Varšava
Varšava (po poľsky Warszawa, nem. Warschau, angl. Warsaw) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2019 malo 1 777 972 obyvateľov[1], s okolitou aglomeráciou 3 050 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.
Varšava | |||
Hlavné mesto Poľskej republiky | |||
|
|||
Oficiálny názov: Warszawa | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Vojvodstvo | Mazovské | ||
Gmina | Warszawa | ||
Súradnice | 52°13′56″S 21°00′30″V / 52,23222°S 21,00833°V | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 121 m n. m. | ||
Najnižší bod | |||
- výška | 78 m n. m. | ||
Rozloha | 517,24 km² (51 724 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 777 972 (31.12.2018) | ||
Hustota | 3 437 obyv./km² | ||
Primátor | Rafał Trzaskowski (PO) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 00-xxx až 04-xxx | ||
Telefónna predvoľba | +48 22 | ||
EČV | WA, WB, WD, WE, WF, WH, WI, WJ, WK, WN, WT, WU, WW, WX, WY | ||
Poloha mesta v rámci Poľska
| |||
Wikimedia Commons: Warszawa | |||
Webová stránka: http://www.um.warszawa.pl | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.
PolohaUpraviť
Nachádza sa na rieke Visla asi 370 km od Karpát, ako aj od Baltského mora.
DejinyUpraviť
Prvé osady na území dnešnej Varšavy boli Bródno v 9. a 10. storočí a Jazdów v 12. a 13. storočí. Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Začiatkom 14. storočia sa stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva, v roku 1413 sa stala hlavným mestom Masovska. V roku 1526 bola Varšava pričlenená k Poľskému kráľovstvu.[2] Po dobytí Poľska v októbri 1939 sa stala súčasťou Generálneho gouvernementu. Sovietske vojská v auguste 1944 po úspešnej operácii Bagration došli až na predmestie Praga a v meste vypuklo Varšavské povstanie. Povstanie bolo potlačené a Varšava zrovnaná so zemou.
Názov Warszawa vznikol vraj podľa istého rybára s menom Wars a jeho ženy Sawy.
Samosprávne členenieUpraviť
DopravaUpraviť
Hoci Varšava bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a rekonštrukcia v 50. rokoch rozšírila mnoho ulíc, mesto v súčasnosti zápasí s dopravnými ťažkosťami. Verejná doprava je zabezpečená autobusmi, električkami a metrom.
Vo Varšave je v prevádzke systém výmenných bicyklov nazvaný Veturilo.
VzdelávanieUpraviť
Varšava patrí medzi najdôležitejšie vzdelávacie strediská v Poľsku. Je domovom štyroch dôležitých univerzít a viac ako 62 menších škôl vyššieho vzdelania. Medzi najdôležitejšie patrí Varšavská univerzita, Varšavská polytechnika, Varšavská ekonomická univerzita, Varšavská poľnohospodárska univerzita a iné.
KultúraUpraviť
Od roku 1833 do druhej svetovej vojny bolo kultúrnym centrom Divadelné námestie.
Turistické atrakcieUpraviť
Hoci je Varšava pomerne nové mesto, má mnoho turistických atrakcií. Podobne ako štvrť Staré Mesto, dôsledne zrekonštruované po druhej svetovej vojne, každá mestská časť má čo ponúknuť. Medzi najvýznamnejšie pamiatky Starého Mesta patrí kráľovský palác, Žigmundov stĺp a barbakán.
ZaujímavostiUpraviť
- V Spojených štátoch amerických je desať miest, ktoré majú názov Warsaw
- Existuje dánska heavy metalová skupina s názvom Red Warszawa
- Jedna zo skladieb Davida Bowieho na albume Low sa volá Warszawa
- Jedna zo skladieb speváka menom Joy Divison na albume Substance sa volá Warsaw. Samotná skupina sa predtým tiež volala Warsa
Vývoj počtu obyvateľovUpraviť
|
|
|
Partnerské mestáUpraviť
- Astana, Kazachstan, 2002
- Berlín, Nemecko, 1991
- Budapešť, Maďarsko, 2005
- Düsseldorf, Nemecko, 1989
- Groznyj, Rusko, 1997
- Haag, Holandsko 1991
- Hamamatsu, Japonsko, 1990
- Hanoj, Vietnam, 2000
- Charbin, Čína, 1993
- Chicago, USA,1995
- Istanbul, Turecko, 1991
- Kyjev, Ukrajina, 1994
- Moskva, Rusko, 1993
- Oslo, Nórsko, 2006
- Riga, Lotyšsko, 2002
- Rio de Janeiro, Brazília, 1997
- Petrohrad, Rusko, 1997
- Saint-Étienne, Francúzsko, 1995
- Soul, Kórejská republika, 1996
- Tchaj-pej, Taiwan, 1995
- Tel Aviv, Izrael, 1992
- Toronto, Kanada, 1990
- Viedeň, Rakúsko, 2001
- Vilnius, Litva 1998
Partnerské mestá bez zmluvného zastúpeniaUpraviť
GalériaUpraviť
Panoráma mestaUpraviť
Pozri ajUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ Główny Urząd Statystyczny. Baza Demografia. Ludność. Stan na 1.01.2019. [1]
- ↑ Warszawa turegion.pl.
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Varšava