Tatranské elektrické železnice

jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate v Tatrách

Tatranské elektrické železnice (skrátene TEŽ) tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-TatryStarý SmokovecŠtrbské Pleso (trať ŽSR 183) a Starý SmokovecTatranská Lomnica (trať ŽSR 184). Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ. Prevádzkovateľom dráhy sú Železnice Slovenskej republiky a prevádzkovateľom dopravy na dráhe sú Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Občianske združenie Veterán klub železníc Poprad.

Štrbské pleso – Poprad-Tatry, Starý Smokovec – Tatranská Lomnica
Elektrická jednotka 425.960 v stanici Štrbské Pleso
Elektrická jednotka 425.960 v stanici Štrbské Pleso
Základné informácie
Číslo trate183, 184
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka
  • 35,060 km
  • trať 183: 29,110 km
  • trať 184: 5,950 km
Otvorenie1908
Parametre trate
Rozchod1 000 mm
Počet koľají1
Napájacia sústava1,5 kV, DC
Max. sklon65
Max. rýchlosť60 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "STR+r"
ozubnicová trať do Štrby
Unknown route-map component "ACC"
0,000 Štrbské Pleso
Unknown route-map component "hSKRZ-G2a"
Szentiványho
Unknown route-map component "hSKRZ-G2e"
Szentiványho
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Unknown route-map component "ACC"
1,690 Popradské pleso
Unknown route-map component "hKRZWae"
Poprad
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta II/537
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta II/537
Station on track
6,816 Vyšné Hágy
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Vyšné Hágy
Unknown route-map component "SKRZ-G1h"
Cesta II/537
Stop on track
9,344 Nová Polianka
Stop on track
10,733 Danielov Dom
Unknown route-map component "SKRZ-G1h"
Cesta II/537
Unknown route-map component "SKRZ-G1h"
Cesta II/537
Unknown route-map component "ACC"
12,324 Tatranská Polianka
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta III/018150
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Tatranské Zruby
Stop on track
13,875 Tatranské Zruby
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Sibír
Stop on track
14,969 Sibír
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Nový Smokovec
Stop on track
15,459 Nový Smokovec
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Nový Smokovec
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Nový Smokovec
Straight track Unknown route-map component "uSTR+l"
lanová dráha na Hrebienok
Unknown route-map component "ACC" Urban End station
16,022 Starý Smokovec
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta II/534
Unknown route-map component "ABZgl" Unknown route-map component "STR+r"
Unknown route-map component "STR+l" One way rightward Stop on track
0,998 Pekná Vyhliadka
Straight track Station on track
1,636 Horný Smokovec
Straight track Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta III/534004
Straight track Stop on track
3,253 Tatranská Lesná
Straight track Stop on track
4,400 Stará Lesná
Straight track Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta III/3102
Straight track Unknown route-map component "STR+r" Straight track
trať do Studeného Potoka
Straight track Unknown route-map component "KBHFe-L" Unknown route-map component "KBHFe-R"
5,983 Tatranská Lomnica
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Dolný Smokovec
Stop on track
18,139 Dolný Smokovec
Station on track
19,068 Pod lesom
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Dolný Smokovec
Stop on track
20,790 Nová Lesná
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Station on track
24,019 Veľký Slavkov
Unknown route-map component "SKRZ-Ao"
Diaľnica D1
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Fraňa Kráľa
Unknown route-map component "hSKRZ-G2a"
Vagonárska
Unknown route-map component "hKRZWe"
Velický Potok
One way leftward Unknown route-map component "STR+r"
Unknown route-map component "ABZgl" Unknown route-map component "STR+r"
Unknown route-map component "hSKRZ-G2a" Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Richarda Bakessa
Unknown route-map component "KDSTaq" Unknown route-map component "hKRZ" One way rightward
Depo Poprad
Transverse track Unknown route-map component "hKRZ" Unknown route-map component "XBHF-Rq"
trať Žilina – Košice
Unknown route-map component "KXBHFe-L" Unknown route-map component "XPLTer"
29,011 Poprad-Tatry
Schéma železničnej siete vo Vysokých Tatrách

Od roku 2000 jazdia na trati elektrické jednotky (EMU) radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.

Pre technickú zastaranosť a nepostačujúcu kapacitu vozidiel využívaných na ozubnicovej železnici Štrba – Štrbské Pleso, v októbri 2018 uzavrela Železničná spoločnosť Slovensko kontrakt so švajčiarskou firmou Stadler na dodávku 5 nových vozidiel s hybridným pohonom (ozubnicový aj adhézny pohon), ktorý umožní novým vozidlám jazdiť aj na tratiach TEŽ.[1]

Prvé jednotky s označením radu 495.95 boli dodané do depa Poprad začiatkom roka 2021. Prevádzka s cestujúcimi by sa mala začať v druhej polovici tohto roku.

Okrem pravidelnej osobnej dopravy ktorú zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko a.s. sa na trati objavujú pravidelne historické električky Kométa TEVD 22 a Trojča EMU 89.0009. Historické jazdy realizujú dobrovoľníci z Občianskeho združenia Veterán klub železníc Poprad.[2]

Dejiny upraviť

Vznik tatranskej železnice upraviť

Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 19041906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl 1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov. Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.

Rýchly rozvoj v poslednej etape života Uhorska upraviť

O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské PlesoLiptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnosť prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.

Od Česko-Slovenska cez socializmus až k nezávislému Slovensku upraviť

Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú Železnice Slovenskej republiky.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0. Išlo o vlaky československej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3. Žiaľ, neosvedčili sa, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95).

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k Majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. Rekonštrukcia zahŕňala tiež vytvorenie výhybne Štôla na kilometri 26,3, slúžiacej hlavne na odstavovanie vlakov Tatranských elektrických železníc počas majstrovstiev. Jej využitie poslúžilo aj pre odstavenie pracovných vlakov a vykládku uhlia pre tatranské osady.[3] O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz boli vlaky EMU radu 420.95 z 60. rokov vymenené za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.[4]

Vozidlový park upraviť

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet vozidiel
  Stadler GTW 2/6 5
  Stadler GTW 2/6 Stadler GTW 2/6 15
  EMU 89.0 EMU 89.0009
(420.959-9)
1
  Ganz TEVD #22
TEVD #16
TEVD #12
1
Spolu 22

Vozidlový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:

  • Prívesný vozeň Ganz #12
  • Prívesný vozeň Ganz #16
  • Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
  • Motorový vozeň Ringhoffer #7
  • Nákladný vozeň #35
  • Motorový vozeň Tatra M 49.0
  • Prívesný vozeň Tatra Calm/u
  • Dve jednotky Tatra – ČKD EMU 89.0

Nové súpravy upraviť

Tender na nové súpravy bol vypísaný v júni 2018, v auguste 2018 bola podpísaná zmluva. Nové súpravy budú mať kapacitu len 90 miest oproti súčasným 124, budú však mať miesta pre invalidné vozíky, kočíky a bicykle. „Vozidlá sú vybavené WiFi systémom pre cestujúcich, klimatizované, majú moderný informačný systém a videosystém, ako aj zariadenie na počítanie cestujúcich. Vďaka nízkopodlažnému vyhotoveniu umožňujú pohodlný nástup a výstup cestujúcich,“ uviedol ich výrobca, švajčiarska firma Stadler.[5] Súčasťou objednávky je aj rušeň na duálny elektrický a dieselový pohon, ktorý budem môcť byť diaľkovo ovládaný, čo je novinka na slovenských železniciach.[5] 15. januára 2021 ZSSK priviezli prvú z týchto súprav, ktorá by mala premávať na zubačkovej trati Štrbské Pleso – Štrba a zároveň na trasách Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica. Súprav bude 5 a nasadené by mali byť do konca roka 2021. Zakázka stála takmer 39 miliónov eur.[6]

Galéria upraviť

Mapa siete upraviť

Mapa železničnej siete vo Vysokých Tatrách

Referencie upraviť

  1. ZSSK obnoví vozňový park [online]. Železničná spoločnosť Slovensko, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online.
  2. Veterán klub železníc Poprad
  3. Pavol Kukučík. Tatranské električky [online]. Railpage.net, 14. september 2007, [cit. 2018-04-10]. Dostupné online.
  4. RTVS – Noc v archíve. Vysoké Tatry – Elektrické železnice (1984) [online]. [Cit. 2018-03-29]. Dostupné online.
  5. a b ŠNÍDL, Vladimír. Železnice dokončili bleskový tender: pre Tatry kupujú nové zubačky za 39 miliónov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-10-18. Dostupné online [cit. 2021-02-06]. ISSN 1339-844X.
  6. Denník E. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-01-15. Dostupné online [cit. 2021-02-06]. ISSN 1339-844X.

Literatúra upraviť

  • BOREK, Vladislav. Elektrické vozy řady EMU 49.0. 1. vyd. Praha : Corona, 2006. 167 s. ISBN 80-86116-35-2.
  • BOREK, Vladislav. Elektrické jednotky EMU 89.0. 1. vyd. Praha : Corona, 2006. 245 s. ISBN 80-86116-36-0.
  • OLEXA, Ladislav; STRIŠŠ, Jozef. Koľajová doprava vo Vysokých Tatrách : história a súčasnosť. 1. vyd. Košice : webex media, 2008. 93 s. ISBN 978-80-970040-5-7.
  • ARGALÁCS, Mikuláš. Električka do tatranského nebíčka : deväťdesiatdeväť kapitoliek z histórie tatranskej električky. Poprad : Veterán klub železníc, 2012. 192 s. ISBN 978-80-971162-1-7.
  • SZOJKA, Ladislav. Dejiny Tatranskej elektrickej železnice. Bratislava : HMH, 2013. 415 s. ISBN 978-80-969725-3-1.
  • BOHUŠ, Ivan. História dopravy vo Vysokých Tatrách. 1. vyd. Tatranská Lomnica : Vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, 2019. 151 s. ISBN 978-80-89575-17-6.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť


Súradnice: 49°07′06″S 20°08′59″V / 49,118312°S 20,149591°V / 49.118312; 20.149591