Pietizmus (z francúzskeho pieté < lat. pietatem (nom. pietas), zbožnosť) bolo hnutie v protestantizme v 17. a 18. storočí najmä v Nemecku namierené proti spovrchneniu náboženstva a cirkvi. Sociálne je pôvodne zameraný ako protest meštianskych vrstiev proti feudálnym pomerom brzdiacim výrobu a obchod. Zreteľné je to na jeho pôvode v holandskej kalvinistickej cirkvi. Z hľadiska cirkevných dejín je pietizmus pokusom prekonať reformáciu novým pochopením Biblie a odmietnutím dogmatiky.

Pietizmus v Nemecku bol reakciou na katastrofálnu situáciu po tridsaťročnej vojne, jednak na ustrnutie a premenu protestantizmu na paragrafy.

Pietizmus spočíval v ústupe do sveta vnútra vlastného ja.

Zakladateľom pietizmu je nemecký teológ Philipp Jacob Spener. Po Spenerovi bol na čele pietizmu A. H. Francke, ktorý bol pôvodne profesorom na univerzite v Lipsku, ktorú však musel opustiť. Potom sa stal profesorom na teologickej fakulte v Halle. Pod Franckeho vplyvom sa stalo Halle strediskom pietizmu. Vybudoval tu mnohé vnútromisijné ústavy.

Pietizmus na Slovensku

upraviť

Mezi pietistov na Slovensku patrili Franckeho žiak Matej Bel, ďalej Ján Burius, Ján Sinapius-Horčička, Johann Matthias Weissbeck, Ján Simonides alebo Štefan Pilárik.

Externé odkazy

upraviť
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Bibliografia

upraviť
  • ČÁKY, Milan: Pietizmus v politickom myslení na Slovensku (do synody v Ružomberku v roku 1707). Slovenská politologická revue, 2006, č. 3.