Vietnam

Vietnam, dlhý tvar Vietnamská socialistická republika je štát v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India, leží na pobreží Juhočínskeho mora, pri Tonkinskom a Thajskom zálive. Jeho susedmi sú Kambodža, Čína a Laos. Hlavné mesto je Hanoj.

Vietnamská socialistická republika
Vlajka Znak
Národné motto: Độc lập – Tự do – Hạnh phúc (Nezávislosť – Sloboda – Šťastie)
Štátna hymna: Tiến Quân Ca
Miestny názov
• dlhý	Cộng Hòa Xã Hội Chủ Nghĩa Việt Nam
• krátky	Việt Nam
Hlavné mesto	Hanoj 21°2′ s.š. 105°51′ v.d.
Najväčšie mesto	Hočiminovo Mesto
Úradné jazyky	Vietnamčina
Demonym	Vietnamec, Vietnamka
Štátne zriadenie Generálny tajomník Prezident Predseda vlády	Unitárny jednostranný štát Tô Lâm Lương Cường Phạm Minh Chính
Vznik	2. júl 1976
Susedia	Čína, Laos, Kambodža
Rozloha  • celková  • voda (%)	331 230,8 km² (65.)    km² (6,4 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • hustota (2016)	97 538 579 (15.) 276,03/km² (46.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 240,779 mld. $ (47.) 7 463 $ (128.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,694 (116.) – stredný
Mena	Vietnamský dong (VND)
Časové pásmo  • Letný čas	Indočínsky čas (UTC+7) bez zmeny (UTC+7)
Medzinárodný kód	VN
Internetová doména	.vn
Smerové telefónne číslo	+84

Vedný odbor, ktorý sa zaoberá lingvistikou, literatúrou, dejinami a politickým vývojom Vietnamu sa nazýva vietnamistika.

Dejiny

Vietnam je socialistická republika, ktorá vznikla v roku 1976 spojením Vietnamskej demokratickej republiky (severný Vietnam) a Republiky Vietnam (Južný Vietnam).

Prvou historicky dokázanou ríšou na území dnešného Vietnamu bol roku 257 pred Kr. štát Au-lac založený dynastiou Phuc pri ústí Červenej rieky v okolí Hanoja v roku 208 až 207 pred Kr., nasledovala po dynastii Phuc dynastia Thien, ktorú roku 111 pred Kr. zosadil čínsky cisár Han Wudi. Jej ríša bola ako provincia Giao-Či začlenená do čínskeho cisárstva. Obdobie až do 10. storočia bolo poznamenané postupným rozvojom feudálnej aristokracie podľa čínskeho vzoru. V krajine často vznikali povstania proti čínskej nadvláde.

Rané ríše

Po vyhnaní Číňanov dosiahol roku 938 Ngo-Čchjen štátnu samostatnosť pri zachovaní daňových povinností voči Číne. Jeho následník Dinhbo-Linh povýšil budhizmus na hlavné náboženstvo v krajine (popri konfucianizme a taoizme). Ly-cong-Uan, ktorý sám pochádzal z budhistických kruhov, založil v roku 1010 Thang-Long (dnešný Hanoj) ako nové hlavné mesto ríše Dai Viet (Veľký Viet). Od roku 1407 do roku 1428 bola vietnamská ríša znovu pod nadvládou Číny. V tom istom čase bola založená neskoršia dynastia Le, ktorej sa v roku 1471 podarilo podmaniť a začleniť do krajiny ríšu Čampa ležiacu v dnešnej centrálnej časti Vietnamu. Boje dvorských úradníckych rodín, ktoré podporovali dynastiu Le, viedli k rozdeleniu krajiny na oblasti vplyvu dynastie Nguyen na juhu a Trinh na severe.

Obdobie francúzskej kolonizácie

Brána do citadely v Hue

Od 16. storočia prenikali do krajiny holandskí, portugalskí a francúzski obchodníci a misionári, ktorí dodávkami zbraní podporovali spory medzi dynastiami Nguyen a Trinh. Najväčší vplyv mali francúzski jezuiti. Povstanie Taysonov od roku 1772 do roku 1778, na ktorom sa podieľali hlavne roľníci, zosadilo vládu dynastií Nguyen a Trinh a napokon aj dynastie Le. V roku 1802 sa podarilo Nguyen-Anhovi z dynastie Nguyen s pomocou Francúzov dostať k moci a založiť dynastiu Nguyen. V roku 1858 vniklo francúzske vojsko do južného Vietnamu a dobylo Saigon. Od roku 1880 do roku 1885 boli Annam a Tonkin francúzskymi protektorátmi. V roku 1887 boli nakoniec Kambodža a francúzske kolónie (Kočinčína) zlúčené do Indočínskej únie. V roku 1945 vyhlásil Ho Či Min Vietnamskú demokratickú republiku (VDR). Po kapitulácii Japonska však Saigon znovu obsadili francúzske jednotky. Aj napriek zmluve medzi Francúzskom a VDR z roku 1946, ktorá garantovala krajine štatút slobodného štátu v rámci Indočínskej únie, začalo Francúzsko rekolonizačnú vojnu.

Vietnamská vojna

Ho Či Minovo mauzóleum v Hanoji

V dohode o prímerí medzi Vietnamskou demokratickou republikou a Francúzskom bol Vietnam pozdĺž 17. rovnobežky provizórne rozdelený. Severný Vietnam sa pod Ho Či Minovou vládou stabilizoval ako komunistický štát, katolícky vodca Ngo Dinh Diem proklamoval v Južnom Vietname roku 1955 republiku a diktátorsky vládol pomocou USA a katolíkov. V roku 1960 sa zjednotili protivládne sily Južného Vietnamu a vytvorili Front národného oslobodenia Južného Vietnamu (FNO). Front viedli komunisti, preto boli označovaní aj ako Vietkong (Viet Nam Cong San, vietnamskí komunisti). Ngo Dinh Diema v roku 1963 vo vojenskom puči zabili a do roku 1965 sa vystriedalo niekoľko vojenských režimov. V roku 1965 sa hlavou štátu stal generál Nguyen van Thieu. Ostreľovanie dvoch amerických torpédoborcov severovietnamskými vojenskými loďami bolo pre USA zámienkou na vojenský zásah (tonkinský incident). Nasledovalo intenzívne americké bombardovanie severného Vietnamu. Spojená ofenzíva Vietkongu a severovietnamských jednotiek však v roku 1968 spôsobila začiatok konca americkej vojenskej angažovanosti vo Vietname. V Paríži zatiaľ prebiehali zdĺhavé rozhovory o skončení vojny. V roku 1970 Američania v snahe zabrániť prenikaniu komunistických jednotiek z okolitých krajín uskutočnili útok na pohraničné oblasti Kambodže a v roku 1971 aj na Laos. Súčasne sa snažil zvrátiť vietnamský konflikt intenzívnou podporou juhovietnamskej armády. Parížskou dohodou o prímerí v roku 1973 sa vojna pre USA skončila. V roku 1975 severný Vietnam ignoroval všetky dohody, ku ktorým sa zaviazal, a na jar začal s rozsiahlou ofenzívou, dobyl juhovietnamské hlavné mesto Saigon a prevzal moc nad Južným Vietnamom. Obe časti krajiny sa oficiálne zjednotili v priebehu nasledujúceho roka. Vietnam a USA ukončili nepriateľstvo obnovením diplomatických stykov v auguste 1995.

Vietnamská socialistická republika

2. júla 1976 vznikol formálnym zlúčením Severného a Južného Vietnamu jednotný vietnamský štát (do OSN bol prijatý v roku 1978). V roku 1977 došlo k vojenským konfliktom s Pol Potovým režimom v Kambodži. V roku 1979 obsadili vietnamské jednotky Phnom Pénh a zosadili vládu Červených Kmérov. Po vpáde do Kambodže došlo k pohraničnej vojne s Čínskou ľudovou republikou.

Západné štáty s výnimkou Švédska a Francúzska zastavili svoju rozvojovú pomoc Vietnamu, preto bol zjednotený Vietnam ako predtým VDR odkázaný na finančnú pomoc Sovietskeho zväzu. Vietnam prisľúbil, že do roku 1990 stiahne svojich 140 000 vojakov z Kambodže.

20. júla 1997 40 miliónov voličov zvolilo 450 poslancov Národného zhromaždenia. Vietnam dnes patrí k rýchlo rastúcim, ale stále ešte pomerne zaostalým poľnohospodárskym krajinám; v politickej oblasti sa tu naďalej uplatňuje systém vedúcej úlohy komunistickej strany.

Prírodné podmienky

Dračia zátoka

Vietnam je ohraničený 23° a 8° severnej zemepisnej šírky a 102° a 109° východnej zemepisnej dĺžky. Jeho dĺžka od severu na juh je asi 1650 km, šírka od západu na východ je 50 až 600 km. Južná časť krajiny sa nachádza severne od rovníka a v tejto oblasti prevláda tropické podnebie. Letné mesiace sa na území južne od Centrálnej vysočiny vyznačujú prudkými monzúnmi a zrážkami, ktoré dosahujú až 2000 mm. Na sever od Centrálnej vysočiny prichádzajú monzúny v zime a zrážky sú ešte vyššie (až 2500 mm). Vietnam je ohraničený 23° a 8° severnej zemepisnej šírky a 102° a 109° východnej zemepisnej dĺžky. Severný Vietnam (vrátane Hanoja) má subtropické podnebie, zatiaľ čo podnebie stredného a južného Vietnamu je tropické.

Ekonomika

Významnú úlohu v národnom hospodárstve má poľnohospodárstvo. Vietnam patrí k popredným svetovým vývozcom ryže, kávy, korenia a orechov kešu. Pre pestovanie ryže je krajina obzvlášť vhodná. V delte rieky Mekong sa darí za sezónu vypestovať až 3 úrody ryže a aj kávy.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vietnam