Barcelona

hlavné mesto Katalánska
O rovnomennej provincii pozri Barcelona (provincia).

Barcelona je hlavné mesto Katalánska a provincie Barcelona. Má 1,6 milióna obyvateľov (v aglomerácii však vyše 3 milióny). Leží na pobreží Stredozemného mora na severovýchode Španielska. Po Madride je druhým najväčším španielskym mestom.

Barcelona
mesto
Vlajka
Erb
Krajina Španielsko Španielsko
Autonómne spol. Katalánsko
Provincia Barcelona
Nadmorská výška 12 m n. m.
Súradnice 41°23′S 2°11′V / 41,383°S 2,183°V / 41.383; 2.183
Rozloha 101,4 km² (10 140 ha)
 - aglomerácie 803 km² (80 300 ha)
Obyvateľstvo 1 621 537 (2009)
 - aglomerácie 4 200 000
 - okresu 5 000 000
Hustota 15 991,49 obyv./km²
 - aglomerácie 5 230 obyv./km²
Primátor Jordi Hereu i Boher
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 08001–08080
Tel. predvoľba 34 (Španielsko) + 93 (mesto)
Poloha mesta v rámci Španielska
Poloha mesta v rámci Španielska
Obvody mesta
Obvody mesta
Wikimedia Commons: Barcelona
Webová stránka: http://www.barcelona.cat
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Chrám Sagrada Familia.

Barcelona patrí medzi najvýznamnejšie španielske mestá; svojou polohou a relatívnou blízkosťou pri francúzskych hraniciach je pre veľa Európanov ľahšie dostupná ako Madrid.

Mesto je sídlom arcibiskupa, má niekoľko univerzít a vysokých technických a obchodných škôl a rad významných knižníc. Zároveň je dôležitým priemyselným centrom severovýchodného Španielska a vôbec najväčším obchodným a priemyselným centrom celého Španielska. Okolitý kraj je bohatý na suroviny.

V meste je niekoľko liniek metra a veľké medzinárodné letisko El Prat.

Podnebie je stredomorské prímorské.

Dejiny upraviť

Bola založená asi Feničanmi alebo Kartágincami. Potom to bola rímska kolónia. Od 3. storočia po Kr. sídlo „Barcinona“. V 4. storočí tu bolo založené biskupstvo. Roku 415 dobytá Vizigótmi, okolo roku 717 Arabmi, roku 801 Franskou ríšou. V 10. a 11. storočí centrum Katalánska (barcelonské grófstvo). V 12. storočí, po roku 1137 (zjednotenie Katalánska a Aragónska), to bolo centrum zjednoteného Aragónskeho štátu a centrum stredomorského obchodu. V 13. storočí dostala Barcelona mestské privilégiá. Po roku 1442 (únia Aragónska s Neapolskom) došlo k úpadku mesta.

V rokoch 1803 – 1813 ju okupoval Napoleon. Od konca 19. storočia je mesto najdôležitejším priemyselným centrom Španielska a centrom katalánskeho separatizmu/národného hnutia. V roku 1909 tu vypuklo anarchistické povstanie a v rokoch 1937 – 1939 bola Barcelona hlavným mestom Katalánskej republiky.

V roku 1992 sa tu konali letné Olympijské hry. Pri tejto príležitosti v meste vzniklo viacero významných stavieb.

Architektúra upraviť

Nad mestom sa vypína vrch Tibidabo (532 m), na ktorý vedie lanovka.

Srdcom Barcelony je bulvár Ramblas (Las Ramblas). Je nepochybne najživším miestom mesta. Táto pestrá a živá ulica sa tiahne od Plaza Catalunya (námestie s fontánami) až k prístavu (nábrežie s mólom, dominantnou vysokou sochou Krištofa Kolumba a s Morským akváriom), bola pôvodne korytom potoka.

Barcelona je známa plejádou originálnych architektonických stavieb A. Gaudího a jeho súčasníkov. K najznámejším patrí Gaudího chrám Sagrada Familia, symbol mesta. Z jeho veží je nádherný výhľad na celé mesto a jeho okolie. V centre mesta je ďalšia Gaudího známa stavba, dom Milla. V parku Guell, odkiaľ je takisto pekný výhľad, sa nachádza múzeum Gaudího a veľa architektonických zaujímavostí.

Z čias jej najväčšieho rozkvetu sa v meste zachovali početné gotické pamiatky. K slávnym objektom patrí aj „Gotická štvrť“ (Barrio Gótico), ktorú tvorí súbor stavieb ohraničený rímskymi hradbami s dominujúcou gotickou katedrálou svätej Euálie. Medzi najdôležitejšie určite patrí budova radnice Casa de la Ciutat na námestí Plaza Sant Jaume. El Pi je jeden z najstarších kostolov v meste (14. stor.) a jeho veža tvorí jeden z najcharakteristickejších rysov Gotickej štvrte. Na fasáde sa nachádza aj rozmerná rozeta. Za najlepší výtvor katalánskej gotiky sa pokladá chrám Santa María del Mar. Staval sa v 14. storočí.

Na námestí Plaza del Rei stojí múzeum dejín mesta, v ktorého podzemí sú vykopávky z rímskeho obdobia. Kedysi tu boli kúpele s bazénom, našli sa tu aj vodné kanály a amfory. Na tomto námestí stojí aj Palau del Lloctinec, palác vicekráľa zo 16. storočia. Dnes je v ňom umiestnený archív aragónskej koruny.

Kostol Santa Ana stojí dodnes akoby v ústraní, hoci neďaleko Plaza de Catalunya (námestie s fontánami) kypí veľkomestský život. Jeho stavba trvala dve storočia a je charakteristická tým, že zachytáva prechod od románského štýlu ku gotickej architektúre.

Stredoveké lodenice Les Drassanes ležia neďaleko prístavu a sú najväčšie a najzachovanejšie zariadenie tohoto druhu. Boli vybudované v 14. storočí a dnes je v nich múzeum námornej plavby.

Mestskou štvrťou Ribera, ktorej ulice sa križujú v pravých uhloch, vedie ulica Montcada. Existovala už v 12. storočí a bývali v nej najmocnejšie šľachtické rodiny mesta. V palácoch Palau Aguilar a Palau del Baró de Castellet (15. storočie) je dnes Picassovo múzeum. V barokovom paláci Dalmases (17. storočie) sa dochovala gotická kaplnka.

V barokovom kostole La Mercé, ktorý pôvodne patril ku konventu milosrdných bratov, sa uctieva gotická socha ochrankyne a patrónky Barcelony, Božej matky milosrdnej.

V krypte svätej Eulálie pod hlavným oltárom sa nachádza jemne opracovaný alabastrový sarkofág. Oltárne obrazy, ktoré predstavujú svätého Gabriela, svätého Ambrózia, svätého Martina a premenu Krista, sú najcennejšími umeleckými pokladmi katedrály.

Kláštor Pedralbes založila roku 1326 kráľovná Elisenda de Montcada. Rýchly postup stavebných prác spôsobil, že kostol, krížová chodba s tromi galériami a kláštorné budovy, tvoria vzácnu harmonickú jednotu. V presbytériu vedľa oltára je náhrobok zakladateľky.

Morské akvárium v prístave je prvotriedne akvárium so skleneným tunelom pod morskou hladinou.

Šport upraviť

Barcelona hostila Letné olympijské hry v roku 1992 a tiež sa tu hrali aj zápasy Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1982. Mesto je známe aj skrz jedného z najväčších futbalových klubov v Európe FC Barcelona, päťnásobného víťaza Ligy majstrov. Ďalším prvoligovým klubom sídliacim v tomto meste je RCD Espanyol.

Od roku 1953 sa tu každoročne koná tenisový turnaj Torneo Godó; ktorý je súčasťou Série ATP.

Vzdelanie upraviť

Partnerské mestá upraviť

Priemerná teplota v meste upraviť

Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
priemerná teplota °C (°F) 11 14 16 18 31 33 42 35 29 22 17 14
priemerná najmenšia teplota °C (°F) 5 6 8 9 13 17 19 20 17 14 9 6
Source: MSN Weather Archivované 2008-04-15 na Wayback Machine

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barcelona

Externé odkazy upraviť