerantnosti národov, s ktorými žijú na pôde dnešnej Vojvodiny.

Učenie a vierovyznanieUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Luteránstvo (kresťanský smer)

Luteráni sa držia hlavných zásad Lutherovho učenia, ktoré sú heslovite vyjadrené v známych päť "sola":

  • Sola gratia (jedine milosťou)
  • Sola fide (jedine vierou)
  • Solus Christus (jedine Kristus)
  • Sola scriptura (jedine Písmom Svätým)
  • Soli Deo gloria (jedine Bohu sláva)

Veria v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Za jediný prameň viery považujú Bibliu. Vyznávajú Apoštolské, Nicejsko-carihradské a Atanaziánske vyznanie. Za správne vysvetlenie Biblie považujú Augsburské vyznanie.

Cirkev dnesUpraviť

 
Titulný list cirkevného časopisu (1972)
 
Zbory, filie a diaspory Slovenskéj evanjelickéj a.v. cirkvi v Srbsku

Medzi protestantmi, ktorých je dnes v 2,2 miliónovej Vojvodine o niečo viac ako 8 %, SEAVC je najväčšou cirkvou. Má okolo 50 000 členov. Rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od 2008 roku aj novozaložený Nemecký seniorát so seniórmi v čele.

V pomerne rozsiahlej diecéze má 28 cirkevných zborov a 13 filiálnych zborov. V súčasnosti má v službe 24 farárov (z toho 6 farárok) s biskupom Dr. Jaroslavom Javorníkom v čele. Farári SEAVC nadobúdajú vzdelávanie na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, Slovensko.

Najvyššia spravujúca a zákonodarná vrchnosť SEAVC je Synoda. Synoda zasadá raz ročne.

Na čele cirkvi po dnes boli biskupi:

Roku 1946 boli cirkvi odobrané majetky. Niektoré cirkevné obce vlastnia obrábaciu zem s maximálnou plochou do 10ha. Cirkev je dodnes vydržiavaná dobrovoľnými príspevkámi a milodarmi svojich členov.

 
Evanjelický a.v. kostol v Kysáči

SEAVC pravidelne vydáva mesačník Evanjelický hlásnik, Úsvit, Ročenku a Evanjelický Kalendár. Každú nedeľu má vysielanie relácie Pohľady k výšinám v Rádio Nový Sad. Taktiež aj relácie Quo Vadis a Manna na vlnách Rádia Kysáč.

SEAVC ma partnerské vzťahy s ECAV na Slovensku, ECAV v Slovinsku, EKD v Nemecku a ELCA v Spojených štátoch amerických. Je členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC), Svetovej rady cirkví (SRC) a Ekumenickej rady cirkví v Srbsku.

Cirkevné zbory sa nachádzajú v nasledujúcich mestách: Belehrad, Binguľa, Boľovce, Erdevík, Lug, Stará Pazova, Šíd, Aradáč, Biele Blato, Hajdušica, Jánošík, Kovačica, Ostojićevo, Padina, Vojlovica, Zrenjanin, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Bajša, Hložany, Kulpín, Kysáč, Laliť, Nový Sad, Pivnica, Selenča, Silbaš.

ReferencieUpraviť

  1. LWF Statistics - Serbia The Lutheran World Federation

Externé odkazyUpraviť