Dážďovky (Lumbricina) sú podrad máloštetinavých obrúčkavcov, v niektorých deleniach ide o rad dážďovky alebo dážďovkotvaré (Lumbricida).

Dážďovky

dážďovka zemná
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lumbricina
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Charakteristika

upraviť

Sú to väčšinou stredne veľké červy, žijú v pôde a v hnijúcom potoku. Niektoré sa zdržujú v mokrej bahnitej pôde močiarov, nežijú však priamo vo vode. Clitellum je u väčšiny druhov výrazné po celý život. Oči chýbajú, v koži sú však rozptýlené fotoreceptorické bunky. Majú 1 – 2 páry gonád, ich uloženie v určitých somitoch je dôležitým systematickým znakom. Hoci majú značnú regeneračnú schopnosť, rozpad (schizogenéza) nie je normálnym spôsobom nepohlavného rozmnožovania.

Všeobecne známym druhom je dážďovka zemná (Lumbricus terrestris). Pod vlhkou kôrou práchnivejúcich pňov žije dážďovka svietivá (Eisenia lucens), v hnoji a rôznych organických zvyškoch nájdeme príbuzný druh dážďovka hnojná (Eisenia foetida). V bahnitej pôde močiarov žije olivovozelený a dosť veľký druh kriodrilus bahenný (Criodrilus lacuum), má až 30 cm. Za endemity slovenskej fauny sú považované teplomilné druhy Allobophora hraběi a Eisenia veneta z okolia Nitry (Ferianc & Korbel, 1972). Dážďovky zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy.

Dážďovky vyliezajú počas dažďa na povrch zeme pretože sa dusia a len vyliezaním sa neutopia.[1]

Systematika

upraviť

podrad dážďovky (Lumbricina):

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dážďovky
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dážďovky
  1. bild der wissenschaft: Panik unter Regenwürmen, 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 14