Polónium

chemický prvok s protónovým číslom 84

Polónium (polonium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Po a protónové číslo 84. Polónium je zriedkavý rádioaktívny prvok, vyskytujúci sa v uránovej rude.

Polónium
(polonium)
bizmut ← polónium → astát
Te

Po

Lv
84
Periodická tabuľka
6. perióda, 16. skupina, blok p
polokovy
Vzhľad
striebristý kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (209) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p4
Atómový polomer 168 pm
Kovalentný polomer 140 pm
Van der Waalsov pol. 197 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,0 (podľa Paulinga)
Oxidačné číslo(a) -II, II, IV, VI
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 9,196 kg·dm−3
Teplota topenia 527 K (253,85 °C)
Teplota varu 1 235 K (961,85 °C)
Sk. teplo topenia 13 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 102,91 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,4 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) (846) 1 003 1 236
Iné
Kryštálová sústava kubická
Elektrický odpor 0,40 nΩ·m
Tep. vodivosť 20 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 23,5 µm·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 7440-08-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 208Po synt. 2,898 r. α 5,215 204Pb
synt.   ε, β+ 1,401 208Bi
 209Po synt. 103 r. α 4,979 205Pb
synt.   ε, β+ 1,893 209Bi
 210Po stopy 138,376 d. α 5,307 206Pb
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému polónium.

Polónium objavila Maria Curieová-Skłodowská v roku 1898 pri skúmaní rádioaktivity v jáchymovskom smolinci a pomenovala ho na počesť svojej vlasti Poľska. Na získanie 250 mg Po bolo potrebné spracovať vyše 1 000 000 kg smolinca.

Dmitrij Ivanovič Mendelejev predpovedal takýto prvok 38 rokov pred jeho objavením. Polónium je rádioaktívny kov s polčasom rozpadu 138,38 dňa. Vzniká ako člen rádioaktívnych rozpadových radov. Polónium je alfa žiarič.

Vzhľadom na to, že Po má krátky polčas rozpadu, poskytuje značné množstvo energie (140 W na 1 g kovu) a odtiaľ pramení jeho samoohrievacia schopnosť, ktorú majú aj jeho zlúčeniny.

Využitie upraviť

Polónium sa používa ako ľahký svetelný zdroj alebo ako spontánny a spoľahlivý kompaktný zdroj termoelektrického napätia pre kozmické sondy a lunárne stanice.

Otrava upraviť

V roku 2006 zomrel na otravu polóniom 210 Alexandr Litvinenko a z vraždy bol obvinený ruský ex-špión Andrej Lugovoj.[1] Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia.[2]

Referencie upraviť

  1. Pitva Litvinenka bola život ohrozujúca, tvrdí britský lekár
  2. Polónium, ktoré zabilo Litvinenka, vraj mohlo vyrobiť len Rusko

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému polónium