Slepúch lámavý

Slepúch lámavý alebo slepúch krehký, slepúch obyčajný[2] (Anguis fragilis) je predstaviteľ beznohých jašteríc z čeľade slepúchovité. Slepúch je úplne neškodný jašter, ktorý však býva neznalými zamieňaný s hadom a preventívne likvidovaný.

slepúch lámavý
Anguidae.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anguis fragilis
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

TaxonómiaUpraviť

Donedávna sa rozlišovali dva poddruhy slepúcha lámavého, ktoré boli po analýze DNA povýšené na dva samostatné druhy:[3][4][5]

  • Anguis fragilis fragilis, Linné 1758; po slovensky slepúch lámavý severný[6] je rozšírený po celej Európe. Teraz už iba ako slepúch lámavý (Anguis fragilis).
  • Anguis fragilis colchicus, Nordmann 1840; po slovensky slepúch lámavý južný[6]. Teraz ako samostatný druh slepúch východný (Anguis colchica). Vyskytuje v Iráne, na Kaukaze a v juhovýchodnej Európe. Dá sa nájsť nielen na východnom Slovensku, ale i po celom jeho území[7], pričom ho možno od Anguis fragilis odlíšiť prítomnosťou šupinami nezakrytého ušného otvoru, modrými škvrnami a ďalšími morfologickými znakmi. [6]

Obidva druhy spolu vytvárajú hybridy.[5]

Areál rozšíreniaUpraviť

Je rozšírený prakticky na väčšine územia Európy, od Pyrenejského polostrova až po čiernomorské Zakaukazie a Ural. V Írsku, na Kryme, na juhu Španielska a niektorých stredomorských ostrovoch sa nevyskytuje, chýba aj v severnej Škandinávii a Laponsku. Mimo Európy sa vyskytuje v severnom Turecku a v Iráne. Staršie údaje o výskyte aj v severnej Afrike sa dnes považujú za mylné na základe zámeny s fyzicky podobnými druhmi scinkovitých jašterov.

Slepúch lámavý žije takmer na celom území Slovenska, od nížin až po viac ako 1 000 m n. m., najpočetnejšia populácia však žije zhruba od 400 do 700 m n. m.

VzhľadUpraviť

 
hlava slepúcha

Zvyčajne dorastá do dĺžky 30 cm, maximálne do 50 cm. Sfarbený je nenápadne hnedo, s jedným, dvoma, alebo aj troma tmavými pruhmi a modročiernym bruchom u samíc, samce mávajú brucho skôr bridlicovo sivé, často so žltkastou kresbou. Slepúch však môže byť svojim sfarbením aj kresbou značne variabilný, niektoré jedince majú nádych skôr do žlta, iné naopak prechádzajú až do medeného odtieňa. Niektoré samce majú blankytne modré škvrny na bokoch. Pohybuje sa plazením ako hady, ale nie je taký svižný. V kostre má zakrpatené zvyšky nôh. Telo má pokryté hladkými šupinami, s rastom sa jeho koža zvlieka.[7] Na rozdiel od hadov má malé oči s pohyblivým viečkom a viditeľné uši.

V prípade nebezpečenstva môže odlomiť časť chvosta, ktorý sa môže ešte nejakú chvíľu hýbať (autotómia). Slepúchovi chvost za pár týždňov čiastočne dorastie, ale ostane menší. Má zuby, ktoré sú zahnuté dozadu, a tak sú prispôsobené na lov dážďoviek a slimákov. Zuby dokáže nahrádzať.[8]

StanovišteUpraviť

Bežne sa vyskytuje v lesoch na čistinách, v krovinatých stráňach i na lúkach od nížin až do horských polôh. Slepúchy žijú skryto, cez deň sa ukrývajú pod kameňmi, v pňoch, pod lístím a až za súmraku vyliezajú von. Preferujú vlhkejšiu krajinu, najčastejšie bukové lesy a ich okraje.[7] Objavujú sa najmä po daždi, keď na zemi pátrajú po dážďovkách a slimákoch. Živí sa aj rôznymi článkonožcami, larvami a červami primeranej veľkosti. Aj gravidné samičky možno zastihnúť pri slnení.

Prebýva aj v blízkosti ľudských obydlí, najmä v záhradách. Tu je jeho najväčším predátorom mačka domáca.

EtológiaUpraviť

Slepúch cez zimu hibernuje (aj v skupinách) a vylieza na jar, koncom marca až začiatkom mája (záleží na podnebí a počasí).

RozmnožovanieUpraviť

Párenie prebieha krátko po prebudení zo zimného spánku. Samce začnú byť na seba agresívne. Ku kladeniu vajec (rodenie mláďat) dochádza na prelome júla a augusta, výnimočne k nemu môže u niektorých populácií dôjsť až začiatkom septembra. Samice môžu mať 4 až 28 mláďat, výnimočne aj viac.[9] Slepúch lámavý je vajcoživorodý, vaječný vývoj prebieha v tele samice a mláďatá sa liahnu pri prechode vajca kloakou. Po vyliahnutí majú mláďatá 7 až 10 cm.

OchranaUpraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III).[11]

ReferencieUpraviť

  1. Aram Agasyan, Aziz Avci, Boris Tuniyev,.... 2009. Anguis fragilis. The IUCN Red List of Threatened Species 2009: e.T157249A5060016. Prístup 5. marec 2020.
  2. TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Príroda. Bratislava : Obzor, 1972. 962 s.
  3. Anguis fragilis LINNAEUS, 1758 [online]. reptile-database.reptarium.cz, [cit. 2020-03-05]. Dostupné online.
  4. Václav Gvoždík, Norbert Benkovský, Angelica Crottini, Adriana Bellati, Jiří Moravec, Antonio Romano, Roberto Sacchi, David Jandzik. An ancient lineage of slow worms, genus Anguis (Squamata: Anguidae), survived in the Italian Peninsula [online]. Molecular Phylogenetics and Evolution, Volume 69, Issue 3, december 2013, strany 1077-1092, 2013, [cit. 2020-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b ZAVADIL, Vít. PLAZY SLOVENSKA, FAUNISTICKO -EKOLOGICKÁ ŠTÚDIA. NEPUBLIKOVANÝ, KOMENTOVANÝ RUKOPIS [online]. researchgate.net, 2017-01-01, [cit. 2020-03-05]. Dostupné online.
  6. a b c BARTÍK, Ivan; JANDZÍK, David. Zoologický slovník : plazy - reptilia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 62 s. ISBN 80-223-2252-0.
  7. a b c Atlas živočíchov - slepúch lámavý [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-12]. Dostupné online.
  8. COOPER, J. S.. Tooth replacement in the Slow worm (Anguis fragilis) [online]. Journal of Zoology, Volume 150, Issue 2, strany 235 – 248,, október 1966, [cit. 2011-11-12]. Dostupné online.
  9. O´SHEA, Mark; HALLIDAY, Tim. Plazy a obojživelníky. [s.l.] : Ikar, 2005. ISBN 80-551-1065-4.
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  11. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť