Madrid

O iných významoch výrazu Madrid pozri Madrid (rozlišovacia stránka).

Madrid je hlavným a zároveň najväčším mestom Španielska, leží v jeho centre. Má vyše 3,3 milióna obyvateľov, je tiež hlavným mestom Madridského spoločenstva, ktoré je súčasťou jedného zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. V madridskej aglomerácii žije viac ako 6,5 miliónov obyvateľov. Počtom obyvateľov je druhé najväčšie v EÚ (po Berlíne) a jeho metropolitná oblasť je druhá najväčšia v EÚ (po Paríži).

Madrid
hlavné mesto Španielska
Vlajka Erb
Krajina	Španielsko
Autonómne spol.	Madridské spoločenstvo
Rieka	Manzanares
Nadmorská výška	655 m n. m.
Súradnice	40°23′S 3°43′Z
Rozloha	605,77 km² (60 577 ha)
- okresu	10 506 km² (1 050 600 ha)
Obyvateľstvo	3 165 541 (2016)
- okresu	6 386 932
Hustota	5 225,65 obyv./km²
- okresu	608 obyv./km²
Založenie	9. storočie
Primátor	José Luis Martínez-Almeida (PP)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	28001 – 28080
Tel. predvoľba	34 (Španielsko) + 91 (Madrid)
Poloha mesta v rámci Španielska
Wikimedia Commons: Madrid
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Je politickým centrom štátu, sídli tu vláda a španielsky kráľ Filip VI. Od roku 2019 je primátorom mesta José Luis Martínez - Almeida, popredný predstaviteľ liberálneho krídla španielskej Ľudovej strany - PP.

Z medzinárodných organizácií tu sídli Svetová organizácia pre cestovný ruch (WTO) spadajúca pod OSN. Madrid je vplyvným kultúrnym centrom so svetoznámymi múzeami, napríklad Museo del Prado, Thyssen-Bornemisza a Museo Reina Sofía. Tieto tri múzeá ( kultúrne centrum Reina Sofía je pomenované po bývalej kráľovnej Sofii a vzniknuté v roku 1986 ako Národné centrum umení zamerané na súčasné umenie ) tvoria v meste tzv. Zlatý trojúholník umení. Madrid je takisto sídlom svetoznámeho futbalového klubu Real Madrid a ďalšieho klubu Atlético Madrid.

Dejiny

Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku.Pri archeologických vykopávkach sa zistilo že rieka Manzanares prechádzajúca západnou a centrálnou časťou Madridu lákala nomádske populácie už v dobe kamennej. Počas Rímskej ríše patrilo územie diecéze Complutum (dnes Alcalá de Henares) Vznikol ako moslimská pevnosť založená na zvyškoch vizigótskeho osídlenia zo 7. storočia. Pôvod dnešného mesta sa začal v 9. storočí, keď na mieste dnešného Kráľovského paláca postavil Mohamed I. malý palác. Okolo tohto paláca bola postavená malá citadela al-Mudaina. Blízko paláca tiekla rieka Manzanares, ktorú Arabi nazývali al-Majrīṭ (arab. المجريط – zdroj vody). Z toho vzniklo pomenovanie miesta Majerit, ktoré sa neskôr vyvinulo do súčasného Madrid.

Citadelu pomenovanú ako Alcázar založil emír z Cordóby Mohamed I v roku 854 a v roku 1031 sa pevnosť ocitla pod vplyvom Toleda.

Citadelu dobyl v roku 1083 kresťanský kráľ Leónu a Kastílie Alfonz VI., pri svojom postupe do Toleda. Miestnu mešitu následne vysvätil ako kresťanský kostol. Madrid ( čo bol nesprávne vyslovovaný termín domácich obyvateľov )stratil v tej dobe svoj strategický význam. V roku 1202 obdržal Madrid privilégium, tzv. fuero čo bolo regionálne privilégium udeľované kráľom. Do tej doby bol považovaný za pridružené teritórium Toleda. V roku 1329 vznikli na podnet Ferdinanda IV. v meste generálne kortesy. Mestu sa rovnako v roku 1348 nevyhla ani katastrofa v podobe moru, ktorý vyčíňal v celej Európe. Miestni Sefardskí Židia a Mauri žili v meste až do 15. storočia, keď boli vyhnaní.

Odhaduje sa že v roku 1550, kedy sa v Alcazáre usadil potomok katolických kráľov Izabely a Ferdinanda Karol I, malo mesto okolo 12 tisíc obyvateľov.

V roku 1561 si obec vybral ako sídlo svojho dvora Filip II., čím sa stala prvým stálym hlavným mestom španielskej monarchie. Nastalo obdobie výrazného rozvoja Madridu a mesto zažívalo prudký nárast počtu obyvateľov. Po prekvapivom rozhodnutí Filipa II. že hlavným mestom sa stane Madrid boli etablované šľachtické rodiny zo Segovie, Toleda či Valladolidu prekvapené. V týchto mestách však neustále vyčíňali vzbury šľachty proti kráľovi a pokľudný a stranou ležiaci Madrid nepredstavoval v tejto oblasti žiadne nebezpečenstvo. Madrid začal prekypovať dianím a kultúrnym rozvojom. Z celého Španielska sa sem hrnuli v tisícoch remeselníci, umelci, spisovatelia, ale i obyčajní ľudia a nižšia šľachta v snahe sa uchytiť a nájsť si nové živobytie. V polovici 17. storočia malo hlavné mesto už 150 tisíc obyvateľov, čím sa stal zďaleka najľudnatejším sídlom v Španielsku. Mesto sa však vyvíjalo pomerne chaoticky a nárazovite a nezaradilo sa tak k veľkolepým európskym metropolám typu Paríž, Rím, Neapol či Londýn. Väčšie obdobie stavebného rozvoja prišlo až v 18. storočí s príchodom kráľa Karola III. Ten sa zaslúžil o pozvanie výnimočných urbanistov a architektov do Madridu a snažil sa z neho urobiť dôstojné a veľkolepé sídlo jednej z najväčších ríš vtedajšieho sveta. Celkove po odchode Habsburgovcov a príchode Bourbonovcov sa Madrid začal radikálne meniť. Pribudli nové budovy, kláštory, kostoly a parky či verejné priestranstvá s výnimočnými fontánami ktoré stoja v meste dodnes. V tom istom období sa realizoval aj projekt stavby Puerta de Alcalá - výnimočného stavebného diela Francesca Sabatiniho. V roku 1819 sa verejnosti otvorilo svetoznáme múzeum Prado a spolu s ním aj park Buen Retiro či kráľovská botanická záhrada. V roku 1859 mestská radnica schválila projekt Ensanche t.j. rozšírenie mesta a búranie hradieb. Na prelome 19. a 20. storočia sa Madrid začal meniť na veľkolepé mesto ako ho poznáme dnes.

S výnimkou obdobia rokov 1601 až 1606, kedy bol hlavným mestom Valladolid, a krátkeho obdobia počas španielskej občianskej vojny, kedy vláda sídlila najskôr vo Valencii a potom v Barcelone, Madrid je hlavným mestom až dodnes.

Geografia

Mesto leží na rieke Manzanares v strede Španielska aj Madridského spoločenstva (ktoré zahŕňa mesto spolu s mestskou aglomeráciou, predmestím a priľahlými dedinami). Susedí s autonómnymi spoločenstvami Kastília-La Mancha a Kastília-León.

Vývoj teploty a zrážok v meste

Parque del Buen Retiro

1971 – 2000	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Priemerná
Maximálna teplota (°C)	9.7	12.0	15.7	17.5	21.4	26.9	31.2	30.7	26.0	19.0	13.4	10.1	19.4
Minimálna teplota (°C)	2.6	3.7	5.6	7.2	10.7	15.1	18.4	18.2	15.0	10.2	6.0	3.8	9.7
Zrážky (mm)	37	35	26	47	52	25	15	10	28	49	56	56	436 spolu

Ekonomika

Pre svoju ekonomickú produkciu, životný štandard a rozsah trhu je Madrid považovaný za hlavné finančné centrum Pyrenejského polostrova. Sídlia tu centrály väčšiny španielskych spoločností, rovnako ako centrály troch zo sto najväčších spoločností na svete (Telefónica, Repsol-YPF, Banco Santander).

Madrid sa však tejto úlohy ujal až pomerne neskoro - ku koncu 20. storočia. Predtým bol známy ako mesto kde priemyselná revolúcia či služby nedosiahli úroveň ako v tradičnom rivalovi - Barcelone či iných metropolách Európy. Obrovský priemysel "vtrhol" do mesta až v druhej polovici 20. storočia a na začiatku 21. storočia sa z mesta stalo jedno z najbohatších miest v Európe. HDP Madridu je v rámci Európskej únie druhé najvyššie po Paríži a v súčasnosti tvorí okolo 240 miliárd eur ročne. Hlavným odvetvím sú dnes služby, priemysel elektrotechnický, strojársky či potravinársky a rovnako turistický ruch. Madrid mal a stále má veľmi silné postavenie v rámci finančných služieb a bankovníctva. V malom rozsahu sa ešte udržiavajú aj tradičné remeslá ako ručné tkanie kobercov a gobelínov v kráľovskej gobelínovej tkalcovni či výroba remeselných výrobkov ako klobúky, vejáre a keramika.

Doprava

V roku 2018 zakázalo mesto všetkým nerezidentským vozidlám vjazd do centra mesta.

M-607 sa stretáva s M-30 severne od mesta.

Madrid je obsluhovaný niekoľkými cestami, tromi druhmi verejnej povrchovej dopravy a dvoma letiskami, z ktorých jedno je takmer dvomi rôznymi letiskami. K hlavnému mestu sa zbieha veľké množstvo dôležitých cestných, železničných a leteckých spojení, ktoré poskytujú efektívne spojenie s ostatnými časťami metropolitného regiónu, so zvyškom Španielska a inými časťami Európy.

Cestná doprava

Madrid Central

Autá (okrem hybridných a elektrických vozidiel, ako aj obyvateľov a hostí) boli zakázané v nízkoemisnej zóne Madrid Central v roku 2018. Znečistenie v oblasti sa po zákaze znížilo. V roku 2016 bolo oznámené, že Madrid prestane používať všetky vozidlá poháňané naftovým pohonom v budúcom desaťročí.

Radiálne cesty

Sieť ciest v Španielsku má svoj najdôležitejší uzol v Madride.

Madrid je stredom najdôležitejších ciest v Španielsku. Už v roku 1720 vytvorilo Reglamento General de Postas uzákonené Filipom V. základ pre radiálny systém ciest v krajine.

Madrid disponuje niekoľkými najvýznamnejšími autovías (diaľnicami), ktoré sú súčasťou štátnej cestnej siete. V smere hodinových ručičiek od severu: A-1 (Madrid–Irún–francúzska hranica), A-2 (Madrid–Zaragoza–Barcelona–francúzska hranica), A-3 (Madrid–Valencia), A-4 (Madrid–Córdoba–Sevilla–Cádiz), A-5 (Madrid–Badajoz–portugalská hranica) a A-6 (Madrid–A Coruña). A-42, ďalšia diaľnica spájajúca Madrid a Toledo, je taktiež súčasťou štátnej siete.

M-607 spája Madrid s priesmykom Navacerrada. Je to dvojprúdová diaľnica na svojom počiatočnom úseku z Madridu do Colmenar Viejo a je súčasťou regionálnej cestnej siete.

Vzhľadom na veľkú premávku boli paralelne s hlavnými vnútroštátnymi diaľnicami vybudované nové spoplatnené diaľnice. Ich názvy sú R-2, R-3, R-4 a R-5, a mali poskytnúť platenú alternatívu k často preplneným radiálam, ktoré spoplatnené nie sú. Okrem R-3 však nekončia blízko najvnútornejšieho cestného okruhu M-30, pretože R-2 končí na M-40, R-4 na M-50 a R-5 na M-40.

Okružné cesty

Tunel obchvatu M-30 rovnobežný s riekou Manzanares

Cestná sieť Madridu zahŕňa aj štyri okružné cesty v rôznych vzdialenostiach od centra. Najvnútornejší cestný obchvat, M-30, je jediný, ktorého trasa sa nachádza prísne v rámci mestských hraníc Madridu. Vlastní ju madridská mestská rada a prevádzkuje ju spoločnosť Madrid Calle 30, SA. Je to najrušnejšia španielska cesta, známa svojími dopravnými zápchami. Významná časť jej južnej časti vedie pod zemou paralelne s riekou Manzanares, s tunelovými úsekmi dlhými viac ako 6 km a 3 až 6 jazdnými pruhmi v každom smere.

Druhý obchvat, M-40 (súčasť štátnej cestnej siete), obopína mesto, pričom sa rozširuje aj do ďalších okolitých obcí. Úsek cesty na severozápade vedie pod zemou, pod južnou časťou chránenej oblasti Monte de El Pardo.

M-45 čiastočne obieha mesto, spája M-40 a M-50 a prechádza oblasťami ako Villaverde a Vallecas na juhovýchode mesta.

M-50, vonkajší obchvat Madridu, spája obce a mestá v metropolitnej oblasti, ako sú Fuenlabrada, Móstoles, Getafe, Leganés na juhu a Boadilla del Monte a Las Rozas na západe.

Verejná doprava

Mapa madridského metra

V meste existujú štyri hlavné druhy verejnej dopravy s mnohými dopravnými uzlami. Consorcio Regional de Transportes de Madrid (CRTM) riadi prevádzku verejnej dopravy u viacerých poskytovateľov v regióne, pričom zlaďuje poplatky za služby prímestskej železnice, metra, električiek (Metro Ligero, ML) a autobusovej dopravy od rozdielných prevádzkarov.

Metro

Metro je systém podzemnej železnice slúžiaci Madridu aj jeho satelitom. Otvorené v roku 1919, metro prešlo rozsiahlym rozšírením v druhej polovici 20. storočia. Je tretím najdlhším systémom metra v Európe (po Moskve a Londýne) s 294 kilometrami trate. V roku 2023 malo metro 302 staníc, vačší počet má už len parížske metro. Obsahuje 13 liniek, 12 z nich je očíslovaých od 1 do 12, kým tá posledná, krátka linka Ramal (R), spája stanice Ópera a Príncipe Pío.

Cercanías

Mapa Cercanías Madrid

Cercanías Madrid je služba prímestskej železnice (rýchlodráhy) používaná na dlhšie vzdialenosti zo satelitov a mimo Madridu. Pozostáva z 10 liniek, 370 km trate a 90 staníc. S menším počtom staníc v centre mesta sú rýchlejšie ako metro, ale prichádzajú menej často. Tento systém je spojený s metrom (v súčasnosti 22 staníc) a električkami (Metro Ligero). Linky nesú názvy: C-1, C-2, C-3, C-4, C-5, C-6, C-7, C-8, C-9, C-10.

Autobusy

V meste je aj hustá sieť autobusových liniek, ktorú prevádzkuje mestská spoločnosť Empresa Municipal de Transportes (alebo EMT Madrid), ktorá funguje 24 hodín denne; špeciálne spoje nazývané „linky N“ sú prevádzkované v noci. Špeciálna linka Airport Express Shuttle spájajúca letisko s centrom mesta je známa svojími výrazne žltými autobusmi. Okrem mestských liniek prevádzkovaných EMT spájajú mesto s predmestiami zelené autobusy (interurbanos). Neskoršie linky, hoci sú tiež regulované CRTM, často prevádzkujú súkromní operátori.

Takmer polovica všetkých ciest v metropolitnej oblasti je uskutočnená verejnou dopravou, čo je veľmi vysoký podiel v porovnaní s väčšinou európskych miest.

Taxi

Taxíky sú regulované osobitným oddelením taxislužby, orgánom závislým od mestskej rady Madridu. Povolenie zahŕňa odznak vozidla a preukaz vodiča, ktorý musí mať viac ako 18 rokov. Od 70. rokov 20. storočia zostala flotila taxíkov stabilná približne na úrovni 16 000 vozidiel, čo v roku 2014 predstavovalo 15 600.

Diaľková doprava

Vlaky AVE na stanici Madrid Atocha

V rámci diaľkovej dopravy je Madrid centrálnym uzlom systému autovías, čo mestu poskytuje priame rýchle cestné spojenia s väčšinou Španielska, ako aj s Francúzskom a Portugalskom. Je tiež ústredným bodom jedného z troch najväčších svetových systémov vysokorýchlostnej železnice, Alta Velocidad Española (AVE), vďaka ktorému je sa do veľkých miest ako Sevilla a Barcelona možné dostať za 2,5 hodiny cesty. V súčasnosti existuje 2 900 km trate AVE, ktorá spája Madrid so 17 provinčnými hlavnými mestami, a ďalšie trate sú vo výstavbe.

Okrem miestnej a regionálnej autobusovej dopravy je Madrid uzlom aj pre diaľkové autobusy do mnohých národných destinácii. Najrušnejšia autobusová stanica v krajine, Estación Sur de Autobuses v Méndez Álvaro, taktiež zahŕňa medzinárodné autobusové spoje do Maroka, ako aj do iných európskych destinácii.

Letisko

Interiér terminálu 4 (T4) letiska Madrid-Barajas

Madrid je taktiež domovom pre letisko Madrid-Barajas, šieste najväčšie letisko v Európe, ktoré ročne vybaví 60 miliónov pasažierov, z ktorých je 70% medzinárodných cestujúcich, spolu s väčsinou pohybov leteckého nákladu v Španielsku. Barajas je veľkým európskym uzlom, napriek tomu je viac orientované na západ, špecializuje sa na Ameriku a na Áziu má porovnateľne nižší počet spojov. Poloha Madridu v strede Pyrenejského polostrova z neho robí významnú základňu pre logistiku. Letisko Barajas má 4 terminály a taktiež terminál 4S, nazývaný satelitný terminál, tento terminál je 2 km od terminálu 4 a je naň napojený automatizovaným osobným prepravníkom.

Menšie a staršie letisko Cuatro Vientos má dvojité vojensko-civilné využitie a hostí niekoľko leteckých škôl. Letecká základňa Torrejón, nachádzajúca sa v susednej obci Torrejón de Ardoz, má taktiež sekundárne civilné využitie okrem jej vojenskej úlohy.

Architektúra

Napriek tomu, že Madrid je moderné mesto s modernou infraštruktúrou si viaceré pamiatky a časti mesta zachovali historický charakter. Historické centrum mesta je pomerne rozľahlé a známe svojimi kľukatými uličkami so spleťou menších námestí a námestíčok. Toto centrum má dnes podobu hlavne z 19. storočia, no uchovali sa aj budovy zo 17. a 18. storočia. Základy a interiéry niektorých budov sú dokonca zo 16. či 15. storočia. V meste je na viacerých miestach veľa vykopávok aj zo stredovekej t.j. moslimskej éry mesta a to v podobe múrov a základov hradieb.

Madrid bol kedysi malým, zaostalým mestom a až po rozhodnutí, že sa stane hlavným mestom sa začal čulý stavebný ruch. Stredom mesta je pôvabné a zároveň veľkolepé námestie Plaza Mayor, ktoré vzniklo na prelome 16. a 17. storočia ako miesto mestských trhov a exekúcií. Dnešná podoba námestia pochádza z roku 1794, kedy sa prestavalo po veľkom požiari. Najvýraznejšie sa podpísalo na Madride obdobie baroka. V 17. storočí vznikli významné stavby ako Kolegiátny kostol sv. Isidora - patróna Madridu, budova radnice Ayuntamiento na najstaršom námestí Madridu - Plaza de la Villa. Rovnako v tomto období vznikol aj známy kláštor Vtelenia Pána - Convento de la Encarnación.

z 18. storočia pochádza veľa významných historických budov ako napríklad Bazilika San Francisco el Grande, ktorá stojí vo štvrti La latina. Dóm je jednou z najspektakulárnejších bazilík na starom kontinente. Bola dokončená v roku 1784 a zdobia ju maĺby významných maliarov ako napríklad Francisca Goyu. Koncom 18. storočia sa začala stavať aj významná stavba španielskeho klasicizmu - budova Múzea Prado. Medzi ďalšie najznámejšie stavby patrí Kráľovský palác, Kráľovské divadlo, park Buen Retiro z roku 1631 a budova Národnej knižnice z 19. storočia, kde sídli aj archeologické múzeum a sú tu uchované viaceré španielske národné pamiatky.

Kráľovský palác - Palacio Real je dokonalou ukážkou vplyvu talianskeho klasicizmu na Španielsko. Palác dali postaviť Bourbonovci na znak svojho majestátu po tom, čo starý stredoveký Alcázar vyhorel v roku 1734. Palác je dodnes najväčším palácom Európy, ktorý je zhruba dvakrát väčší než Versailles či osemkrát väčší než je Kráľovský palác v Londýne. Je to najnavštevovanejšia pamiatka v Madride a siedma najnavštevovanejšia pamiatka v celom Španielsku. Palác dnes slúži na čisto reprezentačné účely, kráľovská rodina totiž obýva palác v neďalekej Zarzuele blízko Madridu. Pôvodným architektom paláca bol talian Fillippo Juvarra no dokončili ho Sacchetti s pomocou Sabatinoho a Ventura Rodrígueza. Palác sa preslávil svojím tzv. Trónnym sálom či porcelánovou miestnosťou. Slavná je aj Gasparinova komnata plná hodvábnych tapisérií na stenách mramorovými mozaikami na podlahách. Jedálna sieň prezentovaná tapisériami , čínskym a francúzskym porcelánom, orientálnymi vázami a pozláteným štukom na stenách patrí k vrcholom palácového interiéru. Najnavštevovanejšou časťou paláca je však Stradivariho komnata. V komnate je vystavená najhodnotnejšia zbierka hudobných nástrojov na svete, ktorú zhromaždil predovšetkým Filip V. ( 1644-1737). V Keramickej komnate sú vystavené keramické a porcelánové predmety Východoindickej spoločnosti a predmety z Meissenu a Sévres. Zaujímavé sú aj komnaty kráľovny Márie Lujzy z Parmy. Obsahujú miestnosť na biliard obloženú orechovým drevom a fajčiarsku miestbosť v japonskom štýle. Zaujímavý je čierny mramor, ojedinelý v rámci kráľovských sídiel v Európe. Slávnymi sú tiež Kráľovská zbrojnica a Kráľovská lekáreň. Popri paláci sú vybudované aj nádherné záhrady a parky, ktoré obkolesujú celý palác. Najznámejšie sú tzv. Sabatinove záhrady ktoré vznikli z jeho návrhov v 30-tych rokoch 19. storočia.

Jedným zo symbolov mesta je aj katedrála Almudena. Stojí naproti Kráľovskému palácu a bola dokončená a vysvätená pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1993 po vyše sto rokoch výstavby. Katedrála je piatou najväčšou sakrálnou stavbou Španielska a je zmesou novorenesancie, novogotiky a baroka. Zaujímavé členenie hlavnej lode upozorňuje na nádherný strop. Najzaujímavejšou časťou katedrály je však krypta ktorá je architektonicky oveľa vydarenejšia než samotná katedrála.

Blízko katedrály stojí malý parčík emíra Mohameda I. a fontánou v arabskom štýle, ktorá poskytuje príjemný oddych po návšteve paláca a katedrály.

V meste sú tri veľkolepé múzea umenia. Museo del Prado, múzeum moderného umenia Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofía a Museo Thyssen-Bornemisza.

Múzeum Prado je jedným z najvýznamnejších a najprestížnejších múzeí na svete. Stojí na bulvári Paseo del Prado, ktorý je od roku 2021 na zozname UNESCO ako krajina vied a umení. Múzeum má dlhé a bohaté dejiny a častokrát je jediným cieľom, kvôli ktorému návštevníci zavítajú do Madridu. Vystavené exponáty mapujú osem storočí umeleckých dejín a z každého obdobia sú vystavené majstrovské diela. Múzeum sa preslávilo obrazmi Velázqueza či Goyu. Samotnú budovu múzea projektoval v roku 1785 Juan de Villanueva pôvodne ako prírodovedné múzeum. Otvorené bolo v roku 1819, mimochodom päť rokov skôr ako umelecká galéria v Londýne. Hneď na začiatku zbierka obsahovala 1500 obrazov nevyčísliteľnej hodnoty. Prado sa stalo neskôr aj popredným múzeom so zbierkami Tiziana, talianskeho majstra. Takmer všetky zbierky pochádzajú zo zberateľskej vášne španielskych panovníkov. Gro zbierky tvorí španielske umenie od románskej doby, cez renesanciu až po maľby El Greca, ktorý pôsobil aj v Madride. Rovnako talianska škola, Benátska škola, ranné flámske umenie, holandské maliarstvo 17. storočia a francúzske maliarstvo. Samostatné sekcie obsahujú diela Francisca Goyu, Velázqueza a legendárny Dauphinov poklad - jeden z najväčších pokladov novoveku obsahujúceho diela z horského krištálu, alabastru, skla, zlata, striebra, polodrahokamov a vzácnych nádob.

Museo Thyssen-Bornemisza je druhým prestížnym múzeom v meste. Zameriava sa na diela zo stredoveku aj novoveku, väčšinou náboženského charakteru. Múzeum sídli v budove z 18. storočia v štýle novoklasicizmu priamo na bulvári Paseo del Prado. Zbierku múzea, považovanú za jednu z najlepších súkromných zbierok na svete, založil barón Heinrich Thyssen - Bornemisza, nemecko-maďarský šľachtic a zberateľ umenia. Svoje zbierky predal španielskemu štátu za 350 miliónov eur a od roku 1992 sú k dispozícii v Madride ako jeden z hlavných umeleckých klenotov. Dohľad na d zbierkou vykonáva vdova po barónovi a jeho syn.

Tretím umeleckým centrom je Umelecké centrum kráľovnej Sofie. Zbierka obsahuje hlavne novodobé diela, napríklad Picassovu Guernicu či najväčšiu zbierku grafík na svete.

Všetky tri múzeá ležia na bulvári Paseo del Prado, alebo v jeho blízkosti ( Reina Sofía ). Na bulvári sa nachádza aj Real Jardín Botánico, botanická záhrada. Neďaleko odtiaľ sa nachádza aj park Buen Retiro, ktorý je považovaný za akési druhé centrum Madridu a zároveň poskytuje zelený tieň v hustej doprave veľkomesta.

Hlavným bulvárom mesta je ulica Gran Vía, bulvár dlhý 1,3 km ktorý pretína východnú so západnou časťou mesta. Bulvár sa začal stavať v roku 1910 a dokončený bol v roku 1950. Pre svoju monumentálnosť a francúzsko-americký vplyv má prezývku Brodway Španielska. Bulvár je prirovnávaný k najväčším bulvárom Európy a je plný hotelov, kaviarní, obchodov, palácov v štýle eklekticizmu, secesie a art deca. Rovnako sa na ňom nachádza veľa kín, divadiel ba aj cirkevné pamiatky. Ústi na vojom západnom konci na námesti Plaza de Espaňa. Gran Vía dostal mnoho napodobení a stvárnení v mnohých filmoch ako napríklad filmy od Pedra Almodóvara. Symbolizuje hospodársku prosperitu zo začiatku 20. storočia a poskytuje turistom a návštevníkom veľkomestskú a kozmopolitnú tvár Madridu. V jeho blízkosti sa nachádza aj ďalší bulvár plný honosných stavieb Calle Alcalá na rohu ktorej sa nachádza aj najznámejšia stavba Madridu - Palácio Metrópolis z roku 1911.

Demografia

Madrid je po Berlíne druhým najväčším mestom Európskej únie. V súčasnosti má takmer 3,4 milióna obyvateľov a s aglomeráciou vyše 6,5 milióna. Mesto v minulosti nepatrilo k najväčším v Európe, v druhej polovici 19. storočia nemalo ani 400 tisíc obyvateľov, no od dôb Ensanche rástol oveľa rýchlejšie ako predtým. V roku 1900 presiahol hranicu 500 tisíc obyvateľov a v roku 1930 presiahol jeden milión. Od roku 1950 rástol a začiatkom 60-tych rokov dosiahol už takmer 2,2 milióna. V roku 1972 dosiahol vyše 3,1 milióna a stal sa jedným z najväčších miest v Európe. V 90-tych rokoch 20. storočia začala rásť aj prisťahovalecká vlna z celého sveta a v rámci prudkého hospodárskeho rastu sa usídlilo v meste takmer pol milióna cudzincov, prevažne z Latinskej Ameriky. Dnes tvoria cudzinci zhruba 25 percent populácie Madridu.

Šport

V meste sídlia dva známe futbalové kluby: Real Madrid a Atlético Madrid. Ďalšie dva menej známe sú Getafe CF a Rayo Vallecano

Galéria

• 
  Kráľovský palác, Madrid
• 
  Puerta de Europa
• 
  Madrid's northern business park
• 
  Puerta del Sol
• 
  Symbol mesta (medveď so stromom) prezývaný El Madroño (Puerta del Sol)
• 
  Edificio Metrópolis
• 
  El Palacio de Comunicaciones
• 
  Cervantesov inštitút
• 
  Dvojjazyčná šípka
• 
  Plaza de España
• 
  Puerta de Europa
• 
  Železničná stanica Atocha - exteriér
• 
  Železničná stanica Atocha - záhrada
• 
  Železničná stanica Atocha - interiér
• 
  Železničná stanica Atocha - interiér

Osobnosti mesta

Pozri Zoznam osobností Madridu

Partnerské mestá

• Abú Zabí
• Asunción
• Belehrad
• Berlín
• Bogota
• Bordeaux
• Brusel
• Budapešť
• Buenos Aires
• Caracas
• Guatemala
• Havana
• La Paz
• Lima
• Lisabon
• Managua
• Manila
• Mexiko
• Montevideo
• Moskva
• New York
• Nouakchott
• Panama
• Paríž
• Peking
• Praha
• Quito
• Rabat
• Rím
• Rio de Janeiro
• San José
• San Juan
• San Salvador
• Santiago
• Santo Domingo
• Sarajevo
• Sofia
• Tegucigalpa
• Tripolis
• Varšava

Referencie

• BENNETT, Annie. Madrid. Brno : Computer Press, c2008. 271 s. ISBN 978-80-251-2134-4.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Madrid