Wikipédia

Hady

Hady alebo hadoblížne (Serpentes alebo Ophidia)[pozn 1] je podrad radu jašterotvaré (Squamata). Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom.

Hady
94 – 0 mil. Vrchná krieda – súčasnosť

Koláž zobrazujúca rozmanitosť hadov
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Serpentes
Linné, 1758
Synonymá
hadoblížne, Ophidia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Charakteristika

upraviť

Pohyb

upraviť

U hadov sa vyvinuli rôzne druhy pohybu. Na pohybe sa rôznym spôsobom zúčastňujú rebrá a svaly. Pohyb závisí od hmotnosti tela, rýchlosti a povrchu. Väčšina hadov pohyby strieda podľa potreby.

Hady využívajú široké spektrum pohybov: po zemi, pod zemou, vo vode, po vzduchu a po stromoch.

  • Priamočiary pohyb: Spočíva v zachytávaní voľnými koncami brušných šupín o nepravidelný povrch. Tento pohyb hada pripomína pohyb húsenice. Využívajú ho hlavne ťažšie a pomalšie hady, alebo tie ktoré lovia korisť sliedením.
  • Bočný pohyb: Pri pohybe had využíva nerovnosti terénu tak, že sa o ne opiera, čím vzniká vlnivý pohyb zo strany na stranu. Uplatňuje sa aj pri plávaní a šplhaní.
  • Harmonikový pohyb: Spočíva v odrážaní sa jedným koncom tela od steny, čím sa vymrští dopredu. Využíva sa v podzemných dierach.
  • Bočné vlnenie: Využívajú ho hady žijúce v sypkom piesku. Hady sa prehadzujú ponad povrch a hýbu sa tak diagonálne, namiesto plazenia sa vpred.
  • Plachtenie vzduchom: Niektoré stromové hady sú schopné prekvapivo efektívne plachtiť po tom, ako sploštia svoje telo tak, že pri pohybe vzduchom pod ním vzniká vztlak.

Lov a potrava

upraviť

Niektoré hady sú potravne úzko špecializované, iné sa živia rôznou potravou. Malé živočíchy, ktoré sa nedokážu brániť, jednoducho chytia a prehltnú, kým živočíchy, ktoré sú väčšie a môžu sa lepšie brániť, musia najprv premôcť jedom alebo zovretím a až potom zjesť. Trávenie veľkej porcie sa začína v ústach pôsobením silných slinných štiav a trvá veľmi dlho. Hadí jed je zmesou modifikovaných tráviacich štiav, ktorá obyčajne rýchlo pôsobí na nervový systém alebo krvný obeh koristi. Jediným voľne žijúcim druhom jedovatého hada na Slovensku je vretenica severná.

Rozmnožovanie

upraviť

Väčšina hadov kladie vajcia, ale značné množstvo rodí živé mláďatá. Hady žijúce v miernom pásme sa obyčajne pária na jar, krátko potom, ako sa preberú zo zimného spánku. Ich vajcia alebo mláďatá sa zvyčajne objavia v lete. Druhy z tropického pásma sa rozmnožujú podľa množstva zrážok a niekedy majú dlhú rozmnožovaciu sezónu, pričom kladú niekoľko znášok vajec každý rok.

Samce a samice sa navzájom vyhľadávajú pomocou chemických pachových stôp a dvorenie je zriedkavé. Hady preukazujú malú rodičovskú starostlivosť, hoci pytóny a niekoľko iných druhov sa obtočí okolo vajec a tak ich zohrievajú.

Zmysly

upraviť

Hady počujú slabo a nemajú dobrý zrak, avšak vnímajú vibrácie okolia a dobre im slúžia ostatné zmyslové orgány. Dobre vyvinutý čuch je doplnený Jacobsonovým orgánom. Hady počas aktivity nepretržite vystrkujú jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Niektoré veľhady, pytóny a štrkáče majú termoreceptory, pomocou ktorých dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty.

Kostra

upraviť

Hady majú viac ako 400 stavcov, ktorých nadväznosť vytvára veľmi pohyblivú kostru. Každý stavec má krídlovité výrastky, ktoré zabraňujú jeho pretáčaniu. Stavce v telovej časti majú pripojené rebrá, ale v chvostovej časti sa rebrá nenachádzajú. Niektoré druhy majú vyvinutý pletenec zadnej končatiny a niektoré aj zakrpatené zadné končatiny v podobe malých výrastkov, ale žiadny had nemá pletenec prednej končatiny.

Rozšírenie

upraviť

Prvé hady sa na Zemi objavili pred 100 – 150 miliónmi rokov, v priebehu vývoja sa pravdepodobne vytvorili z jednej skupiny jašterov. Hady sa úspešne rozšírili na väčšine ostrovov a všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Nevyskytujú sa napríklad na ostrovoch ako Grónsko, Island, Írsko, či Nový Zéland. Na svete existuje približne 2 900 druhov hadov. Na desať druhov hadov pripadá len jeden jedovatý a iba veľmi malá časť z nich je nebezpečná pre človeka.

Hady žijúce na Slovensku

upraviť

V podmienkach slovenských biotopov sú udomácnené tieto druhy hadov:[1]

Na Slovensku žije aj slepúch lámavý (lat. Anguis fragilis), ktorého si množstvo ľudí nesprávne zamieňa s hadom a preventívne ho preto likvidujú. V skutočnosti ide o neškodného beznohého jaštera z čeľade slepúchovitých.

Zaradenie v systéme

upraviť

Hady sa zaraďujú:

Systematika (stav 2010)

upraviť

Poznámky

upraviť
  1. ↑ Niektorí autori pod Serpentes zaraďujú aj druh †Najash rionegrina (Apesteguía & Zaher, 2006) a čeľaď †Pachyophiidae (Pachyrhachidae); Serpentes sa potom alternatívne nazýva aj Ophidia.
  2. ↑ V niektorých deleniach je taxón Henophidia (Booidea), ktorý vyššie zodpovedá taxónu Alethinophidia bez taxónu Caenophidia v širšom zmysle.

Referencie

upraviť
  1. ↑ Hady žijúce na Slovensku - článok na herpetologickom webe Hady.sk

Externé odkazy

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o had
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hady
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hady

Zdroj

upraviť
  • MATTISON, Chris. Hady. Bratislava : Cesty, 2001. ISBN 80-71-81479-2.
  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hady&oldid=7881562“