Prilbica modrá (lat. Aconitum napellus) je trváca rastlina z čeľade iskerníkovitých. Považuje sa za najjedovatejšiu rastlinu v Európe.[1]

Prilbica modrá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aconitum napellus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Prilbica modrá je trváca a mohutná rastlina s hľuzovito zhrubnutým koreňom a pevnou, väčšinou nerozkonárenou stonkou. Prilbica dorastá do výšky 0,2  – 2 m. Listy veľmi často siahajú k zemi, tiež sú dlaňovito delené na 5  – 7 dielov s ďalej delenými úkrojkami. Prilbica má aj tmavomodré kvety, ich stopky a ich okvetie sú zvonku chlpaté. Na vrchole rastliny sa nachádza najvyšší okvetný lístok, ktorý je prilbicovito vyklenutý, spravidla máva väčšiu šírku ako výšku. Prilbica modrá sa množí čiernymi semenami.[2]

Rozšírenie

upraviť

Prilbica modrá rastie v horských oblastiach strednej a južnej Európy. Možno ju nájsť napríklad v Alpách, na Slovensku sa prilbica nevyskytuje. Nachádza sa v horských lesoch, krovinatých lúkach a pri potokoch, väčšinou na vápencovom podloží.[2]

V prilbici sa vyskytuje akonitín a ďalšie diterpénalkaloidy ako mesakonitín a hypakonitín.[2]

Použitie

upraviť

Prilbica je v homeopatii často používaným prostriedkom, predovšetkým pri akútnych horúčkovitých infekciách. Liečia sa ním aj srdcové a nervové ťažkosti. V oficiálnom lekárstve sa hľuzy prilbice v minulosti podávali vnútorne pri chronických bolestivých ochoreniach kĺbov, bolestiach svalov a nervových bolestiach a zvonka v mastiach znižujúcich bolesť, najmä pri neuralgii trojklaného nervu. Alopaticky sa dnes droga už prakticky nepoužíva, pretože v minulosti aj po podaní terapeutickej dávky opätovne dochádzalo k otravám. Pre dospelého človeka môže byť smrteľná už dávka 1 – 2 g vnútorne podanej hľuzy! Akonitín je jeden z najsilnejších rastlinných jedov vôbec a telo ho vstrebáva i neporanenou pokožkou, takže trhanie rastlín alebo hranie sa s kvietkami môže byť nebezpečné.[2]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ForestPortal Prilbica [online]. forestportal.sk, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2019-06-16 z originálu.
  2. a b c d Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 29. s, ISBN 978-80-7360-589-6