Kralická biblia

Kralická Biblia alebo Kralická biblia [1] je česká tlačená Biblia, ktorú z pôvodných biblických jazykov (hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny) preložili prekladatelia a teológovia Jednoty bratskej. Svoj názov dostala podľa miesta vytlačenia, ktorým boli juhomoravské Kralice nad Oslavou. Je to prvý český preklad Biblie z pôvodných jazykov, nie z latinskej Vulgáty.

Kralická biblia, titulná strana

Okolnosti vznikuUpraviť

TlačiareňUpraviť

Jednota bratská mala vlastnú, utajenú tlačiareň, pretože išlo o zakázané náboženské zoskupenie. Táto tlačiareň sídlila zo začiatku (od roku. 1562) v Ivančiciach pri Brne. V tlačiach z dôvodu utajenia sa nepoužívalo označenie miesta tlače, iba krycie označenie in insula hortensi pre svoje umiestnenie v záhradách. V roku 1578 bola tlačiareň prenesená do tvrdze v Kraliciach pod patronátom Jána zo Žerotína, ktorý sídlil v blízkej Náměšti.

Blahoslavov preklad Nového zákonaUpraviť

Iniciátorom prekladu bol „bratský“ biskup Jan Blahoslav, ktorý ako prvý nadviazal na erazmovskú tradíciu a snahu preložiť Písmo z pôvodných jazykov. Sám preložil Nový zákon podľa predlohy Theodora Bezu, ktorý obsahoval aj latinský preklad. Ján Blahoslav sa riadil najmä Bezovým latinským textom, ale dosť čerpal aj z gréckeho originálu. Tento preklad Nového zákona vyšiel celkovo dvakrát:

1) Nový zákon (z jazyka gréckeho) znovu do češtiny preložený Roku Pána 1564 v Ivančiciach

2) Nový zákon znovu do češtiny preložený, secunda editio diligenter recognita anno 1568 (preklad latinčiny: „druhé vydanie dôkladne prehliadnuté v roku 1568“).

Ján Blahoslav začal používať aj rozsiahle komentáre, vrátane odkazov na príbuzné biblické miesta prekladových variánt a niekedy aj priamo exegetický výklad. Sám Blahoslav mal v úmysle preložiť aj Starý zákon, ale keď sa tejto úlohy stačil chopiť, zastihla ho smrť.

PrekladUpraviť

Preklad Starého zákona koordinoval a viedol Blahoslavov odchovanec a biskup Ondrej Štefan. V tíme prekladateľov (filológov a teológov súčasne) sa nachádzali:

  • Mikuláš Albrecht z Kaménka (hebrejista)
  • Lukáš Helic (pokrstený žid)
  • Ján Eneáš (senior Jednoty bratrské)
  • Izaiáš Cibulka (konsenior a správca kralického zboru)
  • Jiří Strejc (konsenior)
  • Ján Efraim
  • Pavol Jessen
  • Ján Kapito (Hlaváč)

Pre Nový zákon bol prevzatý podrobne zrevidovaný Blahoslavov preklad. Blahoslavov preklad Nového zákona revidoval senior Ján Nemčanský, jeho druhé vydanie potom Zachariáš Ariston.

„Šesťdielka“Upraviť

Prvé vydanie Kralickej Biblie vyšlo v šiestich zväzkoch, preto sa často označuje názvom „šesťdielka“. Rozdelenie textu do šiestich zväzkov bolo spôsobené tým, že nešlo iba o biblický text, ale aj o rozsiahle komentáre po stranách, vďaka ktorým sa text značne rozšíril. Komentáre a vsuvky boli nasledujúceho druhu:

  • Menším písmom slová dodané z iných prekladov alebo nové, pre lepšiu zrozumiteľnosť textu.
  • Na hornom okraji sa nachádzal názov knihy, nadpisy boli veľké, vybavené ozdobnou iniciálou.
  • Po stranách textu sa nachádzal komentár, oddelený od samotného biblického textu tenkou linkou.
  • Každá kniha obsahovala sumár, menšie sumáre mali aj všetky kapitoly.
  • Odkazy na paralelné biblické miesta
  • Výkladový komentár obsahujúci rôzne varianty pochádzajúce z rôznych prekladov hebrejského, gréckeho či iného, bližšie neoznačeného textu. Obsahoval aj reálie, užitočné na pochopenie biblického textu.

V Kralickej Biblii sa prvýkrát v českom prostredí objavuje delenie kapitol na verše (podľa vzoru Roberta Stephana z roku 1551).

Obsah dielovUpraviť

  1. 5 kníh Mojžišových (Pentateuch, t. j. Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium); vyšiel roku 1579.
  2. Jozue, Sudcov, Rút, 4 knihy kráľovské (t. j. 1.-2. kniha Samuelova a 1.-2. kniha kráľovská), 1.-2. Paralipomenon, 1.-2. kniha Ezdrášova (t. j. Ezdráš a Nehemjáš); vyšiel roku 1580.
  3. Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní; vyšiel roku 1582.
  4. Prorocké knihy: Izajáš, Jeremjáš, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Jóel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Abakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš, Malachiáš; vyšiel roku 1587.
  5. "Apokryfy", t. j. ako apokryfy, tak deuterokanonické knihy: Tobiáš, Modlitba Manassesova, Júdit, Báruch, prídavky k Danielovi, 1. a 2. kniha Ezdrášova (t. j. 3. a 4. kniha Ezdrášova), prídavky k Ester, 3., 1. a 2. kniha Makabejská, kniha Múdrosti a kniha Sírachovec; vyšlo roku 1588.
  6. Nový zákon, datovaný nejednotne do rokov 1593 a 1594.

Ďalšie vydaniaUpraviť

V roku 1596 vyšla Kralická Biblia znovu, tentokrát v jednozväzkovom vydaní bez výkladového aparátu, iba s registrom starozákonných citátov v Novom zákone, s výkladom cudzích názvov a s registrom liturgických čítaní na celý rok. Revíziu mali na starosti Samuel Sušický, Adam Felin, Mikuláš Albrecht z Kaménka a Jiří Strejc. Registre zhotovené skôr Jánom Aquinom zrevidoval Samuel Sušický a Ján Albín. V tom istom roku vyšiel samostatne aj vreckový Nový zákon.

O výtvarnú stránku tohto jednozväzkového vydania sa postaral Václav Elam, ktorý neskôr viedol celú kralickú tlačiareň a bratský zbor.

V roku 1613 bola jednozväzková Kralická Biblia vydaná znovu, opäť po predchádzajúcej revízii; takisto bez poznámkového aparátu. Bola vydaná preto, že sa už minuli pre veľký záujem knihy z predchádzajúceho vydania, ale aj preto, že bolo potreba vydať Bibliu v trochu väčšom a čitateľnejšom formáte, ako bola predchádzajúca jednozväzková kralická Biblia.

Text v rôznych vydaniach Kralickej Biblie sa pozvoľna menil. Bolo to preto, že sa neustále menila a zdokonaľovala predloha, ktorú mali prekladatelia a revízori k dispozícii. Svoje pramene a predlohy však prekladatelia väčšinou neuvádzajú. Len pri piatom diele (apokryfov) je udaná Antverpská polyglota z roku 1572 a pre knihy Ezdrášove grécka Biblia vytlačená v Bazileji v roku 1545.

Ďalšie vydania Kralickej Biblie sa riadili tretím autentickým vydaním z roku 1613:

  • 1722 v Halle nad Sálou (za prispenia pietistov);
  • 1745 s mnohými tlačovými chybami;
  • 1766, verzia sa opiera o vydanie v roku 1722 a je porovnávaná s prvou a treťou autentickou verziou;
  • 1787 v exile v Bratislave;
  • 1808 Palkovičovo bratislavské vydanie, pretláčajúce text z roku 1766 s niekoľkými zmenami;
  • 1863 Biblia sacra, to jest Biblia svätá k tisícročnému jubilejnej slávnosti obrátenia Slovanov na vieru kresťanskú od Jozefa Ružičku v Prahe. Základom pre toto vydanie bola Kralická Biblia z roku 1613.

Prvá, šesťdielna verzia Kralickej Biblie nebola nikdy vydaná druhý raz.

PoznámkyUpraviť

  1. O písaní veľkého alebo malého b pozri v článku Biblia

Iné projektyUpraviť