Selenča
Selenča (po maďarsky: Bácsújfalu; po srbský - Cyrilika: Селенча,) je slovenská dedina v Srbsku, v provincii Vojvodina. Názov je odvodený od slova prisťahovalec. Prví Slováci do Selenče došli 1758 (potvrdené matrikou, kedy sa pokrstilo 9 novonarodených Slovákov). Dominantné sú tradičné remeslá a poľnohospodárstvo.
_Church.jpg)
Evanjelický kostol
ObyvateľstvoUpraviť
Historický a demografický vývoj obyvateľstva v SelenčiUpraviť
| 1948 | 1953 | 1961 | 1971 | 1981 | 1991 | 2002 | 2011 | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 3800 | 3999 | 4155 | 4057 | 4008 | 3705 | 3279 | 2996 |
Národnostné zloženie z roku 2002 [1]Upraviť
| Národnosť | Počet | % |
| Slováci | 2990 | 91,18 |
| Rómovia | 175 | 5,33 |
| Srbi | 45 | 1,37 |
| Maďari | 12 | 0,36 |
| Juhoslovania | 8 | 0,24 |
| Chorváti | 6 | 0,18 |
| Albánci | 5 | 0,15 |
| Čiernohorci | 4 | 0,12 |
| Ukrajinci | 1 | 0,03 |
| Rusíni | 1 | 0,03 |
| Moslimovia | 1 | 0,03 |
| Bunjevci | 1 | 0,03 |
Náboženské zloženieUpraviť
Pracovné príležitostiUpraviť
- Výrobný podnik Slovan - dnes zamestnáva vyše dvesto pracovníkov. Ako jediný podnik v Srbsku má certifikát kvality ISO [2]
- "ANNA Bakehouse" d.o.o - Výroba sušienok, trvanlivého pečiva a cukrárskych výrobkov [3]
- Mäsiareň ALEKSI (Alexy) s tradíciou viac ako 45 rokov
- Výroba ponožiek
- Výroba metiel - najväčšia výrobňa cirokových metiel v strednej a východnej Európe. Vývoz metiel smeruje prevažne do západnej Európy, najmä do Talianska.
ŠkolstvoUpraviť
Základná škola Jána Kollára, s vyučovacou rečou slovenskou, je jedinou vzdelávacou ustaňovizňou v Selenči. Škola bola vybudovaná roku 1962 a nosí meno známeho slovenského básnika a národovca Jána Kollára. Začiatky výchovno - vzdelávacej práce boli zaznamenané ešte v roku 1768 a prvá generácia maturantov osemročné školenie skončila v školskom 1955/56 roku.[4]
Športové aktivityUpraviť
- Športový klub s názvom FK Kriváň
- Stolnotenisový klub STK Selenča
- Šachový klub ŠK Selenča
- Spolok športových rybárov Ikra
- Poľovnícky spolok Jarabica
Osobnosti obceUpraviť
Významní rodáciUpraviť
- Ján Čajak (* 1897 – † 1982), slovenský prozaik, novinár a redaktor
- Vladimir Valent (* 1940), univerzitný profesor pôsobiaci na Belehradskej univerzite[5]
- Ján Nosál (* 1941 - † 2009), skladateľ, pedagóg, hudobný redaktor v Novosadskom rozhlase, autor prvej slovenskej opery vojvodinských Slovákov [6]
- Zlatko Kesler (* 1960), stolný tenista, víťaz piatich paralympijských medailí
Pôsobili tuUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ Knjiga 1, Stanovništvo, nacionalna ili etnička pripadnost, podaci po naseljima, Republički zavod za statistiku, Beograd, februar 2003, ISBN 86-84433-00-9
- ↑ Slovan Progres [online]. www.slovan.co.rs, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online. (po srbsky)
- ↑ Proizvodni pogon Anna BakeHouse za proizvodnju integralnog peciva i Speculasa [online]. www.anna.co.rs, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online. (rs)
- ↑ http://www.jan-kollar.edu.rs/node/2
- ↑ http://arhiva.tmf.bg.ac.rs/index.php?p1=5&p2=6&p3=1&p4=23&p5=0&lang=en
- ↑ http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/9796
LiteratúraUpraviť
- Selenča 1758-1998. Zborník prác. Selenča - Báčsky Petrovec: Slovan – Kultúra 1998, 946 s.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Selenča
