Olovo

chemický prvok s protónovým číslom 82

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).

Olovo
(plumbum)
tálium ← olovo → bizmut
Sn

Pb

Fl
82
Periodická tabuľka
6. perióda, 14. skupina, blok p
kovy
Vzhľad
sivý kov
olovo
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 207,2 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p2
Atómový polomer 175 pm
Kovalentný polomer 146 pm
Kovový polomer 175 pm
Van der Waalsov pol. 202 pm
Iónový polomer
pre: Pb2+
120 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,33 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 715,6 kJ.mol−1
2: 1 450,5 kJ.mol−1
3: 3 081,5 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, IV
Št. potenciál
(-0.126)
Pb2+/Pb V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 11,34 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 600,61 K)
10,66 kg·dm−3
Teplota topenia 600,61 K (327,46 °C)
Teplota varu 2 022 K (1 748,85 °C)
Sk. teplo topenia 4,77 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 179,5 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,650 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 978 1 088 1 229 1 412 1 660 2 027
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 208 nΩ·m
Tep. vodivosť 35,3 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 28,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul 16 GPa
Pružnosť v šmyku 5,6 GPa
Objemová pružnosť 46 GPa
Poissonovo č. 0,44
Tvrdosť (Mohs) 1,5
Tvrdosť (Brinell) 38,3 MPa
Reg. číslo CAS 7439-92-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 204Pb 1,4 % 1,4x1014 r. α 2,186 200Hg
 205Pb synt. 1,53x107 r. ε 0,051 205Tl
206Pb 24,1 % stabilný s 124 neutrónmi
207Pb 22,1 % stabilný s 125 neutrónmi
208Pb 52,4 % stabilný s 126 neutrónmi
 210Pb stopy 22,3 r. α 3,792 206Hg
synt.   β- 0,064 210Bi
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému olovo.

V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch (ceruzit, anglesit, atď...). Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.

Toxicita

upraviť

Olovo sa po resorpcii dostáva krvou do tkanív. V krvi sa viaže na bielkoviny. Najväčšie zásoby olova v tele sú v kostiach a mozgu. Olovo sa z tela vylučuje dlhodobo, zlúčeniny olova majú mutagénne účinky. Olovo má negatívne účinky na srdcovo-cievny systém, reprodukciu, imunitný systém a tráviaci trakt. Karcinogénne účinky zatiaľ nie sú potvrdené ale ani vyvrátené. Vysoké koncentrácie spôsobujú slabosť v prstoch, zápästí alebo členkoch, stratu pamäti, chudokrvnosť a poruchy v krvnom obehu. Nezvratné poškodenie sa prejavuje symptómami akými sú: poruchy krvi, u detí dochádza k vzniku mentálnej retardácie, až k úmrtiu.

Od 40. rokov 19. storočia bolo veľké množstvo obyvateľov USA vystavených veľkým množstvám olova z automobilových výfukových plynov. Táto expozícia znížila IQ body viac ako 170 miliónom súčasných obyvateľov.[1]

Regulácia

upraviť

Od roku 2006 je v Európskej únii regulované smernicou RoHS v niektorých elektronických a elektrických zariadeniach, rovnako ako ortuť, kadmium, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) alebo polybrómované difenylétery (PBDE).[2]

Referencie

upraviť
  1. Michael J. McFarland, Matt E. Hauer, Aaron Reuben. Half of US population exposed to adverse lead levels in early childhood. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2022; 119 (11) DOI: 10.1073/pnas.2118631119
  2. Miroslav Šuta: Zákaz některých chemikálií v nových spotřebičích, Odpady, 9/2006

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o olovo
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému olovo
  •   Wikislovník ponúka heslo olovo

Externé odkazy

upraviť