Popradská kotlina
Popradská kotlina je geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny, pričom zaberá celú jej východnú polovicu v širšom okolí miest Poprad a Kežmarok.
| Popradská kotlina | |
| geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny | |
 Západná časť kotliny z Hrebienka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa |
| Nadradená jednotka |
Podtatranská kotlina |
| Susedné jednotky |
Východné Tatry Tatranské podhorie Liptovská kotlina Važecký chrbát Dúbrava Hornádske podolie Levočské planiny Levočská vrchovina Veterný vrch Repisko |
| Podradené jednotky |
Popradská rovina Štrbská pahorkatina Lomnická pahorkatina Kežmarská pahorkatina Vojnianske podhorie Vrbovská pahorkatina |
| Mestá | Poprad, Kežmarok |
| Súradnice | 49°04′S 20°19′V / 49,06°S 20,32°V |
| Najnižší bod | údolie Popradu |
| - poloha | Podolínec |
| - výška | cca 570 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Popradská kotlina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťPomerne rovinaté územie lemuje veniec hôr, konkrétne na severe susedia Východné Tatry (podcelok Tatier) a Tatranské podhorie, západným smerom oddeľuje Štrbský prah Liptovskú kotlinu (oba sú podcelkami Podtatranskej kotliny). Južným smerom vystupujú Kozie chrbty s podcelkami Važecký chrbát a Dúbrava, a na krátkom úseku aj Hornádske podolie (podcelok Hornádskej kotliny). Východným smerom ležia Levočské planiny a Levočská vrchovina, patriace k Levočským vrchom, a na severovýchode nadväzuje Veterný vrch a Repisko, oba sú podcelkami Spišskej Magury.[1] Osou kotliny je rieka Poprad, ktorá spája mestá Svit, Poprad, Kežmarok, Spišská Belá a Podolínec.
Delenie
upraviťKotlina sa ďalej člení na tieto geomorfologické časti:[1]
Osídlenie
upraviťKotlina patrí k stredne husto obývaným oblastiam a regionálnym centrom je mesto Poprad. Významnú pozíciu majú i mestá Svit, Kežmarok, Spišská Belá a Podolínec.
Chránené územia
upraviťPopradská kotlina patrí okrajovo do Tatranského národného parku, resp. jeho ochranného pásma a na území sa nachádza množstvo chránených území. Medzi nimi národná prírodná rezervácia Belianske lúky, Uhlištiatka, Mraznica, národná prírodná pamiatka Gánovské travertíny, prírodná rezervácia Jelšina, Kút, Poš, Primovské skaly, Slavkovský jarok, Švábovská stráň a prírodná pamiatka Briežky.[2]
Turizmus
upraviťTatranská kotlina tvorí bránu do Tatier; pokým z Liptovskej kotliny vedú cesty a turistické trasy do Západných, no i Nízkych Tatier, Popradská kotlina je východiskom pre návštevníkov Vysokých a Belianskych Tatier. V kotline vyvierajú minerálne pramene (napr. pri Starom Smokovci, Gánovciach, Hozelci, Spišskej Belej, Výbornej, Toporci a Podhoranoch) a tiež termálne pramene (Vrbov, Poprad, Gerlachov). Na výver termálnych prameňov v Gánovciach sa viaže travertínová kopa Hôrka, kde sa v minulosti pri ťažbe travertínu našiel odliatok mozgovne neandertálca.
Doprava
upraviťTatranské osady spájajúca Cesta Slobody je dostupná z viacerých obcí v kotline, napojených na cestu I/18 (Liptovský Mikuláš – Levoča), v severovýchodnej časti tiež z cesty I/66 (Pusté Pole – Poprad – Spišská Belá – Tatranská Javorina). Kotlinou vedie medzinárodne významná európska cesta 50 v trase diaľnice D1. Rovnako strategický význam má železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa v Poprade pripája tatranská električka i regionálna trať do Starej Ľubovne. Zo stanice Tatranská Štrba vedie na Štrbské Pleso ozubnicová trať.[2]
Panoráma
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Popradská kotlina
