Hornádske podolie
Hornádske podolie je geomorfologický podcelok Hornádskej kotliny. Podolie utvorila rieka Hornád, ktorá spája tri menšie kotliny, lokalizované severne od Slovenského rudohoria.
Hornádske podolie | |
geomorfologický podcelok | |
Okolie Spišských Tomášoviec
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Košický, Prešovský |
Okresy | Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica |
Nadradená jednotka |
Hornádska kotlina |
Susedné jednotky |
Vikartovská priekopa Dúbrava, Popradská kotlina Levočské planiny Medvedie chrbty Sľubica, Roháčka Hnilecké vrchy Havranie vrchy Slovenský raj |
Podradené jednotky |
Novoveská kotlina Vlašská kotlina Kluknavská kotlina |
Mestá | Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Krompachy |
Súradnice | 48°54′58″S 20°36′40″V / 48,916°S 20,611°V |
Najnižší bod | koryto Hornádu na juhovýchodnom okraji |
- výška | cca 350 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťPodolie sa tiahne západo-východným smerom od Kozích chrbtov po Čiernu horu. Na západe pokračuje Hornádska kotlina Vikartovskou priekopou, na severozápade nadväzuje Dúbrava (podcelok Kozích chrbtov) a Popradská kotlina, patriaca do Podtatranskej kotliny. Na krátkom úseku na severe sa Hornádske podolie dotýka Levočských planín (podcelok Levočských vrchov), zvyšok územia susedí s podcelkom Medvedie chrbty. Na východe susedí podcelkom Sľubica pohorie Branisko a Roháčkou aj Čierna hora. Na juhu sú Volovské vrchy a ich podcelky Hnilecké a Havranie vrchy a Slovenský raj, ktorý je súčasťou Spišsko-gemerského krasu.[1]
Členenie
upraviťČlení sa na tri časti:[1]
Ochrana prírody
upraviťJuhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský raj, z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia Čintky a Modrý vrch, prírodná pamiatka Farská skala, Markušovská transgresia paleogénu a Markušovské steny.[2]
Doprava
upraviťÚzemím kotlín vedie viacero ciest regionálneho významu, nad ktoré významom vyčnieva severným okrajom vedúca diaľnica D1, v trase ktorej vedie európska cesta 50. V jej blízkosti vedie i cesta I/18 z Popradu do Prešova, na ktorú sú napojené cesty do Spišskej Novej Vsi, Hnilca alebo Krompách. Centrálnou časťou kopíruje údolie Hornádu železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa napájajú lokálne trate do Levoče a Spišského Podhradia.[2]
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online.