Otvoriť hlavné menu

Hornádska kotlina je geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v centrálnej časti východného Slovenska. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti Spiša, pričom starými historickými mestami sú Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy.

Hornádska kotlina
kotlina
geomorfologický celok
Spissky Hrad 5.jpg
Hornádska kotlina zo Spišského hradu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves
Nadradená
jednotka
Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky
Nízke Tatry, Kozie chrbty
Podtatranská kotlina, Levočské vrchy
Branisko, Čierna hora
Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras
Podradené
jednotky
Vikartovská priekopa
Hornádske podolie
Medvedie chrbty
Podhradská kotlina
Mestá Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Vlachy
Súradnice 48°58′S 20°26′V / 48,97°S 20,44°V / 48.97; 20.44
Najvyšší bod Kačelák
 - výška 677 m n. m.
Najnižší bod koryto Hornádu
 - výška 400 m n. m.
Poloha kotliny na Slovensku
Red pog.svg
Poloha kotliny na Slovensku
Vnitřní Západní Karpaty, b19.svg
Wikimedia Commons: Hornádska kotlina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Z juhu ju obklopujú Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, zo západu Nízke Tatry a Kozie chrbty, zo severozápadu Podtatranská kotlina, zo severu Levočské vrchy a napokon z východu Branisko a Čierna hora.[1]

DelenieUpraviť

Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky a 4 časti[2]:

Západnou a južnou časťou kotliny preteká Hornád, ktorý tu priberá ľavostranné prítoky Levočský potok a Margecianku. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách Baldovce, Dobrá Voľa, Sivá Brada, Dúbrava a Slatvina. Kotlina je významná najväčším výskytom travertínu na Slovensku. V okolí mesta Spišské Podhradie sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR Dreveník, Sivá Brada, Sobotisko, Pažica, NPP Spišský hradný vrch, Ostrá hora a Kamenec.

Ochrana prírodyUpraviť

V tejto časti Spiša je viacero prírodných a kultúrnych pamätihodností. Minerálne pramene tu lákali ľudí už v praveku a vytvorili jedinečné travertínové kopy a jazierka. Chránené sú Sivá Brada, Sobotisko a Pažitské jazierko, na dohľad je tiež Spišský hradný vrch so Spišským hradom, Ostrá hora a Dreveník. Juhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský raj, z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia Čintky a Modrý vrch, prírodná pamiatka Farská skala, Markušovská transgresia paleogénu a Markušovské steny.[3]

Kultúrne pamiatkyUpraviť

Medzi unikátnymi pamiatkami, zapísanými v zozname svetového dedičstva UNESCO, sú aj Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Z týchto pamiatok sú v Hornádskej kotline atraktívne Spišská Kapitula, mesto Spišské Podhradie a Žehra s neskororománskym Kostolom Ducha Svätého, no tiež Spišská Nová Ves a širšie okolie Markušoviec.

TurizmusUpraviť

Táto oblasť Slovenska je bohatá na historické, kultúrne i prírodné zaujímavosti. Historické klenoty ako Levoča, Spišská Kapitula či Spišský hrad patria medzi najnavštevovanejšie lokality v krajine. Spišská Nová Ves je bránou do Národného parku Slovenský raj, no i okolitých pohorí a na dohľad sú Tatry. Z okrajových častí kotliny vedú značené turistické trasy do blízkych pohorí, viaceré trasy však vedú i k zaujímavým lokalitám v kotline.[3]

DopravaUpraviť

Hornádska kotlina patrí medzi dopravne strategické územia celoštátneho významu. Severnou časťou vedie v trase diaľnice D1 európska cesta 50, ako aj cesta I/18 z Popradu do Prešova. V západnej časti vedie z Popradu na Vernár cesta I/66. Na tieto komunikácie sa pripájajú cesty regionálneho a lokálneho významu. Údolie Hornádu kopíruje železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa napájajú lokálne trate do Levoče a Spišského Podhradia.[3]

ReferencieUpraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

PanorámaUpraviť

Hornádska kotlina