Prilbica modrá
Prilbica modrá (lat. Aconitum napellus) je trváca rastlina z čeľade iskerníkovitých. Považuje sa za najjedovatejšiu rastlinu v Európe.[1]
| Prilbica modrá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Aconitum napellus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Popis
upraviťPrilbica modrá je trváca a mohutná rastlina s hľuzovito zhrubnutým koreňom a pevnou, väčšinou nerozkonárenou stonkou. Prilbica dorastá do výšky 0,2 – 2 m. Listy veľmi často siahajú k zemi, tiež sú dlaňovito delené na 5 – 7 dielov s ďalej delenými úkrojkami. Prilbica má aj tmavomodré kvety, ich stopky a ich okvetie sú zvonku chlpaté. Na vrchole rastliny sa nachádza najvyšší okvetný lístok, ktorý je prilbicovito vyklenutý, spravidla máva väčšiu šírku ako výšku. Prilbica modrá sa množí čiernymi semenami.[2]
Rozšírenie
upraviťPrilbica modrá rastie v horských oblastiach strednej a južnej Európy. Možno ju nájsť napríklad v Alpách, na Slovensku sa prilbica vyskytuje napríklad v okolí Téryho chaty. Nachádza sa v horských lesoch, krovinatých lúkach a pri potokoch, väčšinou na vápencovom podloží.[2]
Látky
upraviťV prilbici sa vyskytuje akonitín a ďalšie diterpénalkaloidy ako mesakonitín a hypakonitín.[2]
Použitie
upraviťPrilbica je v homeopatii často používaným prostriedkom, predovšetkým pri akútnych horúčkovitých infekciách. Liečia sa ním aj srdcové a nervové ťažkosti. V oficiálnom lekárstve sa hľuzy prilbice v minulosti podávali vnútorne pri chronických bolestivých ochoreniach kĺbov, bolestiach svalov a nervových bolestiach a zvonka v mastiach znižujúcich bolesť, najmä pri neuralgii trojklaného nervu. Alopaticky sa dnes droga už prakticky nepoužíva, pretože v minulosti aj po podaní terapeutickej dávky opätovne dochádzalo k otravám. Pre dospelého človeka môže byť smrteľná už dávka 1 – 2 g vnútorne podanej hľuzy! Akonitín je jeden z najsilnejších rastlinných jedov vôbec a telo ho vstrebáva i neporanenou pokožkou, takže trhanie rastlín alebo hranie sa s kvietkami môže byť nebezpečné.[2]
Galéria
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ ForestPortal Prilbica [online]. forestportal.sk, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2019-06-16 z originálu.
- ↑ a b c d Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 29. s, ISBN 978-80-7360-589-6